Prečo Slovania preskakovali vatry? Svätojánske ohne súvisia so sexom
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Prečo Slovania preskakovali vatry? Svätojánske ohne súvisia so sexom

Polygamia bola u Slovanov povolená, vyžadovala sa však vernosť. Raz do roka však tieto bariéry padali a na rad prišli „príjemné radovánky“ známe ako rituálna promiskuita.

BRATISLAVA 23. júna (Dobré noviny) – Pre mnohých z nás je dnes letný slnovrat iba slovo. Pre našich predkov to však bol jeden z najdôležitejších dní v roku, ktorý sa spájal s veľkými oslavami, ľúbostnou, erotickou mágiou, ale aj rituálnou promiskuitou. O tom, prečo mala táto noc špeciálnu moc, prečo starí Slovania preskakovali vatru, ale aj o tom, prečo sa táto tradícia z našej kultúry vytráca a prečo by sme ju mali obnoviť, porozprávala vo video rozhovore etnologička a historička Katarína Nádaská.

Polygamia bola u Slovanov povolená, vyžadovala sa však vernosť. Raz do roka však tieto bariéry padali a na rad prišli „príjemné radovánky“ známe ako rituálna promiskuita. Cieľom bolo, aby čo najviac žien počas tejto noci otehotnelo. Boli to určité magické rituály, ktorými sa tá plodnosť mužov a žien akoby zväčšovala a malo to symboliku aj v tom, aby Zem vydala dobrú úrodu,“ vysvetľuje Nádaská s tým, že bolo dovolené všetko. Tam sa v minulosti nepátralo, kto je otcom dieťaťa, pretože jednak to manželstvo malo iný charakter, jednak tie deti boli veľmi vítané.

Úcta k ohňom pretrváva

S príchodom kresťanstva sa však letný slnovrat začína sláviť ako sviatok svätého Jána. Napriek tomu niektoré slovanské zvyky a tradície zostali v ľude hlboko zakorenené a „pretrváva aj úcta k ohňom“. Svätojánsku vatru však nemohol zapáliť len tak hocikto, nevyzerala ani tak, ako ju dnes poznáme my, a preto aj preskakovanie posvätného ohňa prebiehalo inak.

Naďalej sa však „tolerovalo, že mladí ľudia bývali spolu, ale vždy išlo o páry, ktoré to mysleli spolu vážne, že sa vezmú,“ hovorí historička s tým, že ťarchavosť si museli „vypočítať“, lebo svadby sa v roku zväčša konali iba v dvoch obdobiach.

Venček zelený

Na hlavách mladých dievčat však nemohol počas tejto noci chýbať venček ako symbol panenstva, ktorým si dokázali vyveštiť svojho nastávajúceho. Nebolo to však len tak a potrebovali na to špeciálne byliny nazbierané za určitých podmienok a na špecifických miestach. A dokonca aj tých strašidelných, kde na nich podľa rôznych povier striehli všakovakí polodémoni.

Tí šťastnejší však počas tejto magickej noci mohli nájsť aj poklad obrovských rozmerov. A známa slovenská etnologička vám prezradí, ako sa vám to podľa ľudového rozprávania mohlo podariť.

Viac sa dozviete z priloženého video rozhovoru.

Už ste čítali?

Babička z trhoviska v Nových Zámkoch dojala celý slovenský internet.…

Pani Margit roky pomáhala cudzím ľuďom. Dnes si staručká vdova privyrába…

Malá rodinná firma z Nitry slávi historický úspech: Ako prví…

Obrovský úspech pre Slovensko priniesla jedna malá firmička z Nitry.

Obetavý otec nosí hendikepovaného syna na chrbte, aby mu ukázal…

Najväčšou záľubou rodiny Benkovcov je turistika. A nevynechávajú…

Na Liptove sa pred svetom ukrýva čarovná dolina, ktorá je ideálna…

Iba málokde nájdete na takom malom kúsku toľko zaujímavostí.…

Čech a Slovenka sa vzali po 15-minútovej známosti. So svadbou…

Ich život nebol jednoduchý, no osud im napokon skrížil cesty. Toto je skutočný…

Muž, ktorý dal Slovensku Horalky, ich vymyslel vďaka chybe pri…

Kultová slovenská pochúťka má už viac ako 50 rokov. Za jej…

Súrodenci z Prešova vyrábajú nádherné sukne starodávnou technikou,…

Málokto na Slovensku si môže povedať, že je jediný. A ešte k tomu…

V malej dedinke na východe tvorí Jarka vyšívané šaty, do ktorých…

Už od malička jej podávali ruky ihly a látky. Svoj detský sen si splnila…