Psychologička: Syndrómom vyhorenia netrpia len pracujúci, ale aj matky na materskej dovolenke
Čo je to syndróm vyhorenia a aké sú jeho príznaky? Psychologička Katarína Tichá nám o tom vo vysielaní Dobrého rádia porozprávala viac.
BRATISLAVA 4. septembra - Psychologička Katarína Tichá pre internetové Dobré rádio vysvetlila, čo je to syndróm vyhorenia, aké má príznaky a akým spôsobom sa dá človeku trpiacemu týmto syndrómom pomôcť. Minimálne raz za život si to povie každý pracujúci človek, avšak poznáme vôbec pravý význam tohto problému? Ide totiž o celkový stav organizmu človeka. „Rozprávame sa o nejakom stave únavy a frustrácie, ktorý zväčša býva navodený tým, že sa človek úplne oddá koníčku, ktorý robí alebo práci, ktorú vykonáva alebo napríklad aj vzťahu,“ na začiatok veľmi okrajovo uviedla do problematiky Tichá.
V minulosti a dnes
Pojem vznikol v 70-tych rokoch minulého storočia a vo všeobecnosti bol spájaný najmä s pomáhajúcimi profesiami. Sú to povolania ako lekári, zdravotné sestry, psychológovia, ale aj kňazi. V súčasnosti sa však syndróm vyhorenia vyskytuje čoraz častejšie a, žiaľ, má dokonca stúpajúci trend. „Môžeme ho nájsť v rôznych veľkých korporáciách a prakticky sa s ním stretávame všade. Dokonca sa môžeme o syndróme vyhorenia rozprávať aj v takých situáciách, ako je napríklad materská dovolenka,“ priblížila. Mamičky na materskej dovolenke často trpia nespavosťou a únavou z nevyspatosti, čo súvisí so syndrómom vyhorenia.
Nastavenie je dôležité
Nedá sa ale vraj jednoznačne povedať, že by existoval nejaký druh profesie, ktorý je imúnny voči tomuto syndrómu. Psychologička však nevylučuje, že sa syndrómu dokážu ľudia vyvarovať. „Ide o nastavenie človeka a o jeho stratégiách, ako ich má nastavené na zvládanie záťažových situácií. Povedala by som teda, že je to individuálne od človeka, ako má nastavený balans medzi voľným časom a prácou,“ ujasnila Tichá.
Čo je syndróm vyhorenia
Vo všeobecnosti sa jedná o psychický stav. Príznaky sa dajú nájsť nielen v psychickej, ale čiastočnej aj vo fyzickej a sociálnej oblasti. „Vo fyzickej oblasti je veľmi častým sprievodným znakom únava a úplná vyčerpanosť, paradoxne to súvisí aj s nespavosťou,“ opísala znaky psychologička. Netreba si však zmýliť bežnú únavu. Ako vysvetlila Tichá, je potrebné si všímať, či sa tieto príznaky dotýkajú viacerých oblastí života a či sa kvalita života človeka zhoršuje. „Znamená to, že stráca záujem o svoje okolie, prestávajú ho baviť koníčky. Tento človek je celkovo frustrovaný, znepokojený a uhundraný,“ opísala príznaky psychologička s tým, že v tomto prípade už treba spozornieť. Ďalším dôležitým faktorom je aj čas. V prípade, že tento jav trvá mesiace, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Depresia a vyhorenie
Syndróm vyhorenia nie je klasifikovaný ako diagnóza. Ide o psychický stav. Aj keď si niekto môže myslieť, že podľa príznakov trpí depresiami, nemusí to tak byť. „Rozlíšenie je na odborníkoch. Pri syndróme vyhorenia je človek vo všeobecnosti stále pesimistický. Nechce sa mu chodiť do práce, ale ide do nej. Pri depresiách ide o veľmi ťažké formy psychického ochorenia,“ vysvetlila Tichá.
Ako odhalíme syndróm vyhorenia
„Z nadšenca sa stáva pesimista,“ jednoznačne vyslovila Tichá. Ak teda má niekto v okolí človeka, ktorý je nadšený a svoju prácu robí s radosťou, no po nejakom roku sa zmení na pesimistu bez entuziazmu a motivácie, niečo pravdepodobne nie je v poriadku. Ide o prvé počiatky syndrómu vyhorenia. Je, samozrejme, potrebné pátrať ďalej aj v sociálnom živote danej osoby. Ako už psychologička Tichá spomína, príznaky sú nespavosť a únava. Nie je to ale všetko. „Sú ľudia, ktorým to môže prerásť až do somatickej roviny, kedy sa začínajú ozývať napríklad migrény, zažívacie ťažkosti alebo bolenie žalúdka,“ uviedla.
Dá sa pomôcť
V prípade, že váš blízky trpí syndrómom vyhorenia a vy na to prídete, je potrebné sa v prvom rade rozprávať a veľmi opatrne ho na daný problém upozorniť. „Je potrebné k takémuto človeku veľmi chápavo a empaticky pristupovať. Je potrebné mu navrhnúť aj návštevu odborníka, či už psychológa alebo svojho všeobecného lekára,“ opísala prvú pomoc v takýchto prípadoch. Veľmi dôležité však je, aby si to daný človek dokázal priznať a uvedomiť. Preto je treba si všímať, či človek nezačal obmedzovať aj vlastné súkromie a koníčky, ktoré dovtedy vyhľadával. Je potrebné upozorniť aj jeho blízkych a spoločne sa snažiť o vyhľadanie odbornej pomoci.
