Svätý Anton má známy kaštieľ, žije tu starejší i nadšenec tokárstva

Svätý Anton 20. augusta (TASR) - Rozsiahle pivnice nachádzajúce sa pod kaštieľom v obci Svätý Anton by v budúcnosti chceli miestni múzejníci využívať. Riaditeľ tunajšieho múzea Marián Číž priblížil, že rekonštrukcia týchto v súčasnosti málo využívaných priestorov je súčasťou plánov ďalšieho rozvoja múzea.

"V spolupráci s našim zriaďovateľom sme vypracovali materiál s názvom Stratégia a analýza ďalšieho rozvoja Múzea vo Svätom Antone, do ktorej sme si zapracovali také naše predstavy, čo by sme mohli zlepšiť jednak smerom k cestovnému ruchu, ale vôbec aj to, ako by sme mohli ísť ďalej ako odborné pracovisko," poznamenal Číž.

Na základe stratégie bola potom podľa Číža vypracovaná architektonická štúdia na rekonštrukciu kaštieľa a areálu. "Toto je materiál, ktorý už máme vypracovaný. Keby sme ho nemali vypracovaný, tak nemôžeme pokračovať ďalej," dodal s tým, že budúcnosť ukáže, koľko finančných prostriedkov na tieto zámery dostane múzeum od svojho zriaďovateľa.

Jednou z vecí, ktoré sa do stratégie dostali, je aj zámer rekonštrukcie pivníc a ich využívanie na účely reštaurácie či konferenčnej miestnosti, čo by podľa Číža múzeu zabezpečilo istý príjem. Stratégia tiež počíta s dobudovaním sociálnych zariadení v objekte sýpky, či hovorí o využívaní tzv. banketky, z ktorej by mohlo vzniknúť metodické centrum poľovníkov.

"Zámockú viechu by sme zas mohli využívať ako informačnú kanceláriu pre región Hontu v spolupráci s domácim cestovným ruchom. Taktiež sme si povedali, že tu chýba kaviarnička a potrebujeme upraviť nádvorie," priblížil Číž s tým, že plány majú múzejníci aj v súvislosti s expozíciou.

Múzeum vo Svätom Antone je príspevková organizácia priamo riadená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ide o celoslovenské poľovnícke múzeum, ktoré má mnohé zahraničné aktivity.

Typické svadby sa podľa starejšieho pomaly vytrácajú

Buď je veľa svadieb, alebo je málo starejších, hovorí Martin Kminiak zo Svätého Antona, na ktorého si nejedni snúbenci spomínajú ako na svojho starejšieho. Aj keď o prácu starejšieho núdzu podľa jeho vlastných slov nemá, typické svadby sa pomaly vytrácajú.

"Typické v tom zmysle, že sú so všetkým, ako bolo kedysi bežné. Pýtanie nevesty, odobierka a podobne. Dnes sa ľudia väčšinou zídu pred kostolom a idú na sobáš, odobierky vypúšťajú, máloktorí snúbenci ďakujú rodičom," hovorí o svojich skúsenostiach starejšieho Kminiak, ktorý je známy aj svojou hrou na heligónke. Vďaka tomu vie svadobčanov na hostine aj zabaviť. Ak sú podľa jeho slov spevavejší, tak urobí aj päť - šesť vstupov. Naopak, ak im veľmi do spevu nie je, tak menej.

Kminiak vedie vo Svätom Antone aj Detský folklórny súbor Lúčka, v ktorom aktuálne účinkuje 15 dievčat. O chlapcov je tu núdza, zanietený folklorista však dúfa, že sa to časom zmení. Na súbor je hrdá aj starostka Simona Guláková, podľa jej slov sa ho snažia podporovať, ako sa len dá. V auguste organizujú pre jeho členov výlet, ktorí má byť odmenou a zároveň aj motiváciou pre ďalších. Aj keď súbor oficiálne pôsobí len dva roky, volajú ho vystupovať na slávnosti aj v okolí.

Svoju vášeň pre hru na heligónke pretavil Kminiak aj do ďalšej aktivity a to prehliadky heligonkárov Svätoantonská heligónka. Tento rok sa bude konať už jej 16. ročník. "Sme na to patrične hrdí. Aj keď niekde majú aj prehliadky s dlhšou tradíciou, my sme hrdí aj na 16. ročník, lebo tento kraj nie je až tak vychýrený na heligónku," dodal skromne Kminiak.

Prehliadky sa zúčastnia najmä heligonkári z regiónu. "Chceme dávať priestor najmä ľuďom z okolia a mladým. Máme tu veľa mladých heligonkárov, tento rok ich bude šesť," prezradil Kminiak.

Niekdajšiu mýtnu stanicu obec postupne opravuje

Súčasťou historickej zástavby obce Svätý Anton (okres Banská Štiavnica) je aj objekt bývalej mýtnice priamo v jej centre. V budove, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, bola kedysi mýtna stanica, jej dvorom viedla pôvodná cesta. Po vybudovaní novej, ktorá je ako cesta 1. triedy využívaná dodnes, zanikla. "Slúžila na vyberanie mýta, bolo tam aj pohostinstvo, kde sa mohli cestujúci občerstviť, prepriahnuť kone," priblížila starostka Svätého Antona Simona Guláková. Od prestavby v 50. rokoch minulého storočia je až dodnes budova využívaná na kultúrne účely.

Pre jej zlý stav sa miestna samospráva rozhodla pred niekoľkými rokmi objekt rekonštruovať. "Bola vypracovaná projektová dokumentácia, ktorá komplexne rieši rekonštrukciu objektu. Projekt je taký rozsiahly, že získať jednorazovo prostriedky na jeho obnovu je dosť náročné, takže sa každoročne obraciame so žiadosťami o dotáciu na ministerstvo kultúry a zatiaľ sme boli každý rok úspešní," podotkla Guláková.

Vďaka dotáciám tak obec objekt postupne opravuje. Vynovená bola fasáda a vymenené okná v prícestnej časti. Zakúpili nový mobiliár, opravili podlahu, zrekonštruovali osvetlenie a v objekte vybudovali aj kompletnú kuchyňu, vďaka čomu môžu priestory miestni využívať aj na rodinné oslavy. Vybudovali tiež schody do miestnosti na poschodí, kde sa kedysi premietalo. Táto miestnosť bola podľa Gulákovej nedostupná, keďže kedysi do nej viedlo schodisko z vonkajšej strany, ktoré však bolo demontované.

S objektom má plány samospráva aj tento rok. Tohtoročné prostriedky z dotácie využije na výmenu posledných okien, dokončenie fasády dvorovej časti a na sanáciu časti budovy. "Do budúcnosti nás ešte čaká oprava alebo výmena pódia a jeho osvetlenia. Takisto by sme ešte chceli novú oponu," dodala Guláková. Okrem toho plánuje pri budove mýtnice osadiť plot, ktorý má ochrániť fasádu pred poveternostnými vplyvmi a nečistotami z blízkej cesty.

Na dôchodku sa Jaroslav Zachar nenudí, učarovalo mu tokárstvo

Svoj dôchodok si bývalý banský elektrikár Jaroslav Zachar zo Svätého Antona (okres Banská Štiavnica) rozhodol užívať aktívne. Učarovalo mu tokárstvo, a tak namiesto vysedávania pred televízorom vyrába vo svojej garáži originálne drevené misy a ďalšie výrobky.

Pán Zachar sa k točeniu dreva dostal až na dôchodku, tokárstvu sa venuje približne päť rokov. Impulz prišiel z internetu, kde hľadá tipy a inšpirácie dodnes. "To je môj zdroj, ale mám aj známych tokárov, s ktorými si vymieňame skúsenosti," povedal pre TASR Zachar.

Točeniu dreva sa venuje najmä v zimných mesiacoch. Vtedy sa jeho garáž premieňa na malú dielničku, kde za zvuku sústruhu vznikajú výrobky. Ten si, mimochodom, tiež skonštruoval sám. "Všetky kovové konštrukcie, to je moja výroba," priblížil s tým, že zvyšné časti si zohnal od známych alebo kúpil.

Zhotovenie sústružených výrobkov je časovo náročné, najmä pre sušenie dreva. Keď sa kus dreva - reziva premení na polotovar nadobúdajúci konkrétny tvar, nastane čas sušenia. Každý výrobok si Zachar odváži a sleduje, či z jeho váhy ubúda. Keď už nemení svoju váhu, tak spracuje polotovar do finálnej podoby. Hotové výrobky ošetruje ľanovým olejom.

Na točenie je podľa jeho slov vhodné každé drevo, najlepšie je však podľa neho orechové. "Je pravda, že to je tvrdé drevo, ale platí taký zákon, že čím tvrdšie drevo, tým sa lepšie točí," podotkol. Neprekážajú mu ani kazy v dreve, vyplní ich prifarbenou epoxidovou hmotou.

Medzi jeho výrobkami je možné nájsť misky najrôznejších tvarov a veľkostí, ale aj svietniky či dózy. Svojimi výrobkami obdarováva najmä svojich známych či rodinu.