Nedostatok škôlok riešia lesné kluby. Dánsky nápad sa ujal aj v Rači

BRATISLAVA 12. februára (Dobré noviny) - Najkrajšou časťou môjho detstva bývali letá, ktoré som mohol stráviť u babičky a lietať celé dni po lesoch v okolí. Mal som voľnosť a zodpovednosť, pretože tam často nebol nikto, kto by mi v prípade potreby pomohol. Naučil som sa tak spoliehať sám na seba. V tej dobe to nebolo nič výnimočné, no postupne sa to takým stávalo, najmä v mestskom prostredí. Donedávna som mal pocit, že dnešné deti už podobné možnosti nemajú pre čoraz častejšie obavy rodičov o bezpečnosť svojich potomkov. Svoj názor som však zmenil po tom, ako som strávil deň v „lesnej škôlke“ Gaštanko v bratislavskej Rači.

Škôlka nie je veľmi presný názov. Správnejší výraz je lesný klub. Najpodstatnejší rozdiel oproti klasickej škôlke je fakt, že deti trávia väčšinu času vonku (v niektorých dokonca všetok čas). Znie to síce ako výmysel ostatného obdobia, no s týmto nápadom prišli Dáni ešte v 50. rokoch. Jedným z hlavných dôvodov bol vtedajší nedostatok miest v škôlkach. S týmto problémom sa podobne dnes potýka Slovensko.

Pri príchode do škôlky na začiatku Knižkovej doliny som trochu nervózny, či na mňa deti nebudú reagovať vystrašene. Mrzelo by ma to, pretože by neboli uvoľnené a ja by som tak deň s nimi nemohol prežiť celkom autenticky. Ale už krátko po privítaní vedúcou Evou Šebökovou som nakrátko obklopený kŕdľom zvedavých detí, z ktorých sa o pár hodín vyvinie môj najmladší fanklub. Deti sú zvedavé a bezprostredné. Prekvapuje ma, že je ich pomerne málo. Až neskôr sa dozviem, že v lesnom klube býva najviac 15 detí. V chate vládne veľmi príjemná, domáca atmosféra.

Najpodstatnejší rozdiel oproti klasickej škôlke je fakt, že deti trávia väčšinu času vonku (v niektorých dokonca všetok čas). Foto: adn

Lesné kluby sa u nás delia na dva základné typy. Integrované kluby majú spoločné priestory s klasickou škôlkou a v podstate fungujú pod jej zásštitou. Samostatné kluby majú svoje vlastné zázemie v podobe chaty, alebo napríklad jurty. Zázemie v oboch prípadoch slúži deťom na odloženie vecí, oddych či stravovanie, inak trávia všetok možný čas vonku v lese.

Nezvyčajný je už zápis dieťaťa do lesného klubu. Nie je všade jednotný, ale obecne platí, že rodič nosí dieťa s klubom na prechádzky už nejaký čas pred jeho nástupom, vysvetľuje mi Renáta Černáková z lesného klubu Domček Lesníček. Pre dieťa potom nie je nástup do škôlky veľkou zmenu, znáša ho oveľa lepšie. Prechádzky zároveň slúžia vedúcemu klubu na zoznámenie sa s rodičom a jeho oboznámenie s prostredím, do ktorého chce potomka umiestniť. Umožňuje to napríklad zistiť, či je dieťa vôbec na takúto zmenu pripravené, doplňuje môj prehľad Černáková

Vyrážame von. Očakávam klasický dvojstup s deťmi držiacimi sa za ruky. Okamžite je však jasné, že moje očakávania ostanú nenaplnené. Deti sa naoko rozpŕchnu smerom k chodníku do lesa, ale dávajú si pozor, aby ostali v dohľade a dosluchu. Dospelí sprievodcovia majú všetko pod kontrolou. Vydávame sa do račianskych lesov a ja ostávam ako zadná stráž spolu s Evou, vedúcou klubu Gaštanko. Cestou ma oboznamuje s rozdielmi vo fungovaní lesnej a klasickej škôlky.

Predstava väčšiny rodičov o škôlke je zhruba taká, že ide o inštitúciu, kde sa jeho potomok môže hrať, kým sú rodičia v práci. Ich povinnosti končia a opäť začínajú pri bráne. Lesný klub však funguje ako komunita rodičov, detí a sprievodcov. Nie, to posledné nie je omyl. Bežný výraz „učiteľ“ tu nie je vhodný, pretože deti sú v lesných kluboch skôr usmerňované a sprevádzané na svojej ceste, nejde o klasickú výučbu. Rozdiely spozorujem čoskoro.

V lesných kluboch nejde o klasickú výučbu, Foto: adn

Rodičia pomáhajú s chodom klubu podľa svojich možností. Pridávajú sa na výlety, ukazujú deťom svoje zručnosti, vysvetľujú povolania, pomáhajú udržiavať zázemie, niektorí prídu navariť. „Rodičia tak môžu tráviť čo najviac času s deťmi,“ vysvetľuje Šeböková. Vďaka tomu, že sa podieľajú všetci rodičia, strácajú sa sociálne rozdiely a medzi deťmi nevládne žiada rivalita.

Výlet je v polovici. Deti sa najedli a niektoré si sadli okolo sprievodkyne, ktorá im číta rozprávku. Dnes je deň dlhého výletu, preto deti po obede nespia. V iných dňoch, keď bude teplejšie, sprievodkyne im rozložia veľkú deku, na ktorej si deti môžu zdriemnuť. Niektoré deti poobede spávajú, iné nie. Je to aj tým, že do Gaštanka prichádzajú deti až okolo deviatej hodine, teda mali čas sa dostatočne vyspať doma. Sprievodkyne im vytvoria všetky podmienky na dobrý spánok. Niektoré odolávajú, iné sa vyberú načerpať energiu na popoludňajšie aktivity.

Práve na tomto príklade si uvedomujem, ako dokážu tieto deti odhadovať svoje limity a energiu. Vedia, ako ďaleko sa môžu vzdialiť, aby boli v bezpečí, ako vysoko sa môžu šplhať, ako rýchlo utekať, kam stúpiť a kam už nie. „Dôverujeme im a oni dôverujú nám. Samozrejme, ak vznikne akýkoľvek problém, pedagogicky zasiahneme,“ vysvetľuje mi ochotne Šeböková. Jedno dievčatko prišlo ku mne a odviedlo ma k malému kvetu. Nezapamätal som si druh, ale určite si budem pamätať, že toto dieťa ten kvet nevytrhlo, ale radšej ma vzalo za ruku a odviedlo k nemu. Nechcelo mu ublížiť.

Deti sa v lesných kluboch učia nielen zodpovednosti za samého seba, ale aj rešpektu k prírode. Foto: adn

Cestou naspäť ma už za každú ruku vedie menší kŕdeľ. Ďalšie deti mi kreslia do zápisníka a zdobia batoh machom a húsenicou. Prekračujeme potok, cez ktorý je spadnutý strom. Deti sa po ňom šplhajú. Jedno dievčatko na mňa volá o pomoc, ale zároveň sa usmieva. Sprievodkyňa ma zastaví a dieťa povzbudzuje, kým sa nedostane až na koniec stromu. Keď je v cieli, volá na mňa znovu, no tentoraz, aby som venoval pozornosť jej víťazoslávnej póze. Vraciam sa k sprievodkyniam a vyzvedám, ako rodičia reagujú na to, že deti sa vracajú síce vybehané, ale zároveň poriadne zašpinené.

Každý sa nedokáže zmieriť s tým, že jeho potomok nebude v sterilnom prostredí betónovej budovy klasickej mestskej škôlky. Umiestniť dieťa do lesného klubu je veľký krok, s ktorým musia byť v súlade obaja rodičia. Dieťa potrebuje mať rovnakú pohodu doma aj v klube.

Keď som si na túto tému zháňal informácie, prekvapilo ma, že niektorí rodičia horšie nesú, ak sa ich potomok v lesnom klube vyvíja inak, ako to očakávali. Rodičia sa vo svojom potomkovi vidia, chcú mu dopriať, čo sami nemali, projektujú doň svoje vízie. Lesný klub deti neosekáva do vopred očakávanej formy, ale povzbudzuje všetky aktivity, ktoré má dieťa chuť robiť. Môže sa teda stať, že dieťa bude výrazne iné, než rodič očakáva - napríklad dieťa z akademického prostredia budú baviť remeslá. Rozhodne to však nie je bežná záležitosť. „Ja som sa s tým ešte nestretla,“ hovorí pani Šeböková. No súhlasí, že rodičia by sa mali pred rozhodnutím umiestniť dieťa do lesného klubu dôkladne zamyslieť, či sú sami dostatočne pripravení na takýto krok.

Už sme takmer pri chate klubu Gaštanko. Deti ma volajú dnu, ale ja musím ísť spracovať zážitky do textovej formy, kým sú čerstvé. Na rozlúčku dostávam hromadné objatie. Deti zo mňa vymámia sľub, že sa ešte vrátim. A ešte na čosi som im dal slovo: Pani Šeböková, pozdravte, prosím, menovite môj najmenší fanklub. Spomenul by som ich po mene sám, ale cez zoznam mi nakreslili veľkú včielku a ja by som nechcel na nikoho zabudnúť.

Každý sa nedokáže zmieriť s tým, že jeho potomok nebude v sterilnom prostredí betónovej budovy klasickej mestskej škôlky. Foto: adn

Znie to síce ako výmysel ostatného obdobia, no s týmto nápadom prišli Dáni ešte v 50. rokoch. Foto: adn

Deti vďaka lesnému klubu dokážu lepšie odhadnúť svoje sily a schopnosti. Nevzdialia sa tak, aby sa stratili z dohľadu. Foto: adn

Deti sa v lesných kluboch učia nielen zodpovednosti za samého seba, ale aj rešpektu k prírode. Foto: adn