Najlepšiemu hráčovi MS zastrelili dedka a vypálili dom. Vojna ho posilnila a Chorváti vďaka nemu dokázali nemožné
Jeho výkon sme sledovali počas majstrovstiev sveta a ocenenie Zlatá lopta sme mu od srdca priali. To, aký ťažký život mal, však väčšina z nás ani nevedela. Je to však pravý bojovník a aj napriek nepriazni osudu sa nikdy nevzdal.
MOSKVA/ZÁHREB 16. júla (Dobré noviny/TASR) - Chorvátski futbalisti presne po 20 rokoch dosiahli svoj historický výsledok. Síce prehrali vo finále 21. MS v Rusku s Francúzskom 2:4, no ziskom striebra prekonali bronz z roku 1998 vo Francúzsku. Ich šampionátové dobrodružstvo nadchlo celý futbalový svet a najväčšie ovácie zožal Luka Modrič (32), ktorý získal Zlatú loptu pre najlepšieho hráča týchto majstrovstiev sveta. Jeho životný príbeh však ani zďaleka nebol prechádzka ružovou záhradou.
Keď mal Luka šesť rokov, vypukol v Chorvátsku konflikt, ktorý bol súčasťou občianskej vojny v bývalej Juhoslávii. Dňa 8. decembra 1991 srbskí militanti zaútočili na jeho rodné mesto Modrici. Lukovho starého otca spolu s piatimi ďalšími dedinčanmi zastrelili a rodný dom vyhorel do tla. Pre Luku to bola veľká rana, pretože dedko sa o neho staral v čase, keď jeho rodičia pracovali v továrni na oblečenie.
Po tejto tragédii sa jeho rodičia rozhodli opustiť domov a hľadali útočisko v prístavnom meste Zadar na chorvátskom pobreží. Podľa Yahoo Sports sa tak z nich stali utečenci. Svojho sna stať sa veľkým futbalistom sa však nikdy nevzdal.
„Veľa rokov sme žili sme v hoteli, bojovali sme s financiami, ale vždy som mal rád futbal," prezradil v rozhovore ešte v roku 2008. „Spomínam si, že na mojich prstencových chráničoch som mal brazílskeho Ronalda a miloval som ich.“
Futbal a granáty
Podľa kanadskej mediálnej organizácie The Loop futbalista Modrič vyrastal na prázdnych parkoviskách za zvuku granátov v pozadí. Napriek týmto ťažkostiam však kapitán tvrdí, že je dnes silnejší vďaka výzvam, ktorým čelil: „Vojna ma posilnila, bolo to pre mňa a pre moju rodinu veľmi ťažké obdobie. Nechcem to so sebou navždy ťahať, ale nechcem na to ani zabudnúť.“
Napriek nepriazni osudu húževnato trénoval a práve táto vlastnosť mu prinášala prvé úspechy. Hral v anglickom tíme Tottenham Hotspur FC a od roku 2012 pôsobí ako stredopoliar v Reale Madrid. Napokon sa zaradil do takzvanej „Zlatej generácie“ chorvátskeho národa, ktorú tvoria dobre rešpektovaní hráči ako napríklad záložník Barcelony Ivan Rakitič či útočník Juventusu Mario Mandzukič.
Po zisku Zlatej lopty však Luka zostáva naďalej skromný a neubránil sa ani slzám, ktoré mu v šatni utierala aj chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová Kitarovičová: „Odovzdali sme na ihrisku všetko, môžeme byť hrdí. Boli sme lepším tímom, ale pochovali nás nešťastné góly. Až keď sa upokoja emócie, pochopíme, čo sa nám podarilo dosiahnuť. Rád by som tiež poďakoval našim fanúšikom, ktorí nás podporovali počas celých MS. Je mi ľúto kvôli nim, že sme nezvíťazili. Rád by som tiež poďakoval mužstvu, bez neho by som ani ja nič nedosiahol.“
