Ekoporadkyňa: Ak by zo sveta zmizli všetky potraviny, na mede by sme prežili

BRATISLAVA 8. júla - Slovenská republika odmietla podporiť európsky zákaz troch druhov nebezpečných pesticídov. Nebolo to po prvýkrát, keď sme ignorovali spoločné európske riešenie. Nielen o tejto, ale aj o ďalších ekologických témach sa v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom zhovárala ekoporadkyňa Petra Ježeková.

Dočasný zákaz pesticídov vydala EÚ už v roku 2013, nakoľko sa zistilo, že tieto pesticídy narúšajú nervový systém včiel a iného hmyzu. Narúšajú ho do takej miery, že tieto včely vo veľkom hynú. Včely sú pritom nesmierne dôležité pre udržanie celého ekosystému, a samozrejme, aj pre to, aby ľudia mali potravu. Petra Ježeková v tejto súvislosti dokonca hovorí o hmyzovej genocíde. Slovensko už v tom čase vystupovalo proti tomuto zákazu.

Ekoporadkyňa pôsobiaca v občianskom združení ŽIVICA tvrdí, že postoj Slovenska bolo pre ňu a jej kolegov sklamaním. „Predchádzala tomu aj petícia, ktorú podpísalo 50-tisíc ľudí, a ktorá požadovala zákaz neonikotinoidov. Preto považujem postoj ministerstva pôdohospodárstva za krátkozraký, mali sa poradiť s odborníkmi,“ uviedla pre Dobré noviny Ježeková. Tá zároveň upozorňuje, že za používanie pesticídov lobujú nielen ich producenti, ale často aj samotní poľnohospodári, pre ktorých je jednoduchšie použiť pesticíd, čím si zjednodušujú prácu. „Existujú štúdie, ktoré tvrdia, že pesticídy sa nadužívajú a namiesto toho, aby sa zaoralo, tak sa iba postrieka,“ upozorňuje Ježeková.

Pesticídy sú vo väčšine medov

Podľa Ježekovej sa vo Švajčiarsku uskutočnila štúdia, v rámci ktorej odborníci skúmali dvesto vzoriek medu z celého sveta a zistili, že v 78 percentách týchto vzoriek sa nachádzali neonikotinoidy a pesticídy. „Zaujímavosťou je, včely dokážu vo svojom tele z medu odstrániť všetko zlé. Ak sa ľudia boja jesť napríklad med z mesta, lebo by v ňom mohli byť napríklad exhaláty z áut, tak nič také sa v mede nenachádza. Tie včely to dokážu odstrániť, ale pesticídy nie,“ upozorňuje ekoporadkyňa.

Napriek tomu však stojí za to venovať pozornosť kvalite medu, ktorý si kupujeme z obchodov. Čo si teda máme všímať na etiketách? „Jednoznačne krajinu pôvodu. Ak je tam napísané, že ide o zmes medov z EÚ a mimo EÚ, tak to znamená, že čo našli, to pozlievali a teda med museli aj veľakrát zohrievať. Napríklad agátový med vydrží dlho tekutý, ale ostatné medy rýchlo kryštalizujú. Ak ten med je tekutý, tak pravdepodobne bol zohriaty, čím v ňom zabili všetky enzýmy a látky, kvôli ktorým med jeme. Najlepšie je, ak je krajinou pôvodu EÚ alebo Slovensko,“ hovorí Ježeková. A ako môže spotrebiteľ zistiť, či je med pravý? „To sa zistiť nedá, to dokážu iba v laboratóriách,“ upozorňuje Petra Ježeková, ktorá zároveň odporúča kupovať med priamo od včelárov alebo v menších obchodoch.

Ak by z planéty zmizla všetka potrava, s medom by sme prežili

Podľa Petry Ježekovej možno med označiť ako superpotravinu. „Ak by sme nemali nič iné, tak na mede vieme prežiť. Hovorí sa, že med obsahuje úplne všetky látky, ktoré potrebujeme na prežitie a dokonca aj vodu. A ak je dobre skladovaný, tak nemá žiadnu dobu trvanlivosti. Keď po tisíckach rokov našli med v egyptských hrobkách, tak ten med bol stále konzumovateľný. Preto si ho treba vážiť,“ povedala pre Dobré noviny Ježeková. Ako teda treba med skladovať? Podľa Ježekovej si treba dávať pozor na to, aby bol med dobre uzavretý, pretože má veľmi dobrú schopnosť do seba nasávať vodu a to aj zo vzduchu. Dobre uzavretý med potom treba skladovať v tme a chlade.

Viac sa dozviete z priloženého video rozhovoru.