Dobré noviny
Kostaričan žije na Slovensku 16 rokov: Útlak v minulosti Slovákom pomohol, vďaka nemu sú dnes bojovní
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Kostaričan žije na Slovensku 16 rokov: Útlak v minulosti Slovákom pomohol, vďaka nemu sú dnes bojovní

Naozaj sú Slováci takí otvorení, ako sa o nás hovorí? A čo je našou najväčšou prednosťou? Pohľad na nás vám predstaví rodený Kostaričan, ktorý tu žije už šestnásť rokov.

BRATISLAVA 18. júla (Dobré noviny) – Z rodnej Kostariky odišiel študovať na Slovensko a aj napriek tomu, že ho tu privítala poriadna zima, ale aj úplne iná kultúra, sa tu rozhodol zostať. Projektový manažér Eduardo Campos (39) tu dnes žije už 16 rokov a vo videorozhovore pre Dobré noviny prezradil, čo je naším skutočným národným jedlo a či sú Slovenky naozaj tie najkrajšie ženy na svete. 

Vo svojej rodnej krajine vyštudoval s červeným diplomom reklamu a marketing. „Bol som veľmi dobrý kamarát s dekanom a povedal som mu, že veľmi chcem ísť do Európy,“ vysvetľuje s tým, že ho sem lákalo predovšetkým množstvo možností. Chcel som výzvu a krajinu, čo som nepoznal. Chcel som dospieť.“

Prekvapila ho zima

Karta teda padla na Slovensko, kde dostal trojročnú stáť. O našej krajine vedel iba pár vecí, napríklad že sme boli kedysi súčasťou Československa. Privítal ho tu sneh, k čomu sa neskôr pridal aj zápal pľúc. „Zobral som si zopár búnd, samozrejme, žiadna nefungovala, ani keby som si dal všetkých päť naraz. Asi som to počasie asi podcenil. Tá zima, to bolo asi to, čo ma najviac prekvapilo,“ zaspomínal si.

Počas prvého roka sa intenzívne venoval nášmu jazyku a nasledovali ďalšie dva na univerzite. Bolo to síce náročné, no „všetko, čo začnem, sa snažím aj dokončiť“, prezrádza Eduardo. Napokon sa mu naskytla príležitosť spolupracovať na jednom projekte v rámci nášho zdravotníctva. „Povedal som si, že zostanem ešte pár rokov.“ A zostal až dodnes, pretože si v Bratislave našiel slovenskú manželku.

Eduardo so svojou slovenskou manželkou.
Eduardo so svojou slovenskou manželkou. Foto: aec

Sú Slovenky naozaj najkrajšie ženy na svete?

 „Som starý romantik. Ja si myslím, že každá žena je krásna, má niečo krásne v sebe. Ale áno, na Slovensku sú veľmi pekné ženy. Dokonca krajšie, ako má susedná Česká republika,“ prezradil s úsmevom pre Dobré noviny Campos. „Na Slovensku som doteraz stretol krásnych ľudí aj krásne ženy. Ja si myslím, že je to už môj druhý domov. Takže keď sa ma niekto pýta, že či sú tu najkrajšie ženy, tak musím povedať, že áno, hneď druhé po Kostarike.“

Obe krajiny mu síce prídu v niečom veľmi podobné, no napriek tomu tých rozdielov je veľmi veľa. „Kostaričan chce dávať všetko. Aj to, čo nemá,“ odhaľuje svoju národnú identitu, ktorá je na rozdiel od nás podľa neho viac otvorená.

Slovák je trochu viac sebecký, viac za seba bojuje. Podľa mňa historicky to tak muselo byť a tak to aj zostalo,“ hovorí s tým, že jeho rodná hruda nečelila takým konfliktom ako my. „Tá bojovnosť je viac o konkurencii. A keď človek pracuje, je kariérista. Je viac za seba a je menej tímový. Ale to nie je zlé, to je veľmi dobré.

Pálenka je ako voda

Rozdiely sú aj v strave. Eduardo si živo spomína na svoje prvé jedlo tu, čo bolo „vepřo, knedlo, zelo“. „Samozrejme, hovorí sa, že na Slovensku sú národným jedlom bryndzové halušky. Možno je to aj pravda. Ja si ale myslím, že najviac si ľudia pýtajú vyprážaný syr s hranolkami. Niekedy si to sem-tam dám, lebo mi to pripomína študentské časy. Ale moje najobľúbenejšie jedlo je pečená kačka s kapustou a lokše,“ prezradil, čo je podľa neho v našej gastronómii naozaj unikátne.

Skúsenosti má však už aj s páleným. Pálenka je tu ako voda. Nemožno proti tomu bojovať, lebo keď bojujete, je to zlé,“ hovorí so smiechom.

Foto: aec

A keďže je dovolenkové obdobie, Eduardo vás vo videorozhovore pozve do jeho pestrej rodnej krajiny. Dozviete sa, čo treba vidieť, navštíviť a ochutnať. A určite to stojí za to, pretože Kostarika je len o „chlp“ väčšia ako Slovensko, no jej výhodou je to, že za dve hodiny sa autom dostanete z jedného pobrežia k druhému moru. Ešte stále uvažujete, kam vyraziť za letným dobrodružstvom?

Už ste čítali?