Arméni 11. augusta slávia pôvodný Nový rok ako Deň národnej identity
TASR
TASR

Arméni 11. augusta slávia pôvodný Nový rok ako Deň národnej identity

Táto udalosť sa spomína aj v diele arménskeho historika Mojžiša z Chorény z 5. stor. n.l. Názvy Arménsko (v arménčine Hajastan) a Armén (v arménčine Haj) sú odvodené práve od praotca Arménov Hajka.

Pápež František počas kázne v rámci 3-dňovej návštevy arménskeho hlavného mesta Jerevan, 24.6. 2016. — Foto: TASR/AP

Jerevan 10. augusta (TASR) - Deň národnej identity (Navasard) oslavujú každý rok 11. augusta obyvatelia Arménska. V starobylom Arménsku bol Navasard pôvodným Novým rokom. Podľa arménskej tradície v tento deň v roku 2492 pred n.l. zvíťazil praotec Arménov Hajk nad mýtickým babylonským kráľom Bélom (stotožňovaným s akkadským bohom Mardukom).

Táto udalosť sa spomína aj v diele arménskeho historika Mojžiša z Chorény z 5. stor. n.l. Názvy Arménsko (v arménčine Hajastan) a Armén (v arménčine Haj) sú odvodené práve od praotca Arménov Hajka.

Podľa niektorých astronómov má tento dátum aj astronomické opodstatnenie. Pre Arménov Hajk reprezentuje súhvezdie Orión. Navasard oslavovali na počesť víťazstva Hajka (Orióna) nad Bélom, ktorý predstavoval súhvezdie Býka.

Dňa 11. augusta nad ránom sa národ na čele s kráľom Hajkom zhromaždil na mieste staroarménskej pohanskej svätyne Bagavan a čakal na objavenie sa druhej najjasnejšej hviezdy súhvezdia Orión - Betelgeuze -, ktorú Arméni nazývali aj Hajkovo plece. Tým sa zároveň začal oslavovať príchod Nového roka.

Arméni začali oslavovať Nový rok 1. januára až v 18. storočí na základe dekrétu vydaného v čase katholikosa (hlavného biskupa a duchovného vodcu arménskej apoštolskej cirkvi) Simeona I. z Jerevanu.

Tento deň - 11. august - sa stal pre Arménov začiatkom nového roka. Zmysel sviatku bol nielen v oslavách Nového roka, ale aj v zjednocovaní národa. V ten deň ešte v pohanských časoch sa uskutočňovali rôzne hry, podobné hrám olympijským.

Oslavy trvali sedem dní a boli spojené so spevom a tancom, obetovaním zvierat a prinášaním darov v podobe pšenice a ovocia, keďže bolo práve obdobie žatvy.

Chudobní i bohatí oslavovali rovnako. Počas sviatku uctievali siedmich hlavných bôžikov a pritom sa premiestňovali medzi jednotlivými svätyňami v sprievode kráľa a vojska.

V súčasnosti sa dá povedať, že len veľmi malá časť Arménov oslavuje 11. august v jeho pôvodnej podobe. Malé skupiny Arménov oslavujú tak, že chodia na miesta bývalých pohanských chrámov - na svätyňu na hore Nemrut, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Turecku.

Arménska apoštolská cirkev však oslavuje sviatok posvätenia hrozna, ktorý má svoje korene práve v oslavách Navasardu. Táto oslava sa uskutočňuje súčasne so sviatkom Zmŕtvychvstania Panny Márie, ktorý pripadá na nedeľu najbližšiu k 15. augustu.

Už ste čítali?

Slovenský vedec Milan Kováč rozlúštil tisícky rokov staré tajomstvo…

Etnológ Milan Kováč skúmal staroveké mayské stavby v stredoamerickej…

Na Slovensku ju posielali na potrat, Švajčiari zachránili jej…

Bežné vyšetrenie spustilo lavínu zlých správ. Tehotná…

V prvej ČSR sa jazdilo vľavo, hlavným mestom mala byť Žilina…

Československo bolo hospodárskou veľmocou, bolo ďaleko pred najväčšími…

Kouč osobného rozvoja: Mladí nie sú problém. Ani štyridsiatnici…

Kouč osobnostného rozvoja Andy Winson v rozhovore odhalil množstvo zaujímavých…

Pedagogička: Dieťa z domu odchádza celý život. Treba ho nechať…

Mení sa všetko okolo nás a spôsob výchovy nie je výnimkou.…

Babička z trhoviska v Nových Zámkoch dojala celý slovenský internet.…

Pani Margit roky pomáhala cudzím ľuďom. Dnes si staručká vdova privyrába…

Malá rodinná firma z Nitry slávi historický úspech: Ako prví…

Obrovský úspech pre Slovensko priniesla jedna malá firmička z Nitry.

Obetavý otec nosí hendikepovaného syna na chrbte, aby mu ukázal…

Najväčšou záľubou rodiny Benkovcov je turistika. A nevynechávajú…