Čech a Slovenka sa vzali po 15-minútovej známosti. So svadbou pomáhala celá dedina
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Čech a Slovenka sa vzali po 15-minútovej známosti. So svadbou pomáhala celá dedina

Ich život nebol jednoduchý, no osud im napokon skrížil cesty. Toto je skutočný príbeh dvoch ľudí, ktorí sa zamilovali na prvý pohľad a ktorí mali svadbu ani nie do roka a do dňa. Jednoducho sa našli.

Mirek a Zuzka v tradičnom ľudovom domčeku v Hrušove počas svadobného fotografiovania. — Foto: archív Zuzana Cascino

HRUŠOV/TRENČÍN 28. júla (Dobré noviny) – Mala svoje sny, no narodenie syna jej zmenilo život o stoosemdesiat stupňov. Musela zaprieť samu seba, vzdať sa svojich túžob aj štúdií a zo všetkých síl bojovať o jeho zdravie. A popri tom všetkom jej stroskotal vzťah. Na lásku však nezanevrela a jedného dňa vyskúšala rande „naslepo“. Nikdy však netušila, že už po pätnástich minútach sa s kováčskym majstrom dohodnú na svadbe, ktorá sa symbolicky konala na mieste ich stretnutia. Ak ste ešte niekedy pochybovali o tom, či existuje láska na prvý pohľad, skutočný príbeh manželov Zuzky a Mirka Cascino vás presvedčí o tom, že to tak možné naozaj je. A v exkluzívnom rozhovore pre Dobré noviny rozpovedali aj to, ako im rozprávkovú svadbu dobrovoľne pomohli nachystať ľudia z dedinky Hrušov.

Galéria

Galéria

Pred viac ako dvadsiatimi rokmi sa vám život zmenil úplne naruby. Čo presne sa stalo?

Narodila som sa v Ilave. Tam som aj vyrastala. Mojím snom už od detstva bolo písanie. Básničky, poviedky, neskôr články do novín. Začala som aj študovať žurnalistiku a francúzštinu, ale narodil sa mi syn a už som sa k tomu nevrátila. No pracovala som v regionálnom DCA rádiu ako redaktorka a moderátorka. Syn sa narodil so zdravotnými problémami a zlou prognózou. Povedali nám, že nebude chodiť. Ja som tomu však nechcela veriť, a tak som sa pustila do boja. Cvičila som s ním niekoľkokrát denne, intenzívne sa mu venovala a nakoniec sa nám to podarilo. Mal tri roky, keď začal chodiť, a štyri roky, keď začal čítať. Dnes má dvadsaťdva a je z neho skvelý mladý muž. Pracuje a študuje v Brne.

Svadobčania dostali do daru aj chrumkavý peceň.
Svadobčania dostali do daru aj chrumkavý peceň. Foto: archív Zuzana Cascino

Vás však táto skúsenosť vtedy zmenila…

Áno. Dnes už viem, že všetko zlé je na niečo dobré, iba to musíme vidieť v správnom uhle a pochopiť, prijať a zmeniť seba. Ja som si vtedy uvedomila, že žurnalistika, hoci to bol môj sen, je pre mňa zrazu málo. Že to, čo jeden deň odvysielam, na druhý deň zanikne, ak nie aj hneď po odoznení. Že sú to väčšinou len slová. Je to zaujímavé, vzrušujúce a populárne zamestnanie robiť v médiách, stretla som tam mnoho vynikajúcich ľudí, ktorí sú dodnes mojimi blízkymi priateľmi, ale mňa to ťahalo už niekam inam.

Prečítajte si tiež: Súrodenci z Prešova vyrábajú nádherné sukne starodávnou technikou, ktorú ovláda len pár ľudí

Mala som pred sebou obraz ženy, rehabilitačnej sestry, ktorá mi celé tie roky pomáhala stavať môjho syna na nohy. Týždeň za týždňom mi radila a pomáhala, kým sa nám to nepodarilo. Ja si dodnes pamätám jej meno, sestrička Fianová z Ilavy. A navždy jej budem vďačná, že mne a môjmu synovi pomohla. A zrazu sa mi popri jej ťažkej práci tá moja v rádiu zdala iba ako hra. Tak som odišla. Nastúpila som ako bežná denná študentka na Strednú zdravotnícku školu v Trenčíne a vyštudovala najskôr diplomovanú zdravotnú sestru. Pracovala som na chirurgickom oddelení a neskôr ako inštrumentárka na operačných sálach. Ale ani to mi nestačilo. Začala som študovať fyzioterapiu a dnes som magistra fyzioterapie a pracujem s deťmi inak obdarenými. Pracovala som v Prahe, v Prešove a dnes mám svoje maličké centrum ADORA, kde ku mne prichádzajú deti od bábätiek po veľkých a ja sa zo všetkých síl snažím im pomôcť tak, ako kedysi mne pomohla pani fyzioterapeutka Fianová.

Svadobné obrúčky vyjadrujúce nekonečno.
Svadobné obrúčky vyjadrujúce nekonečno. Foto: archív Zuzana Cascino

Ako ste sa spoznali so svojím manželom, ktorý je pôvodom z českého Janova u Litvinova?

Obaja sme mali za sebou vzťah, ktorý nám nevyšiel podľa našich predstáv. Čo bolo dobré, zostalo peknou spomienkou, čo bolo zlé, nás posunulo v poznaní seba samého. Ja som veľa pracovala, starala sa o dcéru, voľného času som mala málo. A rovnako bol na tom aj Mirek. Pracoval, staral sa o dve deti a domček pri Trnave. Nebolo času a často ani energie niekam si zájsť a hľadať si nového partnera. Ale ja som cítila, že túžim niekoho stretnúť. Tak som sa v jeden večer rozhodla prihlásiť sa na zoznamku. Podľa recenzií som si vybrala takú, kde sa platil mesačný poplatok. To mi bolo akou-takou zárukou, že to nebude len taká bežné zoznamka, kde si chce niekto len „zašpásovať“, ale že už keď musí do toho aj niečo investovať, asi bude mať seriózny úmysel. Dovtedy som ešte nič také neskúšala. A tak som sa tam začiatkom augusta minulého roka prihlásila. Keďže pár dní nato bolo Zuzany, Mirek mi tam napísal vinš k meninám. A mňa zaujal. Odpísala som mu a poďakovala. Bol prvým mužom, ktorému som tam odpísala. A tak sme si vymenili zopár správ.

Na archívnej snímke detské folklórne súbory.
Počas Hontianskej parády je v Hrušove naozaj veselo. Na archívnej snímke detské folklórne súbory. Foto: TASR - Jozef Poliak

Čím vás teda zaujal?

Priznávam, že som si ho trochu otestovala. (úsmev) Poslala som mu totiž namiesto popisu svojich postojov k životu a názorov pár mojich básní. Nie sú to jednoduché veršovačky, ale Mirek presne vycítil, o čo mi v ktorej básni išlo, vnímal podstatu, a tak som už vedela, že si budeme rozumieť, hoci sme sa ešte nevideli. Hneď sme sa dohodli na stretnutí, no ten ďalší víkend mal aj s deťmi odcestovať do Hrušova na Hontiansku parádu, kde v rámci festivalu pracoval v kováčskej dielni. Je to síce z Trenčína skoro tri hodiny autom, ale ja rada cestujem a spoznávam nové miesta a ľudí, a tak sme sa dohodli, že sa teda stretneme v Hrušove v kováčskej dielni. Vedeli sme len, že prídem v piatok, ale kedy presne, to sme si nechávali ako prekvapenie okamihu.

Zuzka a Mirek pred ľudovým domčekom v Hrušove.
Zuzka a Mirek pred ľudovým domčekom v Hrušove. Foto: https://www.dobrenoviny.sk/images/gallery/0/0/1967_tHX295bqQA0b1dwGVPxD5KsFCsHj87As.jpg

A ako prebehlo vaše prvé stretnutie? Bola to naozaj láska na prvý pohľad?

Keď som sa v ten piatok objavila vo dverách kováčskej dielne v Hrušove, uvidela som Mirka v kováčskej zástere, s kladivom v ruke, umazaného od sadzí z kováčskej pece. On uvidel mňa v modrých šatách a s kvetmi vo vlasoch, trochu upotenú od horúčavy toho dňa, hľadania kováčskej dielne medzi 20-tisícovým davom návštevníkov festivalu a aj od trémy z prvého stretnutia. Ale bol to okamih, ku ktorému sa dnes obaja radi vraciame. Lebo v tej chvíli sme vedeli, že sme vzájomne v sebe stretli niekoho, koho sme už dávno hľadali. Akoby sme sa poznali už veky vekov a iba sa zasa po nejakom čase stretli. Ako dve spriaznené duše, čo boli na chvíľku od seba odtrhnuté, ale príťažlivosť ich blízkosti bola natoľko silná, že sa zasa spojili ako magnety. Bol to naozaj čarovný okamih. Po prvom zoznámení sa, sme sa už nepustili. Ruka v ruke sme sa vybrali prejsť na festivalové trhy. Mirek mi tam kúpil drevenú ružičku, ktorá jemne voňala. Potom sme sa zastavili v stánku s folklórnym ľanovým oblečením, ktoré tam predával jeho kamarát Ivan Štosel. Ten nás srdečne privítal so slovami: „No konečne spoznávam kováčovu ženu.“ Ani len netušil, že sa poznáme s Mirkom asi iba pätnásť minút. Pravdepodobne z nás tá blízkosť tak vyžarovala, že mal pocit, že už sme spolu veľmi dlho. Boli sme trochu v rozpakoch, tak sme mu odpovedali, že ešte nie sme manželia. A na to Ivan zareagoval, že: „To nie je žiadny problém, ja vám na vašu svadbu ušijem svadobné šaty.“ A my sme obaja naraz odpovedali: „Dobre.“

A tak už nebolo medzi nami nič, čo by nám bránilo jeden druhému otvoriť srdce. Už sme o sebe vedeli, že obaja naše stretnutie vnímame rovnako ako osudové. Od tej chvíle sme takmer stále spolu.

Takéhoto anjela Mirek ukul Zuzke, tá si k nemu napísala špeciálnu báseň.
Takéhoto anjela Mirek ukul Zuzke, tá si k nemu napísala špeciálnu báseň. Foto: https://upx.cz/5w5

Mali ste aj nejaké oficiálne zásnuby?

Zasnúbili sme sa o mesiac nato. Mirek ma požiadal o ruku vysoko v horách Českosaského Švýčarska, kde ako mladý chlapec jazdieval na vandry. Zásnubný prstienok Mirek vlastnoručne vyrobil a osadil do neho 36 drobulinkých kamienkov. A vlastne z tých miest pochádzala aj moja prababka, sudetská Nemka a narodila sa tam moja babička. Aj sme spolu navštívili jej rodný dom vo Velenicich. Boli to čarovné dni.

Konečne majú úsmev na tvári.
Konečne majú úsmev na tvári. Foto: archív Zuzana Cascino

Koľko trvali prípravy na svadbu?

Svadbu sme pripravovali deväť mesiacov. Ale boli to skôr také radosti ako starosti. Tešili sme sa z každého nápadu a hlavne z toho, že máme obaja rovnaké predstavy toho, čo by sa nám páčilo. Chceli sme, aby to bol náš deň, a tak sme si ho tvorili bez ohľadu na to, čo je zvykom. Týždeň pred svadbou sme sa vybrali do Hrušova, oddychovali a dolaďovali detaily.

Aj svadobné pozvánky a oznámenia boli v ľudovom tóne.
Aj svadobné pozvánky a oznámenia boli v ľudovom tóne. Foto: archív Zuzana Cascino

Prečo ste si vybrali na svadbu práve Hrušov?

Hrušov je čarovné miesto. Žijú tam úžasní ľudia. Obaja sme sa hneď zhodli, že to bude miesto našej svadby. Poprosili sme Janka Fishera z farmy U barana Jana, aby nám pomohol s organizovaním svadby. A to bola skvelá voľba. Janko nás zoznámil s pani, ktorá nám piekla domáci chlieb a hrušovské lepníky. Odporučila nám, že u nich na svadbe manželia krájajú špeciálny svadobný koláč. Dokonca nám požičala svoje kroje a pomohla nám sa do nich obliecť, lebo to nie je také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá. Potom sme sa zoznámili na lazoch s mladou rodinkou, ktorá tam utiekla z mesta. Chovali kozy a ovce. Tí nám narobili lokše, upiekli kačku a kapustu. Tiež nám nachystali vynikajúci kozí syr v mnohých variantoch príchutí. Potom sa za nami zastavil Miško s koňmi. Navrhol nám, že nás odvezie na voze na svadobný obrad do dediny. Tak sme plietli dožinkové vence a kytičky, aby sme ozdobili koňa, voz a svadobnú sálu na ranči. V neďalekej dedinke Vinica sme boli na ochutnávke vín. Miestny vinár tvorí víno podľa starých technológií a veru bolo fantastické, hlavne jeho Pesecká Leánka. Rovnako nám chutila aj jeho domáca slivovica.

Hrušov je podľa Zuzky čarovné miesto.
Hrušov je podľa Zuzky čarovné miesto. Foto: TASR - Jozef Ďurník

Čiže pomáhala takpovediac celá dedina. (úsmev) Objavili sa aj nejaké komplikácie?

Mesiac pred svadbou nám oznámila dohodnutá fotografka, že nemôže fotiť našu svadbu, lebo v tom termíne musí ísť na operáciu. Nechceli sme také klasické fotky, ako bývajú na svadbách. Želali sme si, aby nás fotil niekto, kto vidí krásu sveta podobne ako my. A podarilo sa nám nájsť Kyru Brenčičovú. Jej fotky sa nám veľmi páčili, ale obávali sme sa, že taká skvelá fotografka bude mať plné termíny. A mala iba jeden voľný termín na sobotnú svadbu a zhodou šťastných náhod to bol práve termín našej svadby.

Obaja majú záľubu v starožitných veciach s dušou.
Obaja majú záľubu v starožitných veciach s dušou. Foto: archív Zuzana Cascino

Jednoducho aj nebo chcelo, aby naša svadba bola pre nás výnimočným a nádherným dňom, a tak všetko, čo sme si predstavovali, sa akoby samo ponúkalo do cesty. Navrhli sme si šaty a Ivan so svojimi šikovnými krajčírkami nám dokonale naplnil želania. Ušili krásne šaty nielen nám, ale aj našim deťom. Kvety do vlasov, kyticu a kvetinové pierka pre ženícha mi zas vyrobila Magaela, šikovná žienka, od ktorej mám viacero kvetinových ozdôb do vlasov.

Svadobné prípravy sme si celé tie mesiace užívali spoločne. Tešili sa z každej drobnosti, ktorá sa nám podarila. Nakreslili sme si aj svadobné čaše a poháre, ktoré nám vyrobil kamarát Gusto Virág. Niekoľko týždňov Mirek vyrábal naše svadobné obrúčky, našťastie, máme v Trenčíne susedov zlatníkov, tak nám pomohli.

Na obrad do dediny išli koňmo.
Na obrad do dediny išli koňmo. Foto: archív Zuzana Cascino

Dodržali ste aj nejaké svadobné zvyky či tradície?

Mal to byť náš deň a tak sme sa aj rozhodli, že to necháme voľne plynúť a nebudeme sa stresovať nejakým programom zvykov či tradícií. Chceli sme si to naplno užiť. Preto nebolo ani tradičné rozbíjanie tanierov či únos nevesty. Pani z Hrušova nás obliekla do kroja a tak sme už ako manželia krájali tradičný Hrušovský svadobný koláč. Blahoželania a prípitky predniesli naši priatelia a rodina. Hrala nám hrušovská ľudová hudba Čardáš zložená z mladých ľudí. Krásne hrali a spievali. Jednoducho sme sa zabávali s našimi hosťami a neriešili, či ešte niečo musíme stihnúť. Ako výslužku sme im nachystali med a medovinu, ktorú vyrobil Mirko z medu našich včielok. A každému sme pribalili aj peceň domáceho chleba a kus lepníka. Na svadbe sme nemali žiadne zákusky. Čo sa týka obradu, musíme poďakovať starostovi Hrušova pánovi Bendíkovi, ale hlavne za úžasný prístup, ochotu a otvorené srdce pani matrikárke Márii Bendíkovej. Bez tejto skvelej ženy by naša svadba veru nebola.

Padli si hneď do oka.
Padli si hneď do oka. Foto: archív Zuzana Cascino

Vaše svadobné fotografie vznikli v prostredí starobylého domčeka. Kde nájdeme toto čarovné miesto?

Obaja máme radi staré veci. V našom domčeku v Trenčíne máme také rozprávkovo. Starým veciam vdýchneme nový život. Každý predmet, ktorý má svoju históriu, je pre nás vzácnejší ako super moderné značkové veci na jedno použitie. Predmety, ktoré nás obklopujú sú súčasťou nášho života. Náš domček voláme napríklad Rybičkovo. Lebo keď som ho v Trenčíne kupovala, priviedli ma do Trenčína Lietajúce ryby, tak sa volal grant, ktorý sme získali na otvorenie centra pre postihnuté detičky. A tak máme vpredu na priečelí kované rybky. Naše dvadsaťročné auto VW Beatle voláme Bublina. Staré sa v našom domčeku mieša s novým a vytvára okolo nás domov. Tak sme aj našu storočnú hrušku na dvore, ktorá tento rok vyschla, nevyťali, ale ozdobili drevenými domčekmi a svadobnými stužkami a žije s nami ďalej.

Preto sme túžili mať svadobné fotky v ľudovom domčeku v Hrušove, lebo tam to dýcha minulosťou. Každý predmet akoby rozprával svoj príbeh a my sme chceli byť jeho súčasťou. Tento ľudový dom je kultúrnou pamiatkou z 19. storočia a je prístupný verejnosti len počas Hontianskej parády, no my sme poprosili pani Bendíkovú a vybavili nám, že sme sa tam mohli fotiť.

V tomto ľudovom domčeku vznikli krásne romantické svadobné fotky.
V tomto ľudovom domčeku vznikli krásne romantické svadobné fotky. Foto: Facebook/Ekocentrum Bylinka pod Lipkou

Niekomu by to však mohlo pripadať, že ste sa vzali naozaj narýchlo...

Nie je to ešte ani rok, čo sa s Mirkom poznáme, ale napriek tomu, vieme o sebe toľko, akoby sme sa poznali niekoľko životov. Máme veľa spoločných plánov. Ono to funguje medzi nami tak, že jeden má nejaký nápad, druhý ten nápad rozvinie a spoločne ho tvoríme. Tak teraz napríklad vzniká u nás na dvore Golem. Máme maličkú záhradu, kde pestujeme ovocie, kvety, lietajú tu včielky. Zo starého pňa sme vyrobili vodníka, ktorý má na hlave búdku pre vtáčikov. A tak som chcela nejakého strážcu nášho domova. Dalo by sa kúpiť si nejakú postavičku trpaslíka alebo nejakého zvera, no mňa napadol Golem. A tak si teraz chystám konštrukciu z drôtu, pletiva a železa a postupne vymodelujem Golema. Mirek už vymyslel, ako mu budú cez solárne svetielka blikať oči a z nozdier bude vyfukovať paru. Možno sa to bude niekomu zdať smiešne, ale pre nás je to relax. Spoločné realizovanie hoci aj bláznivých nápadov nás baví. A hlavne, obaja máme náročnú prácu, preto potrebujeme vo voľnom čase prepnúť myšlienky na inú koľaj.

Povedali si „áno“ a nesú spoločné priezvisko Cascino.
Povedali si „áno“ a nesú spoločné priezvisko Cascino. Foto: archív Zuzana Cascino

Áno, možno sa niekomu bude zdať, že sme to všetko – od zoznámenia, cez svadbu a plánovanie spoločnej rodiny – vzali príliš rýchlo. Ono je to ťažko niekomu vysvetľovať. Často sa pristihneme, že ani neprezradíme ľuďom, ktorí nás dobre nepoznajú, že toto všetko sme stihli ani nie za jeden rok. No tí, ktorí nás dobre poznajú, vedia, že tak to malo byť. Každý z nás je unikátny, jedinečný, no osamote akoby nám čosi chýbalo. Iba spolu tvoríme dokonalý celok. Je to z nás cítiť. Je to na nás vidieť. Keď sme videli to množstvo želaní aj od úplne cudzích ľudí pod našimi svadobnými fotkami, rozhodli sme sa všetkým, ktorí nám úprimne želajú šťastie na našej spoločnej ceste, poďakovať zverejnením nášho príbehu. A možno dodá odvahu tým, ktorí váhajú veriť vlastnej intuícii a robiť rozhodnutia bez ohľadu na to, čo si myslí väčšina davu. Ja sa v mojej práci s postihnutými deťmi a ich rodinami stretávam každodenne s bolesťou, slzami, smútkom, trápením, no napriek tomu tieto deti a ich rodiny majú vždy znovu silu sa tešiť zo života, z každodenných maličkostí. Tak prečo by sme my nemali mať silu uniesť zodpovednosť za naše rozhodnutia? Či už nám v budúcnosti prinesú šťastné, či smutné chvíle. Podstatné je, že v tom budeme navždy spolu.

Predstavujeme vám manželov Cascino:

Spoznali sa na Hontianskej paráde a svadbu mali 23. júna 2018 v Hrušove, presne na svätojánsku noc. Obidvaja majú z predošlých vzťahov po dve deti.

Zuzka sa narodila v Ilave, kde aj vyrastala. Študovala francúzštinu a žurnalistiku a pracovala v regionálnom DCA rádiu. Pred 22 rokmi sa jej narodil syn, o ktorom lekári tvrdili, že nikdy nebude chodiť. Zuzka s ním roky poctivo cvičila a dnes je z neho mladý muž, ktorý študuje a pracuje v Brne. Na základe týchto skúseností sa Zuzka rozhodla vyštudovať fyzioterapiu a dnes v centre ADORA pomáha deťom so zdravotnými problémami.

Mirek pochádza z Janova u Litvinova. Jeho priezvisko je rodovým menom jeho rodiny z Talianska, pričom jeho babička po vojne zostala natrvalo žiť v Čechách. Mirek vyštudoval tri vysoké školy: vojenskú leteckú v Košiciach, informatiku v Brne a jadrovú fyziku v Prahe. Pracoval ako letec v armáde Českej republiky a neskôr českých aerolinkách a pre Emirates Airlines. Popritom založil vlastnú IT firmu, kde pracuje doteraz. Okrem toho sa vo voľnom čase venuje kováčstvu, tesárstvu, stolárstvu, no vie aj pozvárať a vyrobiť skleník či opraviť kukučkové hodiny či uvariť lasagne a upiecť koláč. Jednoducho taký všeumelec.

Už ste čítali?

Slovenský vedec Milan Kováč rozlúštil tisícky rokov staré tajomstvo…

Etnológ Milan Kováč skúmal staroveké mayské stavby v stredoamerickej…

Na Slovensku ju posielali na potrat, Švajčiari zachránili jej…

Bežné vyšetrenie spustilo lavínu zlých správ. Tehotná…

V prvej ČSR sa jazdilo vľavo, hlavným mestom mala byť Žilina…

Československo bolo hospodárskou veľmocou, bolo ďaleko pred najväčšími…

Kouč osobného rozvoja: Mladí nie sú problém. Ani štyridsiatnici…

Kouč osobnostného rozvoja Andy Winson v rozhovore odhalil množstvo zaujímavých…

Pedagogička: Dieťa z domu odchádza celý život. Treba ho nechať…

Mení sa všetko okolo nás a spôsob výchovy nie je výnimkou.…

Babička z trhoviska v Nových Zámkoch dojala celý slovenský internet.…

Pani Margit roky pomáhala cudzím ľuďom. Dnes si staručká vdova privyrába…

Malá rodinná firma z Nitry slávi historický úspech: Ako prví…

Obrovský úspech pre Slovensko priniesla jedna malá firmička z Nitry.

Obetavý otec nosí hendikepovaného syna na chrbte, aby mu ukázal…

Najväčšou záľubou rodiny Benkovcov je turistika. A nevynechávajú…