Dobré noviny
Bývalý izraelský prezident Chaim Herzog sa narodil pred sto rokmi
TASR
TASR

Bývalý izraelský prezident Chaim Herzog sa narodil pred sto rokmi

Bývalý izraelský prezident Chaim Herzog.
Bývalý izraelský prezident Chaim Herzog. — Foto: Wikipedia.org

Bol v poradí šiestym izraelským prezidentom, na najvyššom poste židovského štátu pôsobil dve funkčné obdobia v rokoch 1983-1993.

Tel Aviv/Bratislava 17. septembra (TASR) - Bývalý izraelský prezident Chaim Herzog, právnik, historik, diplomat a politik stál na čele židovského štátu desať rokov. V pondelok 17. septembra uplynie sto rokov od jeho narodenia.

Bol v poradí šiestym izraelským prezidentom, na najvyššom poste židovského štátu pôsobil dve funkčné obdobia v rokoch 1983-1993.

Chaim Herzog sa narodil 17. septembra 1918 v Belfaste v dnešnom Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Vyštudoval právo a na územie Palestíny emigroval v roku 1935. Vo svojom živote vyskúšal množstvo profesií, v mladosti bol boxerským šampiónom, počas druhej svetovej vojny dôstojníkom britskej armády - bol účastníkom vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii a jedným z posledných britských dôstojníkov, ktorí vypočúvali nacistického generála Heinricha Himmlera predtým, než sa obesil vo svojej cele.

Patril medzi zakladateľov izraelskej armády a v roku 1948 sa zúčastnil bojov o Jeruzalem. Po vyhlásení izraelskej nezávislosti pokračovala jeho vojenská kariéra, stal sa prvým šéfom vojenskej rozviedky a veliteľom južného krídla izraelskej armády. Vojenskú kariéru ukončil roku 1962 v hodnosti generálmajora.

Potom sa začala jeho kariéra prominentného právneho a politogického experta. Bol prvým guvernérom západného brehu rieky Jordán. Izrael si túto oblasť pričlenil k svojmu územiu v šesťdňovej vojne v roku 1967. O svojich diplomatických schopnostiach presvedčil verejnosť vyváženými komentármi k šesťdňovej vojne v izraelskom rozhlase, kde bol komentátorom. O vojnách na Blízkom východe napísal niekoľko kníh, vrátane historických štúdií. V čase svojho trojročného pôsobenia na poste veľvyslanca Izraela v Organizácii Spojených národov (OSN) v období rokov 1975-1978 sa preslávil, aj keď neúspešnou obhajobou proti prijatiu rezolúcie OSN prirovnávajúcej sionizmus k rasizmu. Bol aktívnym členom Strany práce a v roku 1981 ho zvolili do Knesetu. Počas necelých dvoch rokov, ktoré v izraelskom parlamente strávil, pôsobil ako člen zahraničného a branno-bezpečnostného výboru a výboru pre ústavu, právo a spravodlivosť. Na svoj mandát rezignoval v roku 1983 potom, ako bol zvolený za hlavu izraelského štátu.

Prvý raz zvolili Chaima Herzoga za prezidenta štátu Izrael vo voľbách konaných 5. mája 1983, získal v Knesete 61 hlasov, kým jeho súper Menachem Elon dostal 57 hlasov. Druhý raz bol zvolený v prezidentských voľbách 23. februára 1988, v ktorých nemal žiadneho protikandidáta a získal 82 hlasov.

Stal sa v poradí šiestym prezidentom štátu vnútorne rozdeleného v dôsledku vojny v Libanone, ktorému hrozila medzinárodná izolácia. Počas desiatich rokov pôsobenia v tejto funkcii ho však prijali v 45 krajinách a umožnili mu predniesť prejav v 13 parlamentoch sveta, čo sa chápalo ako známka uznania židovského štátu. Celkom navštívil cez tridsať krajín a stal sa prvým izraelským prezidentom, ktorý uskutočnil oficiálnu štátnu návštevu Nemecka v apríli 1987.

Svoj imidž liberálneho politika naštrbil, keď v júni 1886 udelil amnestiu vodcom tajnej služby Šin Bet, ktorí boli zapletení do vrážd arabských väzňov.

Počas jeho pôsobenia v prezidentskom úrade sa vystriedalo šesť vlád, a na ich čele stáli postupne štyria premiéri. V roku 1993 po skončení druhého funkčného obdobia odišiel z politiky a v prezidentskom úrade ho 13. mája 1993 nahradil Ezer Weizman.

Od roku 1993 sa venoval prednáškovým turné, písal novinové komentáre a vlastnú autobiografiu.

Chaim Herzog zomrel 17. apríla 1997 vo veku 79 rokov, podľahol dlhej a ťažkej chorobe v jednej z telavivských nemocníc. Pochovaný je na národnom cintoríne na Herzlovom vrchu v Jeruzaleme.

Za účasti vysokých štátnych predstaviteľov SR, delegácie Izraelského štátu a ďalších hostí odhalili 28. augusta 1997 na Panskej ulici v Bratislave pamätník obetiam holocaustu na Slovensku. Umiestnenie pamätníka bolo pôvodne plánované na mieste bývalej ortodoxnej synagógy na Zámockej ulici, kde v roku 1991, počas prvej oficiálnej návštevy položil jeho základný kameň aj vtedajší prezident Izraelského štátu Chaim Herzog.

Už ste čítali?