Dobré noviny
Tajomné miesto v centre Bratislavy, kam roky nevstúpila ani noha. Prešli sme sa Kochovou záhradou
Kristián Markovič
Kristián Markovič

Tajomné miesto v centre Bratislavy, kam roky nevstúpila ani noha. Prešli sme sa Kochovou záhradou

Odborníci dlhodobo upozorňujú, že pomôcť zmierniť horúce letá v mestskom prostredí môže, okrem iného, aj výsadba zelene. Počas dennej páľavy poskytne úľavu v tieni, v nočných hodinách uvoľní do priestoru osviežujúci chlad.

BRATISLAVA 6. augusta - Napriek tomu je v našich mestách, podľa mnohých, stromov, kríkov a trávnatých porastov stále málo. Navyše, ak už na uliciach nejaká ta malá zelená oáza je, nedostáva takú starostlivosť akú by si zaslúžila. Dôkazom je vzácna, no i tak aj zanedbaná a navyše verejnosti stále neprístupná Kochova záhrada v bratislavskom Starom Meste

Pôvodný raj pre pacientov

S výsadbou tzv. Kochovej záhrady začali záhradníci v 30. rokoch minulého storočia. Nesie meno doktora Karola Kocha, ktorý vedľa nej vybudoval súkromné sanatórium. Záhrada mala slúžiť pacientom ako relaxačné miesto. Nechýbali tu preto lavičky, vyvýšené miesta, odpočívadlá, chodníky či dokonca bazén, ktorý sa na tomto mieste na dohľad od Bratislavského hradu, zachoval dodnes. Za projektom sanatória stál významný slovenský architekt Dušan Jurkovič. Vybudovaním záhrady bol poverený Jindřich Merganc.

Exotická záhrada

Stromy, ktoré v záhrade vysadili, boli dôkladne vyberané, všetko mal na starosti uznávaný záhradník tej doby Jozef Mišák. Záhradu koncipoval tak aby tam dominovala zelená farba nie len v lete ale po celý rok. Podľa dostupných informácií tu vysadil 120 druhov drevín, z toho išlo o stromy zo zahraničia, ktoré boli v tej dobre v našich zemepisných šírkach priam exotické. Priviezli ich sem dokonca až z Japonska, Kórejského poloostrova či Severnej Ameriky. Dodnes tu nájdeme štyri druhy smreku, platan, buk, brezy, ale napríklad aj Cypruštek Tupolistý, Citrónovníkovec trojlistý, ale aj Judášovec strukovitý.

Nejasná budúcnosť

Záhrada bola v súkromnom vlastníctve do skončenia Druhej svetovej vojny v roku 1945. Potom prešla do majetku štátu. V súčasnosti patrí pod správu Ministerstva vnútra SR. Aké má rezort so záhradou plány známe nie je. Dlhodobo sa špekuluje, že by ju mohol zveriť do starostlivosti miestnej samospráve. Verejnosť sa do záhrady bežne nedostane, otvorená je len pri mimoriadnych udalostiach či podujatiach, napríklad počas Víkendov otvorených záhrad.

Galéria

Galéria

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BRATISLAVSKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?