Psychologička: Ľudia, ktorí tvrdia, že sú workoholici, takmer vždy iba pózujú

BRATISLAVA 15. novembra - Do popoludňajšieho vysielania internetového Dobrého rádia prijala pozvanie psychologička Naďa Michalková, ktorá nám porozprávala o probléme, ktorým možno trpíte aj vy alebo niekto z vašich známych. Témou vysielania bol workoholizmus, ale zároveň aj to, ako mu možno predchádzať, ako sa z neho dostať a aj to, kto je workoholizmom najčastejšie postihnutý. 

Čo to workoholizmus vlastne je?

„Workoholizmus, alebo inak závislosť od práce, patrí k nelátkovým závislostiam, kam sa zaraďuje napríklad aj shopoholizmus (chorobné nakupovanie), gambling alebo závislosť od internetu. Spoločným menovateľom nelátkových závislostí je, že jedinec venuje konkrétnej činnosti (v prípade workoholizmu práci), nadmieru svojho času. Táto činnosť (práca) sa stáva dominantnou v jeho živote, a teda obmedzuje normálne, zdravé, každodenné fungovanie,“ vysvetľuje, čo to vlastne workoholizmus je, psychologička. Workoholizmus má potom, samozrejme, dopady aj na psychické, sociálne a telesné fungovanie. Ak človek nemôže vykonávať prácu, prichádzajú na rad abstinenčné príznaky, podobne ako je tomu aj pri iných závislostiach.

Pravdou však ostáva aj to, že označenie niekoho za workoholika používame v bežnej reči často neopodstatnene. Workoholizmus sa totiž často zamieňa  s prílišnou pracovitosťou alebo s prílišným pracovným nasadením, kedy ľudia pracujú nie preto, že by chceli, ale preto, že musia. 

Workoholik vs. pseudoworkoholik

Existujú však aj tzv. pseudoworkoholici. „To je skupina ľudí, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú workoholikmi, avšak takmer vždy ide iba o pózu. Skutoční workoholici svoju závislosť výrazne popierajú. Častým motívom vyhlasovania sa za workoholikov je snaha o  zdôraznenie svojej výkonnosti alebo pracovnej iniciatívy.“  vysvetľuje psychologička rozdiel medzi tým, kto sám seba workoholikom nazýva a tým, kto ním v skutočnosti naozaj je. Pracovný výkon pseudoworkoholikov však často vôbec nie je taký excelentný, ako ho sami popisujú.

Ten, kto pracuje veľa nemusí byť hneď workoholikom

„Tenká hranica medzi workoholizmom a pracovitosťou spočíva v tom, že pracovití ľudia robia svoju prácu s nadšením, s elánom, udržiavajú si istú úroveň optimizmu. Hlavným kritériom tohto rozlíšenia je, že pracovití ľudia si vedia povedať, kedy už stačilo, a to workoholici nevedia,“ opisuje Michalková. Zjednodušene by sa teda dalo povedať, že workoholici potrebujú prácu ako drogu a nevedia si povedať, kedy už je toho príliš. 

Podobne aj ten, kto pracuje, pretože to od neho vyžaduje nadriadený, a teda pracuje, preto, že musí a nie preto, že by chcel, workoholikom nie je. V tomto prípade dôvody k nadmernej práci môžu byť rôznorodé, najčastejšie ide o zabezpečenie finančného príjmu pre rodinu, udržanie práce, či rozbeh vlastného biznisu.

Aké sú typické prejavy workoholizmu?

Workoholika spoznáme aj podľa toho, ako pristupuje k práci. „U workoholika je práca jediným zmyslom života, nahrádza mu rodinu, koníčky. Takýto človek nedokáže ustrážiť množstvo času venovaný práci , prácu si nosí domov, chodí do práce chorý a keď nepracuje, má často pocity viny,“ vysvetľuje Michalková. Pokročilí workoholici veľmi ťažko odlišujú dôležité od nedôležitých úloh a všetko chcú robiť detailne a perfektne. Sú to zväčša perfekcionisti. Pracovné úlohy sa im tak nabaľujú a v dôsledku toho sa postupne začínajú správať veľmi chaoticky. Chýba im systém. Napriek kvantu hodín, ktoré workoholici v práci strávia, kvalita ich práce klesá. 

Skutočného workoholika dokážu rozoznať aj kolegovia. „Workoholici často ostatných kritizujú, podceňujú, samých seba považujú za nezastupiteľných, často sú presvedčení o vlastnej jedinečnosti, o tom, že prácu zvládnu najlepšie oni sami. Nie sú schopní delegovať úlohy, pracovať tímovo a prijímať rady od kolegov. No a ak sa k tomu pridá aj perfekcionizmus, tak to spôsobuje obrovské napätie a konflikty.“ Workoholik je jednoducho presvedčený, že len on sám dokáže danú prácu urobiť najlepšie.

Workoholik sa zanedbáva. Zanedbáva zásady psychickej hygieny a  potláča svoje pocity vyčerpania, ktoré v dôsledku nadmernej pracovnej vyťaženosti pociťuje. Emócie sú pre workoholikov rušivé. Keď už títo ľudia aj cítia vyčerpanosť, tak ju skôr začnú potláčať inými látkami (napr. alkohol, cigarety, drogy) ktoré im zároveň slúžia na to, aby zahnali úzkosť alebo unikli z problémov, ktoré vznikli na základe ich pracovnej vyťaženosti.

Ako vyzerá život s workoholikom

Život s workoholikom nie je jednoduchý. Workoholici majú problém odpútať sa od práce. Aj keď prídu domov, stále premýšľajú o práci, často sa im o nej dokonca aj sníva. V dôsledku pracovného vyťaženia dochádza k rozvratu vzťahov, strate koníčkov a voľno časových aktivít. Workoholici nevedia relaxovať a oddychovať. Aj na dovolenku si často berú pracovný notebook, telefón a ak naozaj nemôžu pracovať, môžu sa u nich objavovať abstinenčné symptómy.

Ako sa človek stane workoholikom?

„Často to začína celkom nevinne, napríklad ak človek získa prácu, po ktorej veľmi túžil a ktorá ho baví,“ ozrejmuje psychologička. Ľudia si často ani neuvedomia, že ich práca pohltila natoľko, že im neostáva čas na iné aktivity, od čoho je už len krok k workoholizmu. Ďalším prvkom v rozvoji workoholizmu môže byť aj dobrý pocit zo seba za dobre odvedenú prácu. Ak človeka často chvália, robí stále viac a viac, aby dostal viac chvály. Inou, a veľmi častou príčinou, býva útek pred neistotou, bezmocnosťou či nízkym sebavedomím. Ľudia môžu utekať od vzťahu, či problémov v rodine. A niekedy možno človek skutočne nemá, kam ísť, nemá žiadne koníčky, a tak zostane dlhšie v práci, pretože tam to aspoň má zmysel. K workoholizmu však môže prispievať aj technický pokrok, vďaka ktorému robíme viac vecí naraz a rýchlejšie, a tak aj človek môže robiť ešte viac. 

Na rozvoj workoholizmu má vplyv aj pracovné prostredie, napríklad v súčasnosti rozmáhajúca sa práca z domu. „Home office je z hľadiska vzniku workoholizmu veľmi rizikový, pretože sa stiera hranica medzi pracovným životom a súkromným životom. To môže vyústiť dvojako. Buď bude človek zanedbávať svoju prácu, alebo pracovať nad rámec svojich pracovných hodín,“ vysvetlila nevýhody práce z domu psychologička.

Výraznú úlohu zohrávajú aj rodičia

Korene workoholizmu možno často vystopovať už v detstve. Mnohí workoholici vyrastajú v rodinách, kde sú rodičia inak závislí alebo sú deti nejakým spôsobom zanedbávané. Prípadne dieťa vyrastá v rodine, ktorá sa zdá byť navonok dokonalou, ale rodičia majú na deti prehnané nároky, ktoré sa deti usilujú uspokojiť. Iným prípadom je situácia, kedy budúci workoholici už v detstve na seba priskoro prebrali rolu dospeláka. Buď sa museli postarať o rodičov, alebo sa im stali nejaké nešťastné udalosti, ktoré ich prinútili správať sa zrazu dospelo. Ale vplýva na to, samozrejme, aj fakt, ak sú rodičia workoholici. Vtedy je pravdepodobné, že v dospelosti sa aj z dieťaťa stane workoholik, pretože preberá role a vzorce správania.

No a o tom, čo robiť, ak už sme prepadli workoholizmu alebo ak už sa k tomu blížime, to vám prezradí psychologička v priloženej nahrávke, ktorá odznela vo vysielaní Dobrého rádia.