Poznáte tohto muža? Mali by ste, zachránil vám život

WASHINGTON/MOSKVA 5. júla - Nemusel tu byť nikto z nás. Stačilo, aby trojica dôležitých členov posádky jednomyseľne rozhodla a rozpútalo by sa peklo. Málokto však pozná meno Vasilij Arkchipov a pritom on bol ten, kto zachránil svet pred skazou. Ako to však celé bolo a kedy prišlo to osudné rozhodnutie?

Karibská kríza, 1. október 1962 - v tento deň dostala štvorica sovietskych ponoriek príkaz vplávať do blízkosti Kuby. Bolo to v období, kedy americký prezident J. F. Kennedy uvalil na Kubu embargo a námornú blokádu. Týmto krokom chcel zabrániť dodávkam zbraní na ostrov a preto sa v jeho blízkosti nemohli pohybovať žiadne plavidlá. Sovieti sa však rozhodli tento príkaz nerešpektovať a už spomínané ponorky boli pripravené na všetko. Každá z nich mala celkovo 22 torpéd, medzi ktorými boli aj jadrové torpéda so silou 15 kiloton TNT.

Všetko sa dialo počas dní, kedy Amerika a Rusko vyjednávali. Vodcovia sa 28. októbra dohodli na tom, že Američania stiahnu svoje rakety z Turecka a Rusi z Kuby. Všetko by bolo v poriadku, keby sa pod hladinou Karibiku neplavili sovietske ponorky. Američanom však netrvalo dlho a o ich prítomnosti sa dozvedeli. Po odhalení okamžite zahájili „lov“. Netušili však, že v ponorkách sa prepravujú okrem konvenčných aj jadrové zbrane. Tie slúžili pre posádku, ktorá mala povolenie ich použiť pri akomkoľvek útoku prichádzajúcom zo strany Američanov.

Hrdina Vasilij Archipov

Američania sa nevzdávali a zhodili do mora niekoľko cvičných hlbinných náloží, aby ponorky prinútili vynoriť sa. Ich nálože ale neobsahovali žiadne trhaviny, čo však Sovieti nemali odkiaľ vedieť. Práve Jevgenij Savickij, kapitán jednej z ponoriek, sa domnieval, že tento americký „útok“ znamená začiatok vojnovej operácie. Rozhodnutie, ktoré dal, znelo „použitie jadrového torpéda na obranu“. Aby k tomu mohlo prísť, museli súhlasiť traja vybraní členovia posádky. V tomto momente na pomyselnú scénu nastúpil námorný dôstojník Vasilij Archipov, ktorý ako jediný s návrhom nesúhlasil. Do poslednej možnej chvíle to bol on, ktorý Savického presviedčal, že nejde o útok. Podľa jeho názoru a slov by totiž Američania v tomto prípade ponorky dávno zničili.

Vasilij Archipov sa nakoniec vyhovoril na to, že sa nemôže rozhodnúť bez inštrukcii z Moskvy a tak navrhol čakať. Medzitým sa Američanom podarilo signálmi preukázať, že z ich strany nejde o nepriateľské úmysly. V mylnej predstave si mysleli, že ponorka má technické problémy a treba jej pomôcť. Savickij ponuku rázne odmietol a onedlho prijal dlho očakávaný rozkaz z Moskvy, ktorý jasne kázal stiahnuť sa a vrátiť sa na základňu.

Vybičovaná atmosféra

Vždy sa nájde niekto, kto o takýchto situáciach vie povedať viac, keďže sa na mieste nachádzal. Rovnako to bolo aj s Vadimom Pavlovičom Orlovom, jedným z účastníkov hrozných udalostí. On sám priznal, že situácia v ponorke bola dusná. Kapitán totiž podľa jeho slov stratil nervy a tak nariadil pripraviť jadrové torpédo na odpálenie. „Zničíme ich! Zomrieme tiež, ale všetkých ich potopíme! Nestaneme sa hanbou flotily!“ mal kričať kapitán. Jeho zástupca a hrdina Vasilij Archipov bol po celý čas pri ňom a upokojoval ho. Dá sa povedať, že práve jeho nesúhlas zabránil a odvrátil jadrovú vojnu.

Obrovský obdiv

V tých rokoch boli podmienky na sovietskych ponorkách katastrofálne. Na palubách bolo aj 60 stupňov Celzia a námorníci dostávali pohár vody denne na prídel. Nad hlavami im krúžili americké lode a čakali na ich vynorenie. Strach z nepriateľa a zo zlyhanie, nervozita a bezmocnosť, to všetko Vasilij Archipov zvládol ustáť a v pokoji sa dohodnúť.