Dominika je jedna z najúspešnejších maliarok súčasnosti: Maľovať pre peniaze? Dnes prakticky nemožné
Inklinovala k matematike a biológií, dnes je z nej úspešná maliarka. Dominika Žáková maľovanie miluje a je zaň vďačná.
BRATISLAVA 12. septembra - Talentovaná slovenská maliarka Dominika Žáková je dnes úspešnou umelkyňou. Jej cesta k maľovaniu však ako sama priznala bola veľmi netradičná. Študentka gymnázia totiž inklinovala k matematike a prírodným vedám. Chodila síce na výtvarnú výchovu a s maminou do galérie, no ani v najtajnejšom sne ju nenapadlo, že sa raz umeleckým smerom poberie. Zmenila to až kniha, ktorú náhodne chytila v kníhkupectve do rúk a otvorila ju. Dvojstránka knihy o súčasnom umení ju očarila. Silné emócie, ktoré vychádzali z obrovských abstraktných nástenných malieb, ju silno zasiahli. „Po vzhliadnutí maľby som sa rozhodla. Toto vo mne urobilo veľké veci, aj ja chcem vyvolávať takéto veci v iných ľuďoch,“ spomína Dominika. Vtedy sa u nej začala cieľavedomá príprava na štúdium maľby.
Prijímačky na Vysokú školu výtvarných umení nejakým spôsobom zvládla. Boj sa však len začal. Jej spolužiaci totiž už pred vysokou školou navštevovali umelecké školy, ona nie. Dominika išla úplne od začiatku a všetko zameškané musela dobehnúť. „Bola som prijatá a musela som bojovať s tým, že som zistila, že vôbec neviem maľovať. Nejakým spôsobom som sa ale prepracovala k tomu, že som si našla tú svoju cestičku a teraz to robím každý deň,“ prezradila v rozhovore Dominika. To, že chodila na gymnázium ale vôbec neľutuje. Práve naopak, je rada, že získala takéto vzdelanie. V tom pokračuje dodnes a snaží sa získavať intelektuálnu potravu z rôznych smerov.
Získavanie nových poznatkov
Dominika aj počas maľovania počúva rôzne nahrávky či už financiách, technológiách a podobne. Aj to sa stáva jej obohatením. Nepovažuje to však za priamu inšpiráciu, aj keď toto slovo veľmi nepoužíva. „Ono je to tak, že všetky tieto informácie a nové vedomosti sa dostanú do takého podhubia a potom z toho podhubia niečo vyrastie ale nevieš úplne povedať, čím konkrétne to bolo,“ vysvetlila to, ako ju samotnú ovplyvňuje všetko, čo si dokázala v sebe uložiť. Dominika do svojich malieb vie pretaviť aj spoločenskú situáciu, ktorá sa deje okolo nás všetkých, avšak opäť to robí veľmi svojsky. „Ja to do malieb vkladám, je však iná vec, či to ľudia odčítajú. Môj vklad je však taký menej prvoplánový. Dlhú dobu som vôbec zvažovala, či má zmysel v maľbe pokračovať a či má v dnešnom svete nejaké miesto a význam,“ objasnila Dominika.
Otázky, ktoré v sebe riešila však boli spojené práve s tým, že s mnohými vecami a situáciou na Slovensku nesúhlasí. „Môj maliarsky jazyk, nevie tieto veci poňať a ani nemám chuť to do tých mojich malieb dávať. Zároveň si myslím, že tie moje maľby sú takým tichým odporom voči tomu, čo sa deje. Chcú byť necynické a istým spôsobom hľadajúce také pozitívnejšie časti života a sveta,“ prezradila. Dominika sa svojimi maľba tiež snaží zvyšovať citlivosť.
Široká škála farieb
Počas nášho rozhovoru sa Dominika zamyslela nad tým, prečo je jej súčasťou toľko farieb. Netrvalo však dlho a odpovedala jednoznačne. „Je to taký hlad po tej rozmanitosti a zároveň mám pocit, že je krásne, keď je aj svet taký rozmanitý. Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá a obrazy z dielne Dominiky Žákovej pôsobia veľmi pozitívne, aj on ako každý iný umelec a človek, pozná chvíľky smútku a ťažoby. „Ja som prirodzene melancholický človek a musím povedať, že veľa veľa mojich obrazov vzniklo z takého temného miesta. Tá práca v ateliéri je pre mňa, takým únikom z týchto zlých vecí,“ priznala Dominika. Veľmi otvorene prezradila aj to, že má za sebou veľmi ťažký rok a práve maľba bola jednou z vecí, ktoré jej najviac pomohli postaviť sa a zodvihnúť hlavu.
Pravidelný režim
Dominika sa snaží dodržiavať to, načo si už navykla a čo mnoho umelcov nepozná. Ona má pravidelný režim, do ateliéru chodí väčšinou okolo desiatej a odchádza približne o piatej. Samozrejme, že keď príde chuť, tak v ateliéry zostáva a maľuje. Avšak snaží sa dodržiavať svoj kalendár. Okrem iného si vždy na začiatku dňa naplánuje, ktorému obrazu alebo ktorej časti sa bude venovať. Organizácia je podľa všetkého jej silnou stránkou a rada má svoj život pod kontrolou. „Mám svoje mantinely, v ktorých už sa môžem hrať a porušovať tie pravidlá,“ s úsmevom priznala Dominika. Pravidelný režim sa snaží okrem tohto mať aj z dôvodu, aby videla, či sa niekam posúva.
Hranica medzi umením a gýčom
Celú našu redakciu zaujímalo ako profesionálna maliarka vníma hranicu medzi umením a gýčom. Podľa Dominiky je táto hranica veľmi pohyblivá a tenká. „Neexistuje presne stanovená hranica, že toto je gýč a toto nie je. Mení sa aj celá spoločnosť a náhľady na to, čo je gýč a čo nie,“ upresnila Dominika. Avšak v závere sme sa zhodli v tom, že je to veľmi individuálne a každý človek vníma túto hranicu po svojom.
Dominika toho doposiaľ dosiahla naozaj veľa. Úplnú spokojnosť však ešte nie. Svoju prácu miluje a je za ňu vďačná každý deň. Aj napriek tomu, že u nás sú umelci mnohokrát nedocenení, Dominika neľutuje, že sa vydala touto cestou. „Boli také dni, kedy som si hovorila „fu“. Teraz to ale neľutujem vôbec a do budúcnosti vidím možnosti, kam sa vydať, aj čisto z poľa maľby. Môj život to zatiaľ nehorázne obohatilo,“ povedala na záver Dominika.