Ako malá vykopala na dvore džbán. Dnes Daniela zachraňuje krakoviansku čipku, ktorá je jediná svojho druhu
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Ako malá vykopala na dvore džbán. Dnes Daniela zachraňuje krakoviansku čipku, ktorá je jediná svojho druhu

Nevinné detské hrabanie v hline jej zmenilo život. Vzácny predmet jej totiž ukázal cestu k našim koreňom a tradíciám, vďaka čomu sa jej neskôr podarilo zachrániť naše národné dedičstvo, ktoré by nám mohol závidieť celý svet. 

Na snímke Daniela Piscová so svojím manželom a typická krakovianska čipka. — Foto: archív Daniela Piscová

KRAKOVANY 14. júla (Dobré noviny) – Keď mala desať rokov, na rokmi nepoužívanom „hnojišti“ v jednom dvore vykopala džbán. Celkom bežný, bez ucha, no pre ňu mal aj tak obrovskú cenu. Dokonca takú veľkú, že jej to zmenilo život. Začala zbierať staré predmety a nakoniec sa jej ich doma nakopilo toľko, že si jedného dňa otvorila Súkromné etnografické múzeum Za Krakovskú bránu. Život Daniely Piscovej (59) však vypĺňa toľko aktivít, čo by iní nestihli ani za tri životy. A zachraňuje dokonca aj jedinečnú krakoviansku čipku, akú nikde inde na svete nenájdete.

Galéria

Galéria

Múzeum sídli na okraji dedinky Krakovany v okrese Piešťany, kde sa pani Daniela narodila a kde prežila celý život. Vždy ju však zaujímala minulosť a to, ako kedysi žili naši predkovia v tomto kúte Slovenska. Začala teda zbierať všetko, čo by jej toto rúško tajomstva mohlo odhaliť. Niektoré veci našli, iné priviezli zo smetiska či zakúpili.

Splnila si tajný sen

Zbierka pani Piscovej sa napokon natoľko rozšírila, že sa rozhodla otvoriť expozíciu. Zriadiť vlastné múzeum bolo mojím veľkým a tajným snom. Nikdy som však neverila, že sa to uskutoční. Ale sny sa plnia a jedného dňa prišla taká možnosť,“ prezradila pre Dobré noviny. „Rodina reagovala veľmi pozitívne. Dovtedy boli zbierkové činnosti prevažne mojou dominantou. Len čo sa nahlas vyslovila myšlienka o vlastnom múzeu, bol to a doteraz je projekt celej rodiny.“

Súkromné etnografické múzeum Za Krakovskú bránu.
Súkromné etnografické múzeum Za Krakovskú bránu. Foto: Facebook/Súkromné etnografické múzeum/ ZA KRAKOVSKÚ BRÁNU

Do oka im padol gazdovský dom postavený ešte v roku 1905, kde presne o sto rokov zriadili múzeum. Obytné časti sme nemuseli skoro vôbec opravovať. Stačilo „vylíčiť“. Maštale a iné časti stále čakajú na rekonštrukciu, hovorí pani Piscová s tým, že pri údržbe jej pomáhajú manžel so synom.

Pomohli jej dobrí ľudia

Múzeum dokumentuje život nielen obyvateľov obce Krakovany, ale aj z priľahlých dedín. Počas prehliadky priestorov spojenej s výkladom si v hospodárskej časti môžete pozrieť predmety dennej potreby, náradie a nástroje, ktoré sa používali na poli, v záhrade, na dvore pri chove hydiny, dobytka či pri spracovávaní potravín. V obytnej časti zas nájdete bežné zariadenie, ktorému dominuje zbierka obradových textílií a krásnych krojov.

Hospodársky dvor v múzeu.
Hospodársky dvor v múzeu. Foto: Facebook/Súkromné etnografické múzeum/ ZA KRAKOVSKÚ BRÁNU

Krojom som sa začala venovať neskôr, asi pred tridsiatimi rokmi. Prevládajú kroje z Krakovian a blízkeho okolia. Kroje z iných regiónov vlastním tiež, ale zatiaľ ich nevystavujem z nedostatku priestorov, ukazuje na úctyhodnú zbierku okolo seba, ktorú z veľkej časti kúpili za vlastné.

Krakoviansky kroj je naozaj jedinečný.
Krakovianska čipka je naozaj jedinečná. Foto: Facebook/Súkromné etnografické múzeum/ ZA KRAKOVSKÚ BRÁNU

Doteraz nás podporila iba obec, žiadnu inú podporu sme nedostali,“ vysvetľuje zberateľka. Jej lásku a nadšenie pre regionálne dejiny, tradície, remeslá a kultúru si však všimlo viacero dobrých ľudí, ktorí jej taktiež čo-to zo svojich rodinných pokladov podarovali alebo aspoň zapožičali.

Daniela Pischová dostala darom aj takúto prekrásnu kutnú plachtu od rodiny Mišíkovej, ktorá pochádza zo súkromnej zbierky ich nebohého otca Víťazoslava, ktorý bol svetoznámym čipkárom z Piešťan.
Daniela Piscová dostala darom aj takúto prekrásnu kutnú plachtu od rodiny Mišíkovej, ktorá pochádza zo súkromnej zbierky ich nebohého otca Víťazoslava, ktorý bol svetoznámym čipkárom z Piešťan. Foto: Facebook/Súkromné etnografické múzeum/ ZA KRAKOVSKÚ BRÁNU

A ktorý z predmetov má pre ňu najväčšiu hodnotu? „Všetky. Srdcovkou sú určite tie, ktoré sa viažu k mojej rodine. Predmety, pri ktorých som prežívala detstvo. Napríklad „ pátričky“, ktoré som vídala v rukách babičky, keď sa v  pokore a tichosti modlila ruženec. „Šamlík“, na ktorom sedával deduško a opravoval drobnosti. Alebo kolíska, v ktorej kolísali ešte môjho otca a sestru. Či zväzok kľúčov, ktorý si urobil deduško z domova, z ktorého sa museli vysťahovať, lebo ich dedinu zatopili, pretože sa tam išla stavať priehrada,“ zaspomínala si na svojich predkov.

Zachraňuje svetový unikát

Múzeum však najväčšiu pozornosť venuje miestnej čipke. „Krakovianska čipka je jedinečná tým, že sa zhotovuje s piatimi paličkami, čo nie je nikde na svete zdokumentované. Tiež svojou farebnosťou a hustotou,“ ukazuje na nádhernú ručnú prácu.

Unikátna krakovianska čipka, ktorú nám môže závidieť aj svet.
Unikátna krakovianska čipka, ktorú nám môže závidieť aj svet. Foto: Facebook/Súkromné etnografické múzeum/ ZA KRAKOVSKÚ BRÁNU

Aby tento kus nášho národného dedičstva nevymrel, snaží sa toto umenie naučiť aj ďalších záujemcov: „Najdôležitejšie je chcieť. Pretože, keď človek chce, dokáže všetko. Máme Občianske združenie BÁBENCE, ktoré sa venuje organizovaniu kurzov paličkovania. Tieto kurzy prebiehajú aj na medzinárodnom festivale paličkovanej čipky, ktorý sa konal v máji.

Techniku paličkovania sa učili od najstarších ľudí v dedine.
Techniku paličkovania sa učili od najstarších ľudí v dedine. Foto: Facebook/Súkromné etnografické múzeum/ ZA KRAKOVSKÚ BRÁNU

Okrem paličkovania sa však venuje aj háčkovaniu, vyšívaniu, pleteniu a jej vášňou je aj oprava krojov: Postupy musia byť dodržané. Do ich tajov, repasovania a reštaurovania ma zasvätili ženičky vo vyškrobených a nažehlených krojoch. Alebo tie, ktoré robili „pračky“. Moje babičky ma to neučili, lebo jedna zomrela, keď som mala sedem rokov, a druhá bola z Oravy, a tak nosila iný typ oblečenia. Na mnohé veci však príde človek sám a vychytá určité „grífy“.

Národné dedičstvo si neceníme

Pani Daniela má však aktivít a záľub oveľa, oveľa viac. Organizuje kurzy, festival, pravidelné stretanie členiek, návštevy iných festivalov, stíha aj reprezentáciu obce či regionálnu výchovu po školách. Z času na čas aj drôtuje a pletie košíky. Okrem toho aktívne vedie folklórnu skupinu Krakovčanka, ktorej sa darí aj vďaka tomu, že zbierajú regionálne piesne.

V múzeu sa budete cítiť ako v dome svojej babičky.
V múzeu sa budete cítiť ako v dome svojej babičky. Foto: Facebook/Súkromné etnografické múzeum/ ZA KRAKOVSKÚ BRÁNU

A popri tom všetkom narazí aj na rôzne nárečové výrazy, ktoré využíva počas vystúpení, kde pôsobí pod pseudonymom Ozefa Omáčkech. „Je to ľudová rozprávačka, ktorá sa venuje zabávaniu ľudí – či už v samostatných vystúpeniach, alebo počas moderovania rôznych programov, vysvetľuje s úsmevom na tvári.

Ľudová rozprávačka Ozefa Omáčkech.
Ľudová rozprávačka Ozefa Omáčkech. Foto: archív Daniela Piscová

Naše národné dedičstvo je však podľa pani Daniely neraz nedocenené: „Nevieme si ho vážiť a propagovať. Nikde na svete nenájdete na takom malom kúsku, ako je Slovensko, toľkú pestrosť krojov, paličkovaných čipiek, ale i nárečí. A tých nádherných piesní... Zaráža ma, že v štýlovej slovenskej kolibe alebo reštaurácii na vás z každého kúta hučia zahraničné hity! krúti neveriacky hlavou.

Kroje sú naším národným dedičstvom.
Kroje sú naším národným dedičstvom. Foto: Facebook/Súkromné etnografické múzeum/ ZA KRAKOVSKÚ BRÁNU

Jej láska k domovine je však naozaj silná a má ešte množstvo plánov: Starí ľudia hovoria, že z plánov bývajú „eroplány“. Uvidíme, či sa nejaký podarí splniť alebo odletia niekde v diaľ. Sny sa vraj nemajú hovoriť, lebo sa nesplnia. Uvidíme. Jednoducho, je to na Pánu Bohu.“ 

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z TRNAVSKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Šéfka Profesie: Radšej nemať žiadny titul ako nekvalitnú vysokú…

Ivana Molnárová pôsobí v Profesii už 18 rokov, posledných…

Kristína Kövešová: O pedofiloch mi píšu deti, ktorým sa to deje,…

Rozhodla sa svetu pomáhať a svojimi reportážami odhaľuje realitu, ktorá…

Odborník na vzťahy: Muž potrebuje nájsť svoje miesto vo svete.…

Fungujúci vzťah je snom mnohých z nás. Dá sa ho vybudovať aj v…

Mladého Dubničana k sebe volajú televízie z celého sveta. Ovláda…

Zabudnite na spôsob, ktorým televízie doteraz šírili svoje…

Košičanka vyrába parfumy, za ktorými sa idú v Paríži potrhať,…

Voňavky, ktoré sa vyrábajú v laboratóriu na východe Slovenska,…

Profesionálna dohadzovačka: Tragédiou dneška je, že ľudia si…

Profesionálna dohadzovačka pre Dobré noviny prezradila nielen dôvod, prečo…

Slovenskí muži nie sú galantní a ženy nevedia, kto je pravá…

Zisťovali sme za vás, ako sa v spoločnosti vhodne správať a s čím majú…

Uznávaný český pedagóg: Materské školy nevznikli pre potreby…

Špeciálny pedagóg Jiří Halda tvrdí, že materské…