Tri veľké pravdy o mamičkách rodiacich cisárskym rezom, ktoré by mali všetci poznať

LONDÝN 26. septembra - Byť matkou nie je naozaj ľahké. S príchodom bábätka sa žene obráti život naruby. Pasuje sa s neznámymi úlohami, s obrovskou zodpovednosťou, ale aj s krásnymi odmenami zo strany malého človiečika. Niektoré ženy z rôznych dôvodov nemôžu rodiť prirodzenou cestou a musia podstúpiť cisársky rez. Na svoju jazvu by mala byť hrdá každá mamička, ktorá preukázala svoju odvahu a silu. Prinášame vám tri pravdy známe len ženám, ktoré podstúpili sekciu. Mamičky, ktoré rodili cisárskym rezom, charakterizujú tieto veci:

Odvážne čelia následkom chirurgického zákroku

Možno si niekto ešte stále myslí, že cisársky rez, je bežným postupom. Nie nie je. Ide totiž o veľkú operáciu, ktorá so sebou prináša riziká ako pre matku, tak aj pre jej dieťa. Zároveň je veľmi nepravdepodobné, že budúci otec alebo iný rodinný príslušník bude prítomný na operačnej sále počas pôrodu. Mamičky sú samy, mnohé v neistote a bez akejkoľvek podpory. Neexistuje asi lepší príklad vnútorného boja, ako keď sa žena na operačnej sále cíti sama a vystrašená, no už sa nevie dočkať chvíle, kedy si svoj poklad privinie.

Nevedia, či je všetko v poriadku, až kým neopustia operačku

V prípade cisárskeho rezu riziko nekončí narodením dieťaťa. Tak ako pri každej operácii, aj tu lekári nemôžu prehlásiť, že všetko prebehlo úspešne až do doby, kedy prestane účinkovať anestéza. Okrem toho tu je ešte jeden detail, nad ktorým sa možno niektorí nikdy nezamysleli. Matka je počas sekcie pri vedomí, znecitlivenú má len časť tela. Pohyby však všetky cíti. Ide o nepríjemný pocit a môže to v žene zanechať traumatickú spomienku. Napriek tomu sa však budúce mamičky nevedia dočkať, kedy uvidia svoje bábätko.

Zotavujú sa ako skutočné hrdinky

V momente ako sa narodí dieťa, matka sa snaží spraviť aj nemožné, aby bol jej drobček spokojný. Ten, kto prekonal vážnu operáciu, vie, aké je to fungovať krátko po nej. Mamičkám po cisárskom reze preto treba vzdať hold. Ony sa totiž postavia a cez obrovskú bolesť idú. Starajú sa, milujú a obetujú. Všetko len pre to, aby mohli v náručí držať svoje maličké a voňavé bábätko. Ich vnútorná sila je oveľa silnejšia ako bolesť, ktorú prežívajú pri každom pohnutí. Bez ohľadu na to, aké je to ťažké, robia to s úsmevom a so všetkou láskou sveta. Pretože každá minúta, každá vymenená plienka, úsmev, dotyk, dych a vôňa zmierňujú tú obrovskú bolesť. Robia všetko preto, aby ich bábätko bolo tým najšťastnejším na tomto svete.

Každá matka si zaslúži obrovský obdiv. Tie, ktoré sú však už navždy poznačené jazvou, by mali vedieť, že sú obrovské hrdinky a majú byť načo hrdé. Nehanbite sa preto za svoju jazvu, je to pýcha, na ktorú máte byť právom hrdé.