Sociologička Miháliková: Cirkvi Bezákova kauza poškodila, jej dôveryhodnosť klesla o 15 percent
Slováci celkovo čoraz menej dôverujú inštitúciám. Najvýraznejšie pritom klesá dôveryhodnosť cirkvi, ktorá sa prepadla asi o pätnásť percent, čo je najväčší pokles dôvery spomedzi všetkých inštitúcií.
BRATISLAVA 1. júla - Podľa najnovšieho Výskumu európskych hodnôt sú pre obyvateľov Slovenska tri najdôležitejšie hodnoty rodina, práca a sebarealizácia. Aké sú ďalšie výsledky tohto výskumu a čo tento výskum hovorí o nás a našej spoločnosti sa Marián Balázs zhováral s riaditeľkou Sociologického ústavu SAV profesorkou Silviou Mihálikovou.
Výskum európskych hodnôt je jedným z najstarších výskumov hodnotových orientácií v Európe. Začal sa uskutočňovať v roku 1983 vo viacerých európskych krajinách, Slovensko po prvý raz pristúpilo k tomuto skúmaniu v roku 1991. Podľa Silivie Mihálikovej ide o pokus zachytiť základné životné hodnoty, ktoré ľudia preferujú vo svojom osobnom živote a akým spôsobom sa stavajú k spoločenským hodnotám. Skúma sa, akým spôsobom ľudia vnímajú politiku, spoločnosť a rodinu. To, že sa výskum opakuje v deväťročných intervaloch, vedcom umožňuje mapovať rôzne trendy a situácie v jednotlivých krajinách. Vlna, ktorá sa uskutočnila v roku 2008, zahŕňala až štyridsať krajín, takže poskytla obrovské množstvo dát, ktoré sú dostupné aj v slovenčine v Slovenskom archíve sociálnych dát.
Čoraz viac akceptujeme inakosť
Ak by sme si porovnali výsledky posledného výskumu s výsledkami predošlého skúmania, mohli by sme si všimnúť zaujímavý fakt - na tretie miesto v hodnotovom rebríčku Slovákov sa dostala sebarealizácia, hoci dovtedy na treťom mieste figurovali priatelia.
Podľa Mihálikovej stojí za povšimnutie aj slabnúci vzťah medzi manželstvom a zakladaním rodiny. „To znamená, že rastie počet ľudí, ktorí akceptujú možnosť mať rodinu, ale zároveň nebyť v manželstve. Nie je to ešte výrazný trend, ale je už pozorovateľný,“ uviedla v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom Silvia Miháliková. Upozornila tiež, že Slováci už výraznejšie akceptujú právo ženy sebarealizovať sa v pracovnej oblasti, naďalej však pretrváva názor, že by mala mať aj deti.
Miháliková považuje za veľmi pozitívne, že z výskumov vyplýva rastúca dôvera Slovákov k inakosti v rôznych podobách. Zároveň však nastal nárast dištancu voči prisťahovalcom, čo mohla ovplyvniť migračná kríza prebiehajúca práve v období realizácie výskumu. Za kuriozitu Miháliková považuje fakt, že odmietanie prisťahovalcov bolo najnižšie v Banskobystrickom kraji, teda v regióne, ktorý bol v čase výskumu považovaný za baštu fašistickej strany Mariana Kotlebu.
Prestávame dôverovať cirkvi, naďalej veríme armáde
Miháliková upozorňuje, že Slováci celkovo čoraz menej dôverujú inštitúciám. Najvýraznejšie pritom klesá dôveryhodnosť súdov ale aj cirkvi, ktorá sa prepadla asi o pätnásť percent, čo je najväčší pokles dôvery spomedzi všetkých inštitúcií. Miháliková uvažuje, že pokles dôvery cirkvi môže byť ovplyvnený kauzou okolo arcibiskupa Róberta Bezáka. „Možno je to tými nie veľmi demokratickými procesmi, ktoré s tým súviseli,“ špekuluje Miháliková.
„Zaujímavé je, že oproti predchádzajúcej vlne výskumu evidujeme nárast dôvery voči odborom. Vysvetľujeme si to tým, že odbory asi v nedávnom období zaznamenali určité pozitívne výsledky. Pretrváva tiež vysoká dôvera voči armáde, ktorej dôveruje viac ako 70 percent populácie,“ uviedla pre Dobré noviny Miháliková.
Slováci sú čoraz šťastnejší, ale ženy patria do kuchyne
„Narástol počet ľudí, ktorí sa cítia šťastní. Až 35 percent ľudí má pocit, že sú spokojní a šťastní,“ odpovedá Miháliková na otázku, čo ju osobne najviac pozitívne prekvapilo pri pohľade na výsledky spomínaného výskumu. Na druhej strane Mihálikovú nepríjemne prekvapuje fakt, že v spoločnosťi pretrváva presvedčenie, že ženy síce sú rovnoprávne, ale predsa len je na nich predovšetkým rodina a starostlivosť o deti. „Dokonca pretrváva názor, že v prípade nedostatku pracovných príležitostí by prednosť mali dostať muži, pretože sú zodpovední za udržanie rodiny. Tradičné stereotypy jednoducho pokračujú ďalej, hoci mladá generácia sa už k nim veľmi nehlási,“ hovorí Miháliková a upozorňuje, že podobné stereotypy prevládajú najmä na vidieku, vo väčších mestách ustupujú.
Vnímame sa horšie, než je potrebné
Ako by Silvia Miháliková definovala Slovákov jednou vetou, ak by ich mala zhodnotiť podľa výsledkov spomínaného výskumu? „Sme štandardná európska krajina. Nie je tam až tak veľa rozdielov, ako si niekedy s nedôverou voči samým sebe myslíme. Nič nie je až také čierne a biele, ako by sme si mohli myslieť,“ uzavrela Miháliková.
Viac sa dozviete z priloženého video rozhovoru.
