Prievidzský rezbár údi svoje drevorezby spolu s klobáskami
Prievidzský ľudový umelec – rezbár Ladislav Polerecký (1957), ktorý v týchto dňoch vystavuje svoje práce venované rodnému mestu v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi, využíva netradičný spôsob konzervovania drevorezieb a plastík. Po dokončení ich chemicky totiž nemorí, ale nechá ich zaúdiť v klasickej udiarni, často medzi klobáskami a plátmi slaniny.
Ladislav Polerecký ukazuje rozdiely medzi nezaudenou a zaudenou drevorezbou. Foto: TASR/Pavol Remiaš
Prievidza 12. júla (TASR) – Prievidzský ľudový umelec – rezbár Ladislav Polerecký (1957), ktorý v týchto dňoch vystavuje svoje práce venované rodnému mestu v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi, využíva netradičný spôsob konzervovania drevorezieb a plastík. Po dokončení ich chemicky totiž nemorí, ale nechá ich zaúdiť v klasickej udiarni, často medzi klobáskami a plátmi slaniny.
"Drevo v udiarni od dymu dostane zaujímavú patinu a okrem toho je aj dokonale zakonzervované," tvrdí umelec. Rezbárstvu sa venuje už približne 40 rokov. Pochádza z viacgeneračnej stolárskej rodiny. Vyučil sa síce za elektrikára, ale k drevu sa vrátil. Po večeroch začal stvárňovať do dreva rôzne náboženské výjavy, postavy, krajinky a pod. Pred piatimi rokmi začal pracovať na cykle panorám starej Prievidze. Námety sú podľa toho, ako si jednotlivé, väčšinou už zaniknuté alebo prestavané časti mesta od detstva pamätá, alebo ich jednoducho stvárňuje podľa dobových fotografií, starých malieb či kresieb. Na výstavu pripravil 40 drevorytov a venoval ju okrúhlym výročiam mesta - prvej písomnej zmienke a udeleniu mestských práv. Aby prezentoval svoj unikátny postup pri konzervovaní dymom, na výstavu dal aj rozpracované obrazy. Je tam ukážka čerstvo dokončenej drevorezby, už aj zaúdenej, ešte voňajúcej klobáskami a slaninou, a zvyšok sú obrazy s konečnou úpravou. Aby zvýraznil niektoré partie a dosiahol väčšiu farebnú plastiku, niektoré plôšky čiastočne vybieli brúsnym papierom alebo peroxidom.
Ladislav Polerecký ukazuje rozdiely medzi nezaudenou a zaudenou drevorezbou. Foto: TASR/Pavol Remiaš
K zaúdeniu svojich obrazov ho inšpirovalo, keď sa kdesi dočítal, že bačovia na salašoch vystavovali svoje črpáky dymu, aby dostali charakteristickú farbu a nenapadol ich červotoč. Donedávna ich nechával vyúdiť susedovi Vladimírovi Mokrému, ktorý bol povestným prievidzským majstrom - údenárom. Mohol tak denne sledovať, ako drevo dostáva požadovanú farbu. Keďže sa sused odsťahoval, hľadá tieto služby u iných ochotných ľudí. Po celý rok síce vyrezáva, ale svoje diela necháva zaúdiť naraz, až keď sa v okolitých dedinách začnú zabíjačky.
