Ministerstvo zverejnilo fotky doliny, kam ľudia roky nezasahovali. Prišlo sa na úžasnú vec
Petronela Svečnjaková
Petronela Svečnjaková

Ministerstvo zverejnilo fotky doliny, kam ľudia roky nezasahovali. Prišlo sa na úžasnú vec

V roku 2004 zasiahla Vysoké Tatry veterná kalamita, z ktorej sa veľhory spamätávajú dodnes. Tichá dolina sa bez zásahu človeka odvtedy zmenila na nepoznanie.

Príroda v Tichej doline — Foto: Ministerstvo životného prostredia

BRATISLAVA 10. októbra - Už je to štrnásť rokov, odkedy sa Vysokými Tatrami prehnala veterná smršť, ktorá dodnes u nás nemá obdobu. Kalamita, ktorá dostala meno Alžbeta, zničila viac ako 12 000 hektárov lesa. Lesníci väčšinu kalamitného dreva, ktoré neskôr napadol lykožrút, spracovali a na obnovu lesa vysadili nové sadenice. Teraz sa však ukázalo, že príroda si dokáže poradiť aj sama.

Potvrdzujú to fotografie vysokotatranskej Tichej doliny, ktorá je bezzásahovým územím. Na fotografiách, ktoré zverejnilo ministerstvo životného prostredia, je jasne vidieť, že príroda v doline si žije vlastným životom.

Foto: Ministerstvo životného prostredia

Bezzásahovosť je prioritou envirorezortu

Dôležitosť území v národných parkoch, ktoré by existovali bez akéhokoľvek ľudského zásahu, si už uvedomuje aj vláda. „Je našou povinnosťou zachovať prírodu Tatier v najvyššom stupni ochrany bez zásahu človeka aj pre ďalšie generácie. A to aj robíme,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos.

Envirorezort už pripravil novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá našim národným parkom zabezpečí potrebnú ochranu. Ako informoval hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák, "V súčasnosti pripravená nová legislatíva plánuje rozšíriť princíp bezzásahovosti aspoň na polovicu územia každého národného parku. K tomu má napomôcť aj ďalšie opatrenie – presun štátnych pozemkov v národných parkoch pod správu Štátnej ochrany prírody SR. Pre zvyšné územie národných parkov novela ustanovuje, že hospodáriť v lesoch sa má výlučne spôsobom, ktorý zachováva a podporuje ich prirodzené ekologické funkcie."

Foto: Ministerstvo životného prostredia

Na ťažbu dreva upozorňuje iniciatíva My sme les

O potrebe ochrániť vzácne slovenské lesy a zastaviť ich devastáciu dlhodobo upozorňuje iniciatíva My sme les. Združených je v nej už viac ako 65 000 ľudí na čele s ochranárom Erikom Balážom.

Ten pre reláciu Križovatky, ktorej záznam nájdete na našich Dobrých novinách, povedal: "Prírode najviac prekáža priama likvidácia. Ak je niekde 300-ročný les, kde je úrodná pôda plná humusu, a my ho vyrúbeme a postavíme tam lyžiarske stredisko, výrazne zasiahneme do ekosystému. Bude tam oveľa menej vtákov, pôda bude plytšia, vytvorí sa erózia, les už vtedy nevie odčerpávať z atmosféry uhlík. Ekosystém sa zničí a prestane plniť svoje funkcie."

Aj preto je výbornou správou, že novela zákona o ochrane prírody a krajiny poputuje v najbližších dňoch do predbežného a potom do medzirezortného pripomienkového konania.

Galéria

Galéria

Už ste čítali?

Profesionálna dohadzovačka: Tragédiou dneška je, že ľudia si…

Profesionálna dohadzovačka pre Dobré noviny prezradila nielen dôvod, prečo…

Slovenskí muži nie sú galantní a ženy nevedia, kto je pravá…

Zisťovali sme za vás, ako sa v spoločnosti vhodne správať a s čím majú…

Uznávaný český pedagóg: Materské školy nevznikli pre potreby…

Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské…

Vzťahový poradca: Muž nedokáže dať žene, čo potrebuje, kým v…

Muži majú v sebe malého zraneného chlapca, ktorého musia najprv…

Psychologička: Mať pod stromčekom hračkárstvo je nezmysel. Deti…

Deťom veľa darčekov netreba, je potrebné sa im venovať. Viac o tejto téme prezradila…

Bývalý policajt: Podľa mojich indícií Kuciakovu vraždu vyšetria.…

Po 26 rokoch aktívnej služby v policajnom zbore odišiel do civilu v hodnosti…

Slovenský vedec Milan Kováč rozlúštil tisícky rokov staré tajomstvo…

Etnológ Milan Kováč skúmal staroveké mayské stavby v stredoamerickej…

Na Slovensku ju posielali na potrat, Švajčiari zachránili jej…

Bežné vyšetrenie spustilo lavínu zlých správ. Tehotná…