Viac ako 200 trubačov sa zišlo na 2. ročníku ME v hudbe lesa
Súťaž prebiehala v dvoch kolách, do užšieho výberu postúpili tri najlepšie súbory z každej kategórie.
Levoča 29. septembra (TASR) – Historické mesto Levoča bolo v sobotu dejiskom len 2. ročníka Majstrovstiev Európy (ME) v hudbe lesa. Stretlo sa tam viac ako 200 poľovníckych trubačov z ôsmich krajín sveta, ktorí vytvorili štvorčlenné tímy a súťažili v trúbení na poľovníckych rohoch a lesniciach.
„Majstrovstvá Európy poľovníckych trubačov majú krátku, ale veľmi ambicióznu históriu a osobne som veľmi rád, že sa nám podarilo získať nomináciu a mohli sme toto podujatie zorganizovať práve u nás na Slovensku,“ konštatoval prezident Slovenského poľovníckeho zväzu (SPZ) Tibor Lebocký.
Súťaž prebiehala v dvoch kolách, do užšieho výberu postúpili tri najlepšie súbory z každej kategórie. Porota na základe odohraných skladieb určila víťaza v kategóriách B a Es. V prvej menovanej zvíťazili trubači z Maďarska združení v súbore Vadászkamara Kürtegyüttes. Kategóriu Es ovládli súťažiaci z nemeckého súboru Thüringer Jagdhornbläser e.V.
Podľa Lebockého to porota nemala jednoduché, pretože úroveň jednotlivých trubačov bola veľmi vysoká a na súťaž sa veľmi dobre pripravili. „Základným predmetom súťaže sú v podstate poľovnícke signály, ktoré sa používajú na takú hudobnú komunikáciu v poľovníckej komunite pri zabezpečovaní rôznych činností, či už poľovníckych, alebo spoločenských. Práve prednes týchto signálov porota posudzovala,“ ozrejmil prezident SPZ.
Úvod sobotňajšieho dňa patril spoločnému sprievodu všetkých účastníkov historickým centrom Levoče. Súťaž vyvrcholila Hubertovskou omšou v Bazilike sv. Jakuba. Cieľom tohto podujatia je preniesť hudbu lesa medzi širokú poľovnícku i laickú verejnosť. Historicky prvé ME trubačov sa konali pred dvoma rokmi v Českej republike. Tie ďalšie sa uskutočnia o dva roky v Poľsku.
Slovenský klub trubačov patrí pod SPZ a jeho hlavným cieľom je združovať hráčov na poľovnícke nástroje, autorov poľovníckej hudby a jej priaznivcov. Zároveň chce klub rozširovať povedomie o tejto umeleckej tvorbe a neskôr ju dostať do zoznamu nehmotného dedičstva UNESCO.
„Veľmi si vážim našich slovenských trubačov, pretože bez ohľadu na svoj voľný čas či na nejaké odmeny, s využitím svojich praktických skúseností a nadania, veľmi intenzívne pracujú sami na sebe, vždy tvoria nové partitúry, nové vystúpenia, vymýšľajú nové signály a ich úroveň je veľmi vysoká,“ uzatvára Lebocký.