Prečo Slovania preskakovali vatry? Svätojánske ohne súvisia so sexom
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Prečo Slovania preskakovali vatry? Svätojánske ohne súvisia so sexom

Polygamia bola u Slovanov povolená, vyžadovala sa však vernosť. Raz do roka však tieto bariéry padali a na rad prišli „príjemné radovánky“ známe ako rituálna promiskuita.

BRATISLAVA 23. júna (Dobré noviny) – Pre mnohých z nás je dnes letný slnovrat iba slovo. Pre našich predkov to však bol jeden z najdôležitejších dní v roku, ktorý sa spájal s veľkými oslavami, ľúbostnou, erotickou mágiou, ale aj rituálnou promiskuitou. O tom, prečo mala táto noc špeciálnu moc, prečo starí Slovania preskakovali vatru, ale aj o tom, prečo sa táto tradícia z našej kultúry vytráca a prečo by sme ju mali obnoviť, porozprávala vo video rozhovore etnologička a historička Katarína Nádaská.

Polygamia bola u Slovanov povolená, vyžadovala sa však vernosť. Raz do roka však tieto bariéry padali a na rad prišli „príjemné radovánky“ známe ako rituálna promiskuita. Cieľom bolo, aby čo najviac žien počas tejto noci otehotnelo. Boli to určité magické rituály, ktorými sa tá plodnosť mužov a žien akoby zväčšovala a malo to symboliku aj v tom, aby Zem vydala dobrú úrodu,“ vysvetľuje Nádaská s tým, že bolo dovolené všetko. Tam sa v minulosti nepátralo, kto je otcom dieťaťa, pretože jednak to manželstvo malo iný charakter, jednak tie deti boli veľmi vítané.

Úcta k ohňom pretrváva

S príchodom kresťanstva sa však letný slnovrat začína sláviť ako sviatok svätého Jána. Napriek tomu niektoré slovanské zvyky a tradície zostali v ľude hlboko zakorenené a „pretrváva aj úcta k ohňom“. Svätojánsku vatru však nemohol zapáliť len tak hocikto, nevyzerala ani tak, ako ju dnes poznáme my, a preto aj preskakovanie posvätného ohňa prebiehalo inak.

Naďalej sa však „tolerovalo, že mladí ľudia bývali spolu, ale vždy išlo o páry, ktoré to mysleli spolu vážne, že sa vezmú,“ hovorí historička s tým, že ťarchavosť si museli „vypočítať“, lebo svadby sa v roku zväčša konali iba v dvoch obdobiach.

Venček zelený

Na hlavách mladých dievčat však nemohol počas tejto noci chýbať venček ako symbol panenstva, ktorým si dokázali vyveštiť svojho nastávajúceho. Nebolo to však len tak a potrebovali na to špeciálne byliny nazbierané za určitých podmienok a na špecifických miestach. A dokonca aj tých strašidelných, kde na nich podľa rôznych povier striehli všakovakí polodémoni.

Tí šťastnejší však počas tejto magickej noci mohli nájsť aj poklad obrovských rozmerov. A známa slovenská etnologička vám prezradí, ako sa vám to podľa ľudového rozprávania mohlo podariť.

Viac sa dozviete z priloženého video rozhovoru.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…