Dobré noviny
Ako sme prázdninovali v minulosti: Takto vyzerali naše letá bez počítačov
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Ako sme prázdninovali v minulosti: Takto vyzerali naše letá bez počítačov

Na archívnej snímke z 18. júla 1975 pioniersky tábor Mier, sedem kilometrov od Chtelnice v okrese Trnava v malebnom horstve Malých Karpát.
Na archívnej snímke z 18. júla 1975 pioniersky tábor Mier, sedem kilometrov od Chtelnice v okrese Trnava v malebnom horstve Malých Karpát. — Foto: archív TASR

Zažijú toto ešte dnešné deti alebo sú tie časy už definitívne preč? Pozrite sa, aké detské huncútstva sme stvárali cez prázdniny.

BRATISLAVA 5. júla (Dobré noviny) - Prázdniny sa začali a deti čaká množstvo dobrodružstiev. Alebo žeby nie? Ako sa zmenilo leto dnešných detí v porovnaní s generáciami predtým?

V niektorých prípadoch je to luxusná dovolenka v exotických destináciách či dva mesiace s tabletom v ruke. Deti však kedysi takéto možnosti nemali a letné spomienky zbierali na záhrade u starkých, v pionierskych táboroch a domov sa vracali špinavé, s vydretými kolenami a čas na odchod sa rátal s padajúcou tmou a nie so zvonením mobilného telefónu. Vždy sa však vracali šťastné a plné skvelých zážitkov.

Pozrite sa, ktorých sedem vecí dnešné deti možno už nezažijú tak ako kedysi.

1. Detské tábory

Nie, neboli to len tie jednodňové. Ráno sme si dali bez reptania rozcvičku, cez deň výletovali v prírode či behali s buzolou v ruke. Večer sedeli pri ohni, opekali špekačky z poctivého mäsa, spievali pesničky a nadväzovali priateľstvá či spoznávali prvé lásky. A dni sme zakončili v stanoch pod hviezdami. Najlepšie zážitky boli prosto z detských táborov.

Na archívnej snímke z 25. júla 1956 prázdniny v medzinárodnom detskom tábore v Brezovej pod Bradlom.
Na archívnej snímke z 25. júla 1956 prázdniny v medzinárodnom detskom tábore v Brezovej pod Bradlom. Foto: archív TASR

2. V záhrade u starkých

Tie najlepšie koláče od babky a rozprávanie príbehov od dedka. Tak nejako v skratke vyzeralo prázdninovanie u starkých. K tomu ešte lozenie po stromoch či „omylom“ vypustené králiky z klietky, ktoré sme na tajňáša naháňali po záhrade. A vedeli sme aj rozoznať ovcu od kozy. Na vidieku sme prosto zažili to, čo v meste nebolo možné. 

Ilustračné foto.
Foto: MaxPixel

3. Potulky lesom

Boli našou každodennou súčasťou a hrávali sme sa tu na Vinnetua a kovbojov. Z dreva sme si vedeli vyrobiť gumipušku, prak či drevený meč a o zábavu bolo postarané. A v lese sme sa pritom nestratili, pretože sme vedeli, na ktorú svetovú stranu rastie mach, no hlavne sme tie chodníčky mali už dávno prelezené a bez problémov sa vedeli vrátiť domov. A keď nás náhodou chytil po ceste lejak, vedeli sme, kam sa schovať.

Na archívnej snímke z 9. augusta 1954 prázdniny pionierov vo Vrátnej doline. Do hôr Vrátnej doliny si vyšli pionieri z bratislavského Pionierskeho domu Klementa Gottwalda. Na snímke s pioniermi vedúci
Na archívnej snímke z 9. augusta 1954 prázdniny pionierov vo Vrátnej doline. Do hôr Vrátnej doliny si vyšli pionieri z bratislavského Pionierskeho domu Klementa Gottwalda. Na snímke s pioniermi vedúci "výpravy" asistent Vysokej pedagogickej školy prof. Vladimír Černušák. Foto: archív TASR

4. Stolné hry

Áno, aj prázdniny bývali občas upršané. Čas sme však nezabíjali pri mobile, sedením za počítačom alebo kukaním telky. Do rúk sme si brali obľúbené hračky, čo boli takmer všetky, lebo sme ich nemali veľa, alebo sme sa „pretekali“ v stolných hrách. Alebo sme si vzali do rúk knihu a aj cez prázdniny sme si aspoň trochu ponamáhali mozog.

Na archívnej snímke zo 17. augusta 1955 prázdniny v medzinárodnom pionierskom tábore pod Sitnom.
Na archívnej snímke zo 17. augusta 1955 prázdniny v medzinárodnom pionierskom tábore pod Sitnom. Foto: archív TASR

5. Hry na ulici

A keď konečne vyšlo slnko, na rad prišiel futbal, vybíjaná, volejbal - bez toho sa náš slnečný deň nerátal. Vo vrecku sme nosili guličky alebo céčka a hľadali v chodníkoch dieru, kde by sme sa mohli hrať. A potom niekto vytiahol zas kriedu, aby sme skákali „školu“ alebo sme skákali cez gumu. Z pivnice sme vyťahovali bicykle a staré „kočáre“ sme prerábali na motokáry a jazdili ako páni. Pohyb prosto musel byť. Rodičia nás nemuseli vyháňať, skôr mali problém dostať nás večer domov, keď nás zvolávali z panelákových okien.

Ilustračné foto.
Foto: Flickr

6. Smer voda

V horúce dni sme vyrazili na kúpaliská k bazénom, k rybníkom uloviť si večeru alebo k jazerám a učili sa plávať. Nejeden skákal šípku, robil saltá dopredu-dozadu a skákal do vody z lana. Tá voda však, nevedno prečo, bola akási čistejšia než dnes...

Na archívnej snímke z 31. júla 1970 leto na Zemplínskej Šírave.
Na archívnej snímke z 31. júla 1970 leto na Zemplínskej Šírave. Foto: archív TASR

7. Huncútstva

Podpálený senník, kohút, ktorý dolietal, oškreté kolená od motokáry, lebo sme ju nevytočili, či tričko roztrhané po bitke. Nie, neboli sme žiadni anjelici. Skúšali sme, vymýšľali a vydobýjali si svoje miesto v partii. Niekedy to dopadlo aj zle, ale zväčša so šťastným koncom. No hlavne sme sa nebáli vyjsť spoza dom a nemuseli sme sa ani báť druhých. Vonku sa potulovali celé tlupy deciek, a tak nebol problém nájsť si svojich kamarátov na život a na smrť.

Ilustračné foto.
Foto: Flickr

A čo vy? Ako vyzeralo vaše leto a ktorá aktivita bola pre vás TOP?

Už ste čítali?