Manželia priniesli na Slovensko prvý pojazdný stánok s donutmi netradičných chutí a ľudia si ich zamilovali

BRATISLAVA 18. augusta - Lucia a Tomáš sú úžasní, zábavní a pracovití ľudia. Manželia, ktorí spolu trávia väčšinu času, sú zo svojich donutkov nadšení a milujú ich. Bezpochyby aj vďaka láske k svojej práci a plneniu si sna sú ich sladké prekvapenia dokonalé. Už pri prvých slovách, ktoré nám pri rozhovore poskytli, je cítiť zanietenosť. Šisky s dierou sú už dnes u nás známe, avšak oni sú priekopníkmi a denne prichádzajú s netypickými príchuťami. Veď, kto by spojil na prvý pohľad nespojiteľné? Práve manželia, ktorí si spoločne založili „Bodka donut point“. Neboja sa experimentovať, učia ľudí ochutnávať nenaučené chute a snažia sa prichádzať stále s niečím novým.

Okrem iného sú manželia zanietenými cestovateľmi. Práve ich cesty a gurmánske zážitky ich motivujú a privádzajú k novým „receptom“. Ich pokora a úcta nielen k svojej práci, ale aj k svojim zákazníkom je citeľná. Veď, kto už svojich klientov nazýva „kamaráti“? V rozhovore je toto oslovenie spomenuté hneď niekoľkokrát a pôsobí to úplne prirodzene. Je to tak, lebo to Lucia a Tomáš tak cítia. Manželia a „donutkári“ sú vizitkou toho, že keď človek vkladá do svojej práce vášeň a zanietenosť, tak to chutí „celému svetu“. V rozhovore pre Dobré noviny prezradili viac o tom, aký je život s donutmi.

Prezraďte našim čitateľom niečo o sebe. Ako ste sa dostali k myšlienke s názvom „donut"?

Donut je pre nás nekonečný kruh chutí! Predstavte si tie možnosti, ktoré prichádzajú. Ovocie, čokoláda, karamel. Alebo všetko dohromady. Radi s manželkou cestujeme a v každej krajine sa inšpirujeme nejakou zaujímavou chuťou. Najlepšie na miestnom trhu, aj keď už dnes to znie ako klišé. Tak som prišiel na kombinácie ako napríklad slaný karamel s praclíkmi, alebo hrušky s morskými riasami a podobne. Keď sme prišli s touto myšlienkou, na Slovensku ešte donuty nikto nerobil. Tak sme chceli preraziť s niečím novým.

Obaja ste zapálení pre svoju prácu. Kedy ste sa rozhodli, že svoju vášeň pretavíte do spoločného podnikania a založíte „Bodka donut point“? A vôbec, vedeli by ste si kvôli nám zaspomínať na cestu vašej sladkej firmy?

Pre vlastné spoločné podnikanie sme sa rozhodli pred niekoľkými rokmi. Mali sme niekoľko nápadov. Vždy pri spoločnom jedle sme ich preberali. Chvíľu sme boli nadšení pre jednu myšlienku, potom pre inú. Ale najvhodnejšie na spojenie všetkých našich cestovateľských zážitkov sa javili donuty. A vlastne aj sú. Stačí ochutnať a vypočuť si príbeh. V mnohých donutoch máme kopec spomienok.

Ste manželia a ešte spolu aj pracujete. Mnohé páry si nedokážu prestaviť, že spolu budú tráviť takmer všetok čas. Nebáli ste sa toho aj vy? V čom vidíte výhody?

Sme spolu vo vzťahu 13 rokov. Nie je to náročné, keď máte po boku toho pravého. To nie sú len sladké reči z toľkých donuntov. Ale, samozrejme, že sa vieme aj pohádať. Určite častejšie ako ostatné páry. No hádame sa o tom, ako robiť lepšie donuty. Nie je to osobné a to treba rozlišovať. Výhody sú v tom, že ak mi napadne niečo dobré, môžem to mojej šéfovej hneď povedať. A ona ma hneď stopne, aby sme nepracovali nonstop a aby sme si trochu aj oddýchli. Je to úžasné.

Podnikanie v gastre nie je med lízať. Prečo u vás zvíťazilo práve toto odvetvie?

Že to nie je med lízať? Ste mi mohli povedať, keď som mal 13 rokov a začal som v reštaurácii s čistením cesnaku. (smiech) Samozrejme, že to už dnes viem veľmi dobre. Ale človek, ktorý maká v gastre, musí robiť buď od malička, alebo je masochista, alebo nemá, kde utopiť prachy a tak si najmä ľudí, o ktorých si to myslí, že to vedia. Dlhá veta, ale chcel som to vysvetliť na jeden dych. Ja patrím k tým šťastlivcom, ktorým toto odvetvie prúdi v krvi. Môj starý otec bol celý život kuchár a môj otec rovnako. Takže by som čo to mal už ovládať aj ja. No a moja manželka sa nechala nahovoriť. Jej sa opýtajte osobne, keď budete na donute u nás, či sa pomiatla aj ona.

Ako dlho trvalo, kým ste si povedali, že tento recept je vhodný a dokonalý pre našich zákazníkov? Nakŕmili ste odpadkový kôš mnohými donutmi, kým ste boli spokojní?

Pravdu povediac, ani nie. Chute ladím posledných 8 rokov. Mnohé z nich sa často objavujú napr. vo víne. Čierna baza s jazmínom, černice a mak a podobné, sú veľmi častým úkazom. Viete si predstaviť, po mojich 8 rokoch „somelierčiny“, koľko kombinácií chutí mám v hlave. Len čakajú na to, aby som ich pretavil na donut. Samozrejme naše prvé pokusy boli veľmi komické. Dva roky sme to skúšali. Prvé pokusy stihol ochutnať aj môj starý otec. Samozrejme, mal možnosť mi pripomenúť, aké potrebné je mať v donutoch dostatok soli.

Donuty sú u nás čoraz vyhľadávanejšie a ľudia si na šišky s dierou zvykli. Vy ste však iní, lepšie povedané chute vašich donutkov nie sú klasické. Ste nápadití a nebojíte sa experimentovať. Ako vznikajú rôzne príchute? Pracujete pri ich vymýšľaní spolu?

Sme veľmi radi, že nás takto ľudia vnímajú. Všetci sa boja experimentovať. My tým žijeme. Keď nás poprosili o kreácie ku kávam, vymysleli sme jednu obzvlášť zaujímavú. Pomaranč a parmezán. Áno, mnoho ľudí sa boja takúto kombináciu ochutnať. Ale ak nám začnú veriť, získame si ich dôveru. Je to náročné, ale naši skalní kamaráti to oceňujú.

Ktorá chuť je pre vás absolútnym víťazom? Pamätáte si ešte na prvé ochutnanie tohto obľúbeného skvostu?

Raz sme sa s manželkou nechali vyhecovať. Donut sme spravili škoricový, poliali škoricovou polevou a posypali maslovou sušienkou. Aby toho málo nebolo, plníme ho ešte višňovým džemom. Ani nevieme, kedy sme ho prvýkrát ochutnali. Ale viem, že si dáme vždy aspoň dva, keď ich vyrábame pre kamarátov.

Ako často meníte príchute? Nezažívate niekedy aj sklamanie zo strany zákazníkov, ktorí sa vrátia pre konkrétny a on tam už nie je? Máte v ponuke aj také, ktoré viete, že jednoducho nemôžete zrušiť?

Stabilnú máme len jednu. Kamaráti nás skoro zožrali, keď sme im ju nepripravili párkrát po sebe. Inak meníme donuty na dennej báze. Máme svoj štýl. Vždy u nás nájdete niečo ovocné a niečo čokoládové. No a aby sme nezabudli, zakaždým pripravujeme aj vegánske donuty. Tie sú veľmi obľúbené. Bavia nás.

Milovníci sladkého by zbytočne hľadali vašu kamennú predajňu, máme pravdu? Kde vás teda môžu nájsť?

Je tak. Kamennú prevádzku nemáme. Často bývame na Poľnej ulici v Bratislave, pri Medickej záhrade. Momentálne máme dosť festivalov a súkromných objednávok, takže sme tam asi deň až dva v týždni. Od septembra by to malo byť lepšie. To miesto sa stane naším trvalým a kamaráti nás tam v pracovný deň nájdu do 16:00 hod. Treba sledovať náš Instagram. Tam všetko uverejňujeme.

K záveru si s vami ešte trošku zaspomíname. Pamätáte si na najkrajší a najlepší zážitok spojený s Bodka donut point? No a samozrejme aj z opačného súdka, ten najhorší a najkatastrofálnejší?

Začnem zlou, pretože je to pre nás ozaj katastrofálna spomienka. V decembri nás totiž dvakrát za sebou vykradli. Pred Vianocami. Vybielili nás na totálku. Neostali nám ani vodovodné batérie a rúčky na skrinkách. Nie to ešte mašina na kávu, registračná pokladňa, či chladiaca vitrína. Ale je to za nami.

No a najkrajšia spomienka bola asi vtedy, keď sme prvý deň otvorili naše okno a zvedavci nás vyrabovali do pár hodín. Bol to pocit dobre odvedenej práce. No to bol len začiatok a teraz prichádza samozrejme kopec krásnych chvíľ. Keď sa maminka vráti z konca ulice, lebo boli naše donuty tak dobré, že tatinovi nenechala. Alebo, keď sa príde malé dievčatko poďakovať a kýva nám do okna. Radosť našich kamarátov je to, čo nás nesmierne baví.

Nedá mi ako posledné dozvedieť sa, aké máte plány do budúcna? Čo by ste ešte chceli dosiahnuť a kam sa posunúť? Sny sú krásna súčasť života, prezradíte nám ten váš?

Naším spoločným snom je robiť dobré donuty, mať čo najviac spokojných kamarátov a pokojne si žiť. Práca v gastro segmente vie byť extrémne stresová. A tak chceme nájsť svoju oázu pokoja. No a samozrejme chceme, aby sa ľudia nebáli nových vecí. Chceme, aby nám dôverovali, keď im pripravíme ľadový jasmínový čaj s lychee syrom navrchu. Teraz premýšľate. Áno. Myslíme to vážne a milujeme ho. Len sa o tom treba u nás presvedčiť. Tak dobehnite na donut.