ČSSR medzi prvými prestala trestať gejov. Je za tým srdcervúci príbeh neznámeho Slováka

BRATISLAVA 14. júla - Málokto to možno vie, no práve Československo bolo jednou z prvých krajín na svete, ktorá sa rozhodla, že homosexualita nie je trestným činom. Stalo sa tak v roku 1961, kedy bola v Československu homosexualita oficiálne dekriminalizovaná. Nestalo sa tak však bez neutíchajúcej snahy ľudí, akým bol aj prvý slovenský aktivista za práva homosexuálov Imrich Matyáš, ktorý sa zaslúžil za to, že homosexualita už viac nebola v Československu trestným činom. Matyáš sa odvážne pustil do boja za základné práva homosexuálov počas pravdepodobne toho najtvrdšieho štátneho režimu, aký kedy naša krajina zažila.

Impulzom pre neho bolo to, že mu neznámy vojak zachránil život

Imrich Matyáš sa narodil 24. apríla 1896 v Bratislave. Študoval na strednej úradníckej škole v Česku a následne, ako mnohí muži jeho generácie, bol nútený narukovať na front počas 1. svetovej vojny. Po návrate z vojny pracoval ako úradník v Bratislave, kde prežil väčšinu svojho života.

Za práva homosexuálov sa angažoval už od mladého veku. Už od momentu, keď sa vrátil z 1. svetovej vojny vo veku 22 rokov a neprestal, až pokým nebola homosexualita oficiálne dekriminalizovaná. Keď začal so svojimi aktivitami, každý odhalený rovnakopohlavný styk sa v Československu trestal väzbou od 1 roka a viac. „Predstavoval aj ďalšie problémy v osobnom i pracovnom živote, hanbu a poníženie. Mohli vás zverejniť v tlači, že ohrozujete verejnú morálku a mravnosť mládeže,“ vyjadrila sa pre médiá Jana Jablonická-Zezulová z Iniciatívy Inakosť. Nebolo ničím nezvyčajným, že homosexualita sa v období po 1. svetovej vojne u nás „liečila“ metódami, ako boli sugescia, hypnóza, ale aj dopovaním chemickými látkami či dokonca kastráciou.

Vo svojich denníkoch, spisoch, rozhovoroch a osobnej korešpondencii, ktorú skúmala práve Jana Jablonická-Zezulová, spomína len málo dôvod, prečo sa rozhodol aktivizovať v boji za práva homosexuálov. V jednom liste z roku 1956 však píše: „Dovoľujem si na vysvetlenie spomenúť, že impulz k tomuto kroku (snahe o dekriminalizáciu - pozn. autora) som dostal od jedného rumunského dôstojníka, ktorý mi zachránil život počas 1. svetovej vojny. Z vďačnosti k nemu som podrobil otázku homosexuality kritickému štúdiu a tak som získal vedecké poznatky o tejto otázke.“

Ako jediný Slovák písal do prvého časopisu pre homosexuálov

V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia Matyáš ako jediný Slovák publikoval v prvom časopise pre homosexuálov Hlas sexuálnej menšiny, ktorý mal redakciu v Prahe. „Do časopisu písal historické i kritické eseje, ale aj články o prípadoch z Bratislavy, kedy osobne pomáhal ľuďom obvineným podľa paragrafu 241 trestného zákona, ktorý trestal homosexuálny styk medzi mužmi,“ povedala pre portál Aktuality.sk Jana Jablonická-Zezulová. Práve o novelizáciu trestného zákona, paragrafu 241, sa neúnavne snažil aj v 50-tych rokoch. Sám posielal listy legislatívnej komisii v Prahe. Tvrdil, že homosexualita nie je ničím nenormálnym, ale vecou, s ktorou sa človek narodí a nemožno ju trestať. Na svoju stranu sa snažil získať aj lekárov, psychiatrov a právnikov.

Často sa sám ocitol v nebezpečných situáciách, kedy bol pravidelne vypočúvaný, navštevovaný a sledovaný políciou. Polícia sa od neho snažila získať mená ďalších homosexuálov, avšak neúspešne.

Život mu poznamenala nešťastná láska

Osobný život Imricha Matyáša bol poznamenaný aj nešťastnou láskou. Ako vysvetľuje Jablonická-Zezulová, jeho životnou láskou bol muž, ktorý však ale neskôr vstúpil do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a holdoval fašizmu. Matyáš s ním teda nakoniec prerušil všetky kontakty.

Rok 1961 bol len 70-percentným úspechom

Prvý veľký úspech nastal pre Matyáša v roku 1961, kedy bola homosexualita konečne dekriminalizovaná. Jablonická-Zezulová ale tvrdí, že to pre neho bol úspech len na 70 %. Kvôli tomu, že homosexuálny styk prestal byť síce trestný, ale až od veku 18 rokov. Heterosexuálny bol ale zákonný už od 15 rokov. Zjednocujúca zmena prišla až v roku 1990.

Takmer sa na neho zabudlo

Na Imricha Matyáša a jeho neúnavnú snahu sa však takmer zabudlo. Jeho činy a aktivizácia vyšli na svetlo sveta až v roku 2012, kedy prišli do Bratislavy predstaviť novú publikáciu o dejinách homosexuality v českej kultúre historici Jan Seidl a Martin C. Putna. Práve oni v diskusii spomenuli jediného slovenského prispievateľa do časopisu Hlas sexuálnej menšiny - Imricha Matyáša.

Matyášov život sa teda neskončil v žiadnej sláve ani uznaní. Navyše svoj život ukončil vlastnou rukou. V roku 1974 vo veku 78 rokov spáchal samovraždu, pričom príčina jeho konania nie je dodnes známa. Pravdou však je, že ho trápili viaceré ochorenia a problémy s očami.

Hoci osud prvého slovenského bojovníka za práva homosexuálov nie je až tak známy, ako by si zasluhoval, určite na neho netreba zabúdať. Aj vďaka odvážnemu Slovákovi bolo Československou jednou z prvých krajín sveta, v ktorej už nebola homosexualita trestným činom.

Zdroje: Matyas.sk, Aktuality.sk, Historyhnonline.sk, Iniciatíva Inakosť, Sme.sk