V Krvavých Šenkoch žijú iba 2 ľudia. 40 názvov obcí, z ktorých naskakuje husia koža aj úsmev

BRATISLAVA 18. augusta - Hoci je Slovensko celkom malá krajina, málokto ju má natoľko zmapovanú, aby vedel, čo všetko ukrýva. O tom, že našim predkom nechýbal zmysel pre humor, svedčia aj viaceré obce, ktoré majú neraz naozaj vtipné názvy. Možno by ste to ani nepredpokladali, no takýchto dediniek s nezvyčajnými pomenovaniami máme neúrekom. Väčšina vám vyčarí úsmev na tvári, no nájdu sa medzi nimi aj také, ktoré znejú až strašidelne. Pátrali sme teda po tom, ako niektoré z týchto názvov vznikli.

Záhadné legendy o Krvavých šenkoch

Niektoré príbehy vás pobavia, z iných až behá mráz po chrbte. Medzi obce, ktoré najviac pútajú pozornosť svojím názvom, rozhodne patria Krvavé šenky, ktoré sú časťou Lehoty. Už roky sa s nimi spájajú rôzne strašidelné legendy, ktoré odkrývajú pozadie názvu tejto časti obce, ktorý má pôvod vo svojej histórii. "Niektoré príbehy sú, samozrejme, trošku domyslené, ale názov vychádza z minulosti a súvisí aj s kupeckými cestami," povedal pre Dobré noviny starosta obce Milan Chmelár. Keď sa sedliaci vracali z jarmoku v Leviciach do Hlohovca, po ceste sa vždy zastavili v miestnom hostinci v Krvavých šenkoch, kde si vypili, pretože už boli takmer doma. Tam ich však ozbíjali, zabili a zmizli bez stopy. Ukradli im aj kravy či kone, ktoré kúpili na jarmoku. Ďalší príbeh hovorí, že si v hostinci jeden z hostí objednal huspeninu a našiel v nej prst s prsteňom.

Iba dvaja obyvatelia

V minulosti osadu potrápili nielen zbojníci, ale aj Turci, ktorí na našom území vyplieňovali dediny. Dnes vyzerá opustene, no napriek tomu nie je celkom prázdna. "Je tam momentálne jeden obývaný dom. Trvalý pobyt tu majú štyria obyvatelia, ale žijú tu len dvaja," dodal starosta obce. Bývať na tomto mieste sa zdá byť poriadne odvážnym rozhodnutím, miestni ľudia však údajne nemajú s ničím ani s nikým žiadny problém. Neboja sa toho, že by tam strašilo, a sú ochotní pomôcť aj pocestným, keď im zabúchajú na bránu.

Záhady sa však s obcou spájajú dodnes. Zvláštne je napríklad to, že na tomto mieste vám zakaždým vypadne mobilný signál, hoci mimo Krvavých šenkov signál je. Ak by ste sa tam teda rozhodli telefonovať, musíte sa zmieriť s tým, že to pravdepodobne nebude možné.

Prečo práve Žabokreky?

Keby ste bývali v obci Žabokreky, určite by sa ani vám nevyhli žartovné pripomienky od ľudí na margo názvu obce. Ten nevznikol náhodou, no existuje viacero názorov na to, ako to bolo. "Vznik názvu je podľa dochovaných ústnych záznamov prozaický. Naši predkovia osídlili nízku časť Turčianskej kotliny blízko pri sútoku potôčika Belianka a rieky Turiec, kde sú mimoriadne nepriepustné pôdy. Mokrade v okolí sútoku boli vždy miestom kde sa darilo žabám a ich kŕkanie za tichých večerov bolo také typické, že osada dostala názov Žabokreky," prezradila starostka obce Zuzana Valocká pre Dobré noviny. S názvom sa spája aj meno Zsambokréthy. Toto priezvisko si dal mladý zemepán osady, nie je však isté, či bola osada pomenovaná podľa neho alebo to bolo naopak.

Ďalšia verzia je, že názov pochádza zo slovného spojenia žaba-krak. Význam týchto slov má znamenať "žabie stehno", čo by mohlo identifikovať jedálny lístok našich predkov. "Podľa typickej pochúťky ich asi aj začali v Turci nazývať Žabokrečanmi. Ako to však bolo naozaj už teraz nevie nik a neodhalili to ani historici," dodala starostka Valocká.

Žiadne potvory, ale pohanské zvyky

Pomenovanie obce Potvorice vôbec nesúvisí s tým, že by tam žili zlí ľudia, ale spája sa tiež s históriou. "Názov obce je starobylý a poukazuje na prítomnosť Slovanov s pohanskými zvykmi, ktoré si udržiavali dlho aj po prijatí kresťanstva v iných osadách. Potuorch nazývali raní kresťania pohanské modly, pri ktorých vykonávali Slovania svoje kultové obrady," informoval nás starosta obce Ľubomír Malo.

Najradostnejší názov obce

Jedným z najmilších geografických názvov, aké na Slovensku máme, bez pochyby nesie obec Radôstka. Podľa informácií na webovej stránke obce niektorí historici a jazykovedci jej pôvod tiež vidia v slovanskej pohanskej dobe a podľa nich je odvodený od mena slovanského boha Radhošťa, ktorého uctievanie bolo v minulosti veľmi rozšírené. Český jazykovedec Vladimír Šmilauer však dával názov obce do súvislosti práve s pojmom radosť.

Naháč ani Popudinské Močidľany sa nemajú za čo hanbiť

Už na prvý pohľad zaujme aj názov obce Naháč. Pôvod jeho pomenovania je však celkom nevinný. Názov obce sa odvodzuje od jesenného modrofialového kvetu Jesienka obyčajná, ktorý je ľudovo nazývaného naháč, pretože kvet vyrastá priamo zo zeme bez zelených listov. Keďže bol v tejto oblasti veľmi rozšírený, obec bola pomenovaná práve podľa neho, uvádza sa na webe obce.

Názov obce Popudinské Močidľany tiež vznikol celkom inak, než by ktokoľvek predpokladal. Obec vznikla zlúčením dvoch pôvodne samostatných obcí Močidľany a Popudiny. Názov je odvodený od slova močidlo (močaristé miesto alebo miesto na močenie ľanu a konope). Pôvodný význam názvu Popudiny už nie je taký jednoznačný. Jedno vysvetlenie sa ponúka odvodením od slova „popudiť" (poštvať, vyhnať), ktorý možno považovať za starý lovecký termín. Odlišný výklad názvu obce sa spája so slovom „púť" (cesta). Obec siahala až po púť, po hlavnú cestu, spojnicu miest Holíč a Senica, informovala nás starostka obce Dana Žúrková.

Havaj na Slovensku

Ak máte chuť vycestovať do zahraničia, no nemáte na to potrebný rozpočet, môžete si to vynahradiť aspoň cestovaním po Slovensku. Blízko okresu Lučenec nájdete dedinky s názvom Praha aj Bulhary, na myjavských kopaniciach sa časť obce Krajné nazýva Jeruzalem. Ani na Havaj to nemáme tak ďaleko, ako by sa mohlo zdať. Stačí zájsť na východné Slovensko do okresu Stropkov.

O vzniku názvu obce Havaj sa oficiálne informácie nezachovali, medzi obyvateľmi sa však rozšírili legendy o jej pomenovaní, uvádza sa na webe obce. Podľa jednej z legiend v minulosti v okolí súčasnej obce panskí sluhovia pásavali voly. Keďže títo pastieri hovorili iba po maďarsky, mali problémy dorozumievať sa s pôvodnými obyvateľmi. No keďže si s nimi potrebovali vymieňať výrobky, nejako sa dohovoriť museli. Pretože maslo nazývali po maďarsky „vaj“ a kupovali ho na tzv. „havy“ (merná jednotka), obec, ktorá tu vznikla bola pomenovaná spojením týchto dvoch dôležitých pre pastierov slov – Havaj.