Dobré noviny
Konečne je to potvrdené: Alkohol vám pomáha lepšie hovoriť v cudzom jazyku, dokázali vedci
Dominika Dobrocká
Dominika Dobrocká

Konečne je to potvrdené: Alkohol vám pomáha lepšie hovoriť v cudzom jazyku, dokázali vedci

Ilustračná foto
Ilustračná foto — Foto: Pexels.com

V prípade, že neovládate žiaden cudzí jazyk, nezúfajte. Niektorým ľuďom stačí pohár vína a zrazu dokážu komunikovať v akejkoľvek reči. Ako všetko, aj toto má však svoje pre a proti.

BRATISLAVA 28. septembra - Hovorí sa, že ľudia, ktorí majú problém naučiť sa cudziu reč, sa dokážu viac odviazať a komunikovať po tom, čo si doprajú pohár vína alebo piva. Vďaka primeranej dávke alkoholu totiž niektorí z nás lepšie prekonávajú nervozitu a stres. Treba však podotknúť, že tak ako všetko, aj tento spôsob prekonávania sa má aj negatíva.

Existujú podozrenia, že konzumácia alkoholu narušuje poznávacie funkcie, negatívne ovplyvňuje pamäť a pozornosť, vedie k prehnanej sebadôvere a nadmernému sebahodnoteniu. Otázka teda znie, či naozaj ľudia lepšie hovoria cudzím jazykom po požití alkoholu, alebo z nich hovorí odvaha v podobe tekutej podpory. Holandskí a britskí vedci sa rozhodli túto otázku rozlúsknuť.

Voda verzus alkohol 

Test sa vykonával na 50 Nemcoch študujúcich v Holandsku. Každý jeden účastník, ktorý výuku praktikuje v holandčine a zúčastnil sa výskumu priznal, že občas alkohol pije. Všetci študenti sa nakoniec zúčastnili skúšky, ktorá dokazovala znalosť jazyka. Pred samotným dvojminútovým rozhovorom bola polovici študentov ponúknutá voda a druhej polovici podľa hmotnosti malá dávka alkoholu. Všetky rozhovory sa nahrali a oznámkovať ich mali dvaja rodení Holanďania. Tí netušili, kto pil vodu a kto dostal alkohol.

Nehodnotili iba odborníci, ale aj každý študent dostal možnosť sa ohodnotiť sám. Dokázalo sa aj to, že alkohol nemal vôbec žiaden vplyv na sebahodnotenie. Títo študenti sa totiž ohodnotili rovnako kriticky ako tí, ktorí pili vodu. Avšak rodení hodnotiaci, ohodnotili študentov, ktorí sa posilnili alkoholom pozitívnejšie. Podľa nich totiž títo študenti hovorili plynulejšie a mali lepšiu výslovnosť. To je však všetko. Rozdiely medzi správnym používaním gramatiky, slovnej zásoby alebo argumentácie sa medzi skupinami nelíšilo.

Vedci, ktorí výskum vykonávali, však zdôraznili, že množstvo podávaného alkoholu bolo nízke, nie je teda jasné, ako by to dopadlo, keby boli dávky vyššie. Existuje pravdepodobnosť, že by výsledky boli odlišné. Okrem toho študenti vedeli, čo im bolo podané, a tak mohol zafungovať princíp nazývaný aj placebo. Vyplýva z toho teda, že by sa mal výskum zlepšiť a hlavne vyskúšať na ďalších. 

Už ste čítali?