Dobré noviny
Baška bola typické mestské dievča. Presťahovala na dedinu a založila továreň na domáce dobroty. Dnes chutia celému Slovensku
Dominika Dobrocká
Dominika Dobrocká

Baška bola typické mestské dievča. Presťahovala na dedinu a založila továreň na domáce dobroty. Dnes chutia celému Slovensku

— Foto: Archív Barbora Havliková

Nový domov jej otvoril brány do nového sveta. Barborka dnes šéfuje vlastnej továrničke na neodolateľné dobroty.

BRATISLAVA 13. augusta - Barbora Havliková pochádza z nášho hlavného mesta, no so svojou rodinkou sa pred rokmi rozhodla presťahovať na malú dedinku. Žena, ktorá nedokáže obsedieť a potrebuje tvoriť, využila svoj potenciál naplno. Nezabránil jej v tom ani život mimo Bratislavy. Práve naopak, ona si tu našla svoju vášeň, lásku a radosť. V jej živote sa totiž spojilo mnoho faktorov, vďaka ktorým vznikla „Baškina domáca továreň na dobroty“ a to doslova. Spod Barborkiných rúk od tej doby vychádzajú hotové neodolateľné kúzla. A nie hocijaké, všetky totiž dokonale chutia a čoraz viac zákazníkov a priateľov je na nich závislých.

Poctivosť a kvalita sú jej základné pravidlá, ktoré pri žiadnom jednom výrobku nechýbajú. Tešiť nás, ktorí sa po jej dobrotách zalizujeme až za ušami, môže aj vďaka úžasnému manželovi. Sama priznala, že práve on je jej obrovskou oporou a podporovateľom. Je šťastná za svoju „prácu“, ktorú miluje každou jednou bunkou a teší ju aj v týchto horúčavách stáť pri hrncoch a tvoriť umelecké a neodolateľné diela. V rozhovore pre Dobré noviny prezradila Barborka viac o svojej práci a bez problémov nás zaviedla do jej čarovného sveta.

Foto: Archív Barbora Havliková

Barborka, na začiatok by ste sa našim čitateľom mohli predstaviť a prezradiť, čo ste robili pred tým, ako vznikla „Baškina domáca továreň na dobroty"?

Pochádzam z Bratislavy, ale už siedmy rok žijem s manželom a dvoma malými deťúrencami na dedine neďaleko Bratislavy. Pred materskou dovolenkou som bola také typické dievča z mesta. Pracovala som v jednej korporátnej firme, ktorá vyrába počítače a mojou úlohou bolo predpovedať dopyt jej výrobkov pre oblasť západnej Európy. Ja som v podstate celý môj profesijný život pracovala v oblasti plánovania a logistiky.

Dnes sa venujete výrobe poctivých domácich výrobkov. Čo vás k tomu priviedlo a presvedčilo, že toto je správna voľba?

K výrobe dobrôt ma priviedlo niekoľko vecí. V prvom rade som sa stala maminou a ostala som doma na materskej dovolenke. Mala som zrazu viac voľného času a hlavne bola som celý deň doma. Ďalšia vec bola, že dom, v ktorom bývame, je pôvodom starý dedinský s velikánskou záhradou, v ktorej neustále počas leta niečo dozrievalo a dozrieva. Máme tu staré ovocné stromy od moruše, cez slivky, broskyne, hrušky, jablone. Rastie tu krásna velikánska asi tridsať ročná figa a samozrejme máme tu dostatok priestoru, aby sme mohli pestovať zeleninu, paradajky, chilli papričky. Takže k výrobe dobrôt som bola svojím spôsobom donútená. A čo ma presvedčilo, že je to správna voľba? To je výraz na tvári, keď si moje deti dajú čerstvú vianočku s maslom a mojím džemom, alebo keď niekto prvý raz ochutná napríklad horčicu či cibuládu. Veľmi ma baví sledovať ich výraz tváre. A potom, samozrejme, reakcie zákazníkov, z ktorých mnohí sú už takí rodinní známi a kamaráti. Tá spätná väzba mi dodáva chuť pokračovať a nabíja ma energiou.

Foto: Archív Barbora Havliková

Spomínate si ešte na úplné začiatky? Ako sa celá poctivá firma vyvíjala?

Tie začiatky, ako som už písala, boli úplne neplánované. Jednoducho som začala spracovávať, čo sa v našej záhrade urodilo a čo sme nestačili zjesť ako čerstvé. Bolo mi ľúto nechať to zhniť. Avšak „Baškinu domácu továreň“ odštartoval až levanduľový sirup, ktorý som navarila a tak veľmi chutil všetkým našim návštevám, že si ho pýtali domov. No a keďže je doba sociálnych sietí, tak som tam zavesila ponuku pre kamošov, a už to išlo a ide to až dodnes.

Čo všetko spod vašich čarovných rúk vychádza a na ktorý výrobok ste najviac pyšná?

K dnešnému dňu je to ozaj už široká ponuka domácich výrobkov od sirupov, džemov, rôznych omáčok, horčice, pesta, detských presnidávok až po ovocné nanuky. Ak sa nemýlim, je to cez päťdesiat sezónnych produktov. Mojimi osobnými srdcovkami je hneď niekoľko dobrôt a vlastne hrdá som na každú jednu z nich. Ak by som mala vyzdvihnúť jednu-dve, tak sú to určite už spomínaná cibuláda s brusnicami, jabĺčkami a šalviou a medová horčica s tymiánom. Doteraz sa mi nestalo, že by niekomu vyslovene nechutili a dokonca mám zákazníčky, ktoré sú na cibuláde doslova závislé.

Foto: Archív Barbora Havliková

Ste zástankyňou poctivosti, pri výrobe nepoužívate žiadne náhrady, konzervanty ani inú chémiu. Mnohí sa v dnešnej dobe vyhovárajú, že výrobky bez týchto „ingrediencií" nevydržia dlho. Je to naozaj iba výhovorka? Čo dávate namiesto spomínaných „umelín" do džemov či sirupov vy?

Moje dobroty predovšetkým jedia moje deti a rodina. Každá jedna je u nás doma „testovaná“. Nikdy by ma nenapadlo dať do džemu zahusťovadlo alebo nejaký chemický konzervant. Pre mňa dobroty nie sú zárobková činnosť. Je to niečo, čo robím rada a chcem ľuďom prinášať ozajstné chute ovocia a zeleniny a nie džemy plné cukru. Samozrejme, môj džem vám nevydrží mesiac v chladničke, obsah cukru je maximálne 15-20%, preto je v menších baleniach a väčšinou ho zákazníci zjedia na posedenie a priamo z fľašky prstami. V niektorých omáčkach, cibuláde a horčici je napríklad ocot, čo je výborný prírodný konzervant. Potom používam olivový olej na pesto a sušené paradajky. Je niekoľko spôsobov, ako uchovať potraviny bez použitia chémie. Je tu potom ale väčšie riziko vzniku plesne, stane sa to niekedy aj u mňa. Našťastie veľmi zriedka.

Foto: Archív Barbora Havliková

Dizajn na výrobkoch je na prvý pohľad jednoduchý, no je originálny a do detailu premyslený. Navrhovali ste si ho sama alebo ste sa s niekym radili? A vôbec, pomáha vám niekto pri vašej práci?

Všetko, čo sa týka dobrôt a továrne, sú moje nápady a balenie samozrejme tiež. Akurát nedávno mi sociálna sieť pripomenula moje začiatky a ja som sa musela smiať nad balením, etiketami a fotkami. Tak, ako sa vyvíjajú dobroty, ja sa vyvíjam spolu s nimi. Som od prírody estét a myslím, že mám cit na pekno. Mám rada jednoduchosť, prepracovanosť a originalitu - presne ste to vystihli. Takže celý koncept továrne som vlastne ja a moja životná filozofia: To, čo mám rada, čo mne chutí. Mám taktiež veľké šťastie na ľudí okolo seba, ktorí sú schopní a ochotní na počkanie spraviť presne to, čo potrebujem a najmä podľa mojej predstavy. Logo a hlavne etikety na detské výživy mi kreslila dnes už moja veľmi dobrá priateľka maliarka, výtvarníčka, ilustrátorka Erika Ralbovská. Veľmi dobrý kamarát Peťko mi vyrába všetky etiketové a iné pečiatky. Už som to viackrát spomínala, že som pečiatková kráľovná. Mám ich viac ako sto a zakaždým objednávam už na sto percent poslednú.

Avšak najväčším pomocníkom je moja rodina. Bez ich pomoci by som sa nemohla takto realizovať. Mám úžasného manžela, ktorý ma neskutočne podporuje a verí každému môjmu výmyslu. Je ochotný so mnou precestovať pol Európy autom kvôli ľanovým látkam. Je to môj hlavný degustátor a nosič ťažkých bedničiek. A samozrejme, potom sú to babky a dedkovia z každej strany. Ich pomoc je nenahraditeľná. Som ozaj vďačná za moju rodinu a hlavne manžela.

Foto: Archív Barbora Havliková

Je vaša výroba zároveň aj vašou vášňou? Dá sa podľa vás robiť takáto práca, ak ju človek nemá rád?

Z mojich odpovedí je myslím si zrejmé, že moja továreň je mojou veľkou vášňou, láskou, tretím dieťaťom, sebarealizáciou a hlavne tak trochu únikom od mamičkovských a domácich povinností. Je to môj mikrosvet, do ktorého mi nikto „nekafre“ teda aspoň zatiaľ nie. Samozrejme, že sa táto práca dá robiť aj bez toho, že by ju človek mal rád, ale ja si myslím, že to je potom aj z tých výrobkov cítiť. Skôr či neskôr sa podľa mňa ukáže či teraz človek „nešidí“ na surovinách a či to ozaj robí s láskou. Lebo s radosťou stáť pri hrncoch celý deň v najhorúcejšom lete môže len blázon ako ja.

Foto: Archív Barbora Havliková

Ktorý z vašich výrobkov je neprekonateľný? Taký, po ktorom ľudia neustále bažia a objednávajú si ho? Viete prečo je tak neodolateľný práve ten konkrétny?

Už som vlastne spomínala cibuládu. Je to prudko návykový produkt. Cibuláda je moja absolútna jednotka čo sa týka predaja. Je to vlastne cibuľové chutney s brusnicami, jabĺčkami a šalviou a jej tajomstvo je podľa mňa nielen v zložení a vyvážení chutí, ale aj v spôsobe krájania samotnej cibule. Už som niekoľkokrát hľadala spôsob, ako si to zjednodušiť, ale akokoľvek strojom krájaná cibuľa nikdy nechutila ako keď sa krája ručne. Viem, sú to detaily, ale podľa mňa veľmi dôležité a tým sa zrejme odlišujem od konkurencie. Nepoznám väčšieho puntičkára, čo sa týka krájania cibule. Ďalším a najdôležitejším tajomstvom sú kvalitné suroviny.

Foto: Archív Barbora Havliková

Odkiaľ beriete recepty a inšpiráciu? Využívate aj rodinné „podedené" recepty alebo všetko tvoríte sama z vlastnej hlavy?

Recepty mám rôzne. Veľa receptov vzniklo v mojej hlave. Proste ma napadne nejaká dobrota a už mi začne hlava spájať ingrediencie. Chuť toho produktu si najprv predstavím v hlave. Ja viem, znie to divne, ale ja to tak mám. A potom už len tie ingrediencie správne poskladať do hrnca a čakať, čo z toho vylezie. Naposledy takto vznikla fantastická slivková omáčka na objednávku pre naše obľúbené burger bistro. Veľakrát som až sama prekvapená, aké je to dobré a s akou ľahkosťou sa dajú pospájať dobré a kvalitné suroviny.

Niektoré dobroty vznikli omylom, že som mala v pláne niečo úplne iné a keďže plytvanie je proti mojej srsti, tak, ak sa mi niečo nepodarí, spravím z toho niečo iné. Toto bol príklad mojej sladkej chilli omáčky s broskyňami, cesnakom a zázvorom. Pôvodne som mala v pláne variť chilli džem, ale svojou konzistenciou sa mi vôbec nepáčil a tak som do toho kydla broskyne, cesnak, zázvor a ešte trochu tamtoho a trochu toho a voilá. Môj manžel ma už dlhšie žiadal o omáčku na jeho grilované rebrá, a tak ju dostal.

Potom sú recepty, pri ktorých som sa inšpirovala, keď som z viacerých vytvorila jeden, alebo som podľa seba upravila starý klasický recept. Veď recept na marhuľový džem pozná snáď každá gazdinka, ale ja som do džemu pridala pravú vanilku a tým je opäť niečím iný. Každý nový recept je vždy už ozaj ten posledný.

Foto: Archív Barbora Havliková

Prezraďte nám na záver aké máte plány do budúcna s „Baškinou domácou továrňou na dobroty"?

Mám v pláne už asi dva roky sa opäť vrátiť k behu. Ale čo sa týka dobrôt, tak tu nemám žiadne plány. Dobroty vznikli úplne neplánovane a nečakane a všetko sa deje tak nejak spontánne. Zrazu ma niečo napadne a už to ide. Nasilu, hnať sa za niečím a tlačiť na pílu, to nie je môj štýl. Podľa mňa má všetko svoj čas a čo má prísť, príde. Samozrejme, treba tomu pomôcť, tvrdo pre to pracovať a nesedieť so založenými rukami. Neviem povedať kde budem o päť, desať rokov. Je to pre mňa jedno veľké dobrodružstvo, ktoré ma baví a pokiaľ to tak bude aj naďalej, budem sa veľmi tešiť

Foto: Archív Barbora Havliková

Už ste čítali?