Arméni 11. augusta slávia pôvodný Nový rok ako Deň národnej identity
TASR
TASR

Arméni 11. augusta slávia pôvodný Nový rok ako Deň národnej identity

Táto udalosť sa spomína aj v diele arménskeho historika Mojžiša z Chorény z 5. stor. n.l. Názvy Arménsko (v arménčine Hajastan) a Armén (v arménčine Haj) sú odvodené práve od praotca Arménov Hajka.

Pápež František počas kázne v rámci 3-dňovej návštevy arménskeho hlavného mesta Jerevan, 24.6. 2016. — Foto: TASR/AP

Jerevan 10. augusta (TASR) - Deň národnej identity (Navasard) oslavujú každý rok 11. augusta obyvatelia Arménska. V starobylom Arménsku bol Navasard pôvodným Novým rokom. Podľa arménskej tradície v tento deň v roku 2492 pred n.l. zvíťazil praotec Arménov Hajk nad mýtickým babylonským kráľom Bélom (stotožňovaným s akkadským bohom Mardukom).

Táto udalosť sa spomína aj v diele arménskeho historika Mojžiša z Chorény z 5. stor. n.l. Názvy Arménsko (v arménčine Hajastan) a Armén (v arménčine Haj) sú odvodené práve od praotca Arménov Hajka.

Podľa niektorých astronómov má tento dátum aj astronomické opodstatnenie. Pre Arménov Hajk reprezentuje súhvezdie Orión. Navasard oslavovali na počesť víťazstva Hajka (Orióna) nad Bélom, ktorý predstavoval súhvezdie Býka.

Dňa 11. augusta nad ránom sa národ na čele s kráľom Hajkom zhromaždil na mieste staroarménskej pohanskej svätyne Bagavan a čakal na objavenie sa druhej najjasnejšej hviezdy súhvezdia Orión - Betelgeuze -, ktorú Arméni nazývali aj Hajkovo plece. Tým sa zároveň začal oslavovať príchod Nového roka.

Arméni začali oslavovať Nový rok 1. januára až v 18. storočí na základe dekrétu vydaného v čase katholikosa (hlavného biskupa a duchovného vodcu arménskej apoštolskej cirkvi) Simeona I. z Jerevanu.

Tento deň - 11. august - sa stal pre Arménov začiatkom nového roka. Zmysel sviatku bol nielen v oslavách Nového roka, ale aj v zjednocovaní národa. V ten deň ešte v pohanských časoch sa uskutočňovali rôzne hry, podobné hrám olympijským.

Oslavy trvali sedem dní a boli spojené so spevom a tancom, obetovaním zvierat a prinášaním darov v podobe pšenice a ovocia, keďže bolo práve obdobie žatvy.

Chudobní i bohatí oslavovali rovnako. Počas sviatku uctievali siedmich hlavných bôžikov a pritom sa premiestňovali medzi jednotlivými svätyňami v sprievode kráľa a vojska.

V súčasnosti sa dá povedať, že len veľmi malá časť Arménov oslavuje 11. august v jeho pôvodnej podobe. Malé skupiny Arménov oslavujú tak, že chodia na miesta bývalých pohanských chrámov - na svätyňu na hore Nemrut, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Turecku.

Arménska apoštolská cirkev však oslavuje sviatok posvätenia hrozna, ktorý má svoje korene práve v oslavách Navasardu. Táto oslava sa uskutočňuje súčasne so sviatkom Zmŕtvychvstania Panny Márie, ktorý pripadá na nedeľu najbližšiu k 15. augustu.

Už ste čítali?

Malá rodinná firma z Nitry slávi historický úspech: Ako prví…

Obrovský úspech pre Slovensko priniesla jedna malá firmička z Nitry.

Obetavý otec nosí hendikepovaného syna na chrbte, aby mu ukázal…

Najväčšou záľubou rodiny Benkovcov je turistika. A nevynechávajú…

Na Liptove sa pred svetom ukrýva čarovná dolina, ktorá je ideálna…

Iba málokde nájdete na takom malom kúsku toľko zaujímavostí.…

Čech a Slovenka sa vzali po 15-minútovej známosti. So svadbou…

Ich život nebol jednoduchý, no osud im napokon skrížil cesty. Toto je skutočný…

Muž, ktorý dal Slovensku Horalky, ich vymyslel vďaka chybe pri…

Kultová slovenská pochúťka má už viac ako 50 rokov. Za jej…

Súrodenci z Prešova vyrábajú nádherné sukne starodávnou technikou,…

Málokto na Slovensku si môže povedať, že je jediný. A ešte k tomu…

V malej dedinke na východe tvorí Jarka vyšívané šaty, do ktorých…

Už od malička jej podávali ruky ihly a látky. Svoj detský sen si splnila…

Uznávaná psychologička: Od mužov očakávame správanie, ktoré…

Chlapcom chýbajú mužské vzory, muži sa boja osamostatniť a najčastejšia…