Dobré noviny
Herečka Viera Strnisková stvárňovala zložité charakterové úlohy
TASR
TASR

Herečka Viera Strnisková stvárňovala zložité charakterové úlohy

Viera Strnisková.
Viera Strnisková. — Foto: TASR

Viera Strnisková sa narodila v Hlohovci 30. októbra 1929. Budúca interpretka zložitých ženských charakterov pôvodne študovala filozofiu a medicínu na Slovenskej univerzite (dnešná UK) v Bratislave.

Hlohovec/Bratislava 31. augusta (TASR) - Viera Strnisková, dlhoročná členka Slovenského národného divadla (SND), jedna z najvýznamnejších predstaviteliek slovenskej povojnovej hereckej generácie, sa významne zapísala aj do dejín slovenskej kinematografie. Dnes 31. augusta uplynie päť rokov od jej úmrtia.

Viera Strnisková sa narodila v Hlohovci 30. októbra 1929. Rodičia z nej chceli mať lekárku. Budúca interpretka zložitých ženských charakterov pôvodne študovala filozofiu a medicínu na Slovenskej univerzite (tak sa vtedy nazývala dnešná Univerzita Komenského - UK) v Bratislave, nakoniec sa však rozhodla pre herectvo. Počas svojej umeleckej kariéry bola od roku 1948 členkou Divadla Nová scéna, ale hrala aj v divadlách vo Zvolene a Nitre. Členkou Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave sa stala v roku 1962.

Počas svojej dlhej divadelnej, filmovej aj rozhlasovej kariéry stvárnila veľké, tragické i komické postavy. Na divadelných doskách sa výraznejšie presadila už vo zvolenskom angažmán a divákov aj kritiku zaujala kreáciami v hrách Skrotenie zlej ženy, Geľo Sebechlebský alebo v Pygmalionovi. Významnú éru tvorilo jej pôsobenie v Nitre (vtedy si ju začínali všímať už aj filmári) a v SND, kde vynikla v slovenskom klasickom repertoári (Mara Malecká zo Ženského zákona), nevyhýbala sa však ani svetovým autorom (Scény z manželského života, Maria Stuartová).

Málokedy bola so svojimi výkonmi spokojná, stále sa snažila zlepšovať. Jej doménou boli predovšetkým vážne a tragické úlohy: Varia (Višňový sad), Nora (Nora), Manon Lescaut (Hriešna svätica), Yuki (Lampiónová slávnosť), Angela (Polnočná omša), Regina (Z druhej strany pralesa) či Matka v hre Krvavá svadba.

Medzi zložité charaktery, ktoré stvárnila patrili aj Blanche du Bois v Električke zvanej túžba či pani Borkmanová v hre John Gabriel Borkman.

Od konca 50. rokov 20. storočia sa postavila aj pred kameru. Jej filmografia obsahuje desiatky titulov, medzi nimi napríklad Prípad pre obhajcu (1964), Námestie svätej Alžbety (1965), Smrť prichádza v daždi (1965), Sladký čas Kalimagdory (1968). Vo filmoch vytvárala väčšinou introvertné, citovo zraňované plaché ženy, ale aj dedinčanky materského typu.

Veľké herecké príležitosti dostala v televíznych dielach Živý bič (1966), Dom Bernardy Alby (1966), v dokumentárnej snímke Rok na dedine (1967), Rysavá jalovica (1970). Kritika ocenila umelkyňu v hlavnej postave v televíznom filme režiséra Martina Ťapáka s názvom Matka (1968). Väčšina deja sa odohráva v jednej miestnosti, film je doslova nabitý energiou a rivalitou medzi dvoma bratmi, ktorých excelentne stvárnilo duo hercov Štefan Kvietik a Ivan Rajniak.

Viera Strnisková spolupracovala s významnými slovenskými režisérmi. Vynikla v baladickom príbehu zo slovenských kopaníc o mladej žene, ktorá neunesie obvinenie z manželskej nevery. Réžie sa ujal Štefan Uher a dráma sa objavila v kinách s názvom Studené podnebie (1974). Ďalej hrala vo filmoch Dievča z jazera (1978), Sneh pod nohami (1978), A pobežím až na kraj sveta (1979), Nebezpečné známosti (1980), Predčasné leto (1982) a ďalších. Zažiarila aj v seriáloch Život bez konca (1982) či Štúrovci (1991).

V roku 1998 publikum zaujala postavou v snímke Priateľstvá padajúceho lístia v réžii Juraja Nvotu. Neklamný obraz staroby a prežívania tohto obdobia bol okorenený vynikajúcim hereckým výkonom dvoch slovenských herečiek Viery Strniskovej a Zity Furkovej. Účinkovala aj v televíznom filme mladého slovenského režiséra Petra Krištúfka Dlhá krátka noc (2003).

Umelkyňa patrila medzi výrazné osobnosti slovenského recitačného umenia, účinkovala v rozhlase a uplatnila sa tiež v dabingu.

Herečka Viera Strnisková za svoju umeleckú tvorbu získala niekoľko ocenení. Od roku 2003 bola držiteľkou štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby. V roku 2004 jej na šiestom ročníku Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom udelili ocenenie pre významné herečky Kvet Tálie. Bola tiež držiteľkou ceny Karla Čapka.

Vieru Strniskovú zradilo srdce. Zomrela 31. augusta 2013 v Bratislave vo veku 83 rokov.

Herectvo zlákalo aj jej dcéru Janu, ktorá zdedila talent nielen po matke, ale aj po otcovi režisérovi Pavlovi Hasprovi. Réžii sa venuje aj brat herečky Vladimír Strnisko.

Už ste čítali?

Namiesto stužkovej jej pripravovali pohreb. Barborka si nestihla splniť veľký sen, no darovala život

Počas svojho krátkeho života bola anjelik, ktorý všade rozdával…

List od neznámeho dievčaťa zmenil jeho život. Slovák Marián sa vo Vietname zaľúbil a našiel cestu ku káve

Mal som asi naivnú predstavu, že ľudia, čo robia s kávou, sú bohatí, spomína…

Lesník Miroslav Ondruš stál zoči-voči bojujúcim medveďom: Keď odišli, zachvátila ma poľovnícka triaška

Medvedica zaútočila na medveďa a ten sa dlho spamätával z toho, čo sa vlastne…

Nikdy nezabudne, ako na pláži uvidel krásnu Slovenku. Mario Cimarro spoznal Broňu po mnohých omyloch

Pozrela sa na mňa s tými svojimi úžasnými modrými očami, až sa…