Dobré noviny
Kouč osobného rozvoja: Mladí nie sú problém. Ani štyridsiatnici nevedia, čo chcú, lebo žijeme dobu, kedy nemusíme o nič bojovať
Dominika Dobrocká
Dominika Dobrocká

Kouč osobného rozvoja: Mladí nie sú problém. Ani štyridsiatnici nevedia, čo chcú, lebo žijeme dobu, kedy nemusíme o nič bojovať

Kouč osobnostného rozvoja Andy Winson v rozhovore odhalil množstvo zaujímavých informácií o nás ľuďoch.

BRATISLAVA 14. októbra - Tréner, mentor, autor úspešného knižného bestselleru a kouč Andy Winson, je veľmi inšpiratívnym človekom. V rozhovore pre Dobré noviny prezradil množstvo zaujímavých informácií o nás ľuďoch a o spoločnosti, ktorá nastavila tvrdé mantinely.

Andy sa okrem iného venuje aj koučingu osobného rozvoja. Ako ale priznal, venujeme sa mu všetci do jedného, len si to väčšina z nás vôbec neuvedomuje. Ide totiž o to byť lepší, ako som bol včera. „Zlepšovať sa v rôznych úrovniach svojej bytosti. Pre niekoho je dôležité dnes sa napríklad zlepšiť vo vzťahoch, lebo mu vzťahy nefungujú. Niekto má fantastické vzťahy, ale škrípu mu peniaze. Ten koučing osobnostného rozvoja sa pozerá na človeka ako na celok. Ako na bytosť, ktorá sa chce zlepšovať,“ vysvetlil Andy.

Vážnym problémom, ktorý ľudia riešia, sú podľa Andyho rôzne strachy. Tie im bránia konať, pustiť sa do niečoho nového a spôsobujú nízku sebadôveru a sebavedomie. „Stále populárnejší problém je, že ľudia nevedia, čo chcú,“ prezradil. Keď má niekto záujem riešiť tieto svoje problémy, podľa Andyho je dobré skúsiť najprv niektorý z jeho tréningov. Tie prebiehajú veľmi intenzívne a človek si tu dokáže vyriešiť značné množstvo „svojich neduhov“. V prípade, že by sa táto alternatíva nepodarila, je dobré vyskúšať individuálny koučing.

Ako vystúpiť z komfortnej zóny

My ľudia sme vraj prístupní zmenám, no nie sme ochotní prejsť cestou k zmene. „Všetci by chceli mať lepšie zdravie, byť štíhlejší, mať viac peňazí, úspešnejšiu kariéru, lepší vzťah alebo byť lepšími rodičmi. Málokto si ale uvedomuje, že tá cesta býva aj bolestivá. Ten proces býva bolestivý. A to je to, čoho sa ľudia obávajú a radšej si povedia takéto presvedčenie: Keď nebudem robiť nič, aspoň nič nepokazím,“ vysvetlil pre Dobré noviny Andy. Keďže sa človek nehýbe a rozhodne sa nič nerobiť, nevytvára si žiadnu pôdu do budúcnosti, ktorá by mohla slúžiť pre želanú zmenu. Človek sa tak stáva negatívnym, uzavretým a ako povedal Andy, čakajúcim na smrť.

Spoločnosť je nastavená tak, že ten, kto vytŕča, je odvrhnutý. Väčšina z nás sa práve preto snaží zaradiť do „davu“. Preto keď sa človek zmení, jeho okolie a blízki reagujú rôzne. V mnohých prípadoch sa všemožne snažia ochrániť svojho blízkeho a „vrátiť ho k jeho bežnému správaniu“. Každý si ale potrebuje prejsť nejakou cestou, pochopiť svoje predošlé správanie. „Napríklad dieťa. My sme určitým spôsobom celý život deťmi. A dieťa sa učí práve tým, že robí pokusy. Kráča, chytí, ovonia, dotkne sa. Tam to akceptujeme, keď sa dieťa učí. Prečo to ale neakceptujeme u dospelých?“ položil rečnícku otázku Andy. Dodal aj to, že ako dospelí ľudia nedovoľujeme otvárať priestor hrania a poznania, lebo už sa to nehodí a nepatrí.

Vnímajme samých seba

Dnes nie je problém len v mladých ľuďoch. V dnešnej dobe nevedia ani 30 a 40 roční ľudia, čo chcú. „Prisudzujem to práve tomu, že žijeme v takej dobe, kedy nemusíme o nič bojovať. My sa nemusíme o nič snažiť. V konečnom dôsledku tým, že máme ku všetkému dostupnosť, ku všetkému sa ľahko dostaneme, tak človek má zrazu hojno a nevie si vybrať,“ vysvetlil Andy. To, že vlastne nevieme, čo sami chceme, spôsobil fakt, že nevieme a nemáme byť kedy sami so sebou. Deti robia veci prirodzene, v určitom veku sa to však mení a prestávame počúvať samých seba. „Stávame sa robotom, ktorý sa snaží vtesnať do nejakých noriem, ktoré stanovila spoločnosť alebo prostredie, v ktorom vyrastáme. Robíme všetko, aby sme boli super, ale vo vnútri sme nešťastní,“ povedal Andy to, čo mnohí z nás nechcú počuť. Deje sa to podľa jeho slov preto, lebo sme odpojení sami od seba.

Viac sa dozviete vo veľmi inšpiratívnom videorozhovore.

Už ste čítali?