Žena sa po amputácii nevzdáva, postavila si protézu z Lega
Christina Stephens prišla v januári o časť nohy. Flintu do žita však nehádže, namiesto toho vo svojom virtuálnom denníku pomáha rozdávať rady, skúsenosti a pozitívnu energiu.
Nestratiť zmysel pre humor aj po tragických udalostiach je výzvou pre každého človeka. Terapeutka Christina Stephens ju zvládla bez problémov. Hoci začiatkom roka pri autonehode prišla o nohu, nenechala sa nepriaznivými podmienkami prevalcovať. Namiesto toho si začala viesť elektronický denníček, v ktorom mapuje svoj život po nehode. Plač do vankúša či záchvaty sebaľútosti v ňom však miesto nemajú, práve naopak – Christina si nedávno vyrobila protézu z Lego kociek.
Nápad na vytvorenie "Legonohy", ako svoju farebnú protézu nazvala, dostala počas kontroly v nemocnici. "S kolegyňou sme žartovali, že by som si mohla vytvoriť protézu z plastových kociek. Dlho som neváhala," uviedla Christina. Po návrate domov pozbierala všetky Lego kocky, ktoré našla a na základe predlohy vlastnej protézy sa pustila do výroby veselej kópie. Celú výrobu i výsledok následne zverejnila vo svojom elektronickom denníku.
Ten si terapeutka a klinická výskumníčka založila hneď po nehode, aby záujemcom ukázala, čo na pacientov po amputácii čaká. Christina dúfa, že jej blog na sociálnych sieťach (s názvom Amputee OT) ako aj vlastný YouTube kanál s videami pomôžu pacientom zažehnať strach z nevedomosti. Zároveň sa chce s opatrovníkmi podeliť o dobré tipy a rady a ostatným záujemcom poskytnúť lepší pohľad na to, aké je to žiť s hendikepom.
Vo videách a príspevkoch už ukázala, ako to vyzerá, keď človek dostane náhradnú nohu, ako si na ňu zvyká, s akými predsudkami sa každodenne stretáva a aj to, ako sa ich snaží zvládnuť s úsmevom. Zdieľa tu svoje prvé skúsenosti s behom či plávaním bez protézy, vtipné videá, išpirujúce príbehy aj každodenné situácie.
"Som ako každý iný človek, jednoducho kladiem jednu nohu pred druhú," uviedla Christina. Vo svojom blogu pravidelne odpovedá na zvedavé otázky, ktoré väčšinou napadnú ľuďom, keď uvidia človeka s protézou a pozitívnou energiou nešetrí.
"Kedykoľvek sa pozriem dole na svoju nohu, nevidím žiadnu úbohú náhradu skutočnej časti, ani pripomienku toho, aká zlomená a zničená som. Vidím krásu uhlíkových vlákien a titánu – spomienku na to, že sa ľudia okolo mňa zjednotili, keď som potrebovala pomoc," dodala Christina.
