Prečo Slovania preskakovali vatry? Svätojánske ohne súvisia so sexom
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Prečo Slovania preskakovali vatry? Svätojánske ohne súvisia so sexom

Polygamia bola u Slovanov povolená, vyžadovala sa však vernosť. Raz do roka však tieto bariéry padali a na rad prišli „príjemné radovánky“ známe ako rituálna promiskuita.

BRATISLAVA 23. júna (Dobré noviny) – Pre mnohých z nás je dnes letný slnovrat iba slovo. Pre našich predkov to však bol jeden z najdôležitejších dní v roku, ktorý sa spájal s veľkými oslavami, ľúbostnou, erotickou mágiou, ale aj rituálnou promiskuitou. O tom, prečo mala táto noc špeciálnu moc, prečo starí Slovania preskakovali vatru, ale aj o tom, prečo sa táto tradícia z našej kultúry vytráca a prečo by sme ju mali obnoviť, porozprávala vo video rozhovore etnologička a historička Katarína Nádaská.

Polygamia bola u Slovanov povolená, vyžadovala sa však vernosť. Raz do roka však tieto bariéry padali a na rad prišli „príjemné radovánky“ známe ako rituálna promiskuita. Cieľom bolo, aby čo najviac žien počas tejto noci otehotnelo. Boli to určité magické rituály, ktorými sa tá plodnosť mužov a žien akoby zväčšovala a malo to symboliku aj v tom, aby Zem vydala dobrú úrodu,“ vysvetľuje Nádaská s tým, že bolo dovolené všetko. Tam sa v minulosti nepátralo, kto je otcom dieťaťa, pretože jednak to manželstvo malo iný charakter, jednak tie deti boli veľmi vítané.

Úcta k ohňom pretrváva

S príchodom kresťanstva sa však letný slnovrat začína sláviť ako sviatok svätého Jána. Napriek tomu niektoré slovanské zvyky a tradície zostali v ľude hlboko zakorenené a „pretrváva aj úcta k ohňom“. Svätojánsku vatru však nemohol zapáliť len tak hocikto, nevyzerala ani tak, ako ju dnes poznáme my, a preto aj preskakovanie posvätného ohňa prebiehalo inak.

Naďalej sa však „tolerovalo, že mladí ľudia bývali spolu, ale vždy išlo o páry, ktoré to mysleli spolu vážne, že sa vezmú,“ hovorí historička s tým, že ťarchavosť si museli „vypočítať“, lebo svadby sa v roku zväčša konali iba v dvoch obdobiach.

Venček zelený

Na hlavách mladých dievčat však nemohol počas tejto noci chýbať venček ako symbol panenstva, ktorým si dokázali vyveštiť svojho nastávajúceho. Nebolo to však len tak a potrebovali na to špeciálne byliny nazbierané za určitých podmienok a na špecifických miestach. A dokonca aj tých strašidelných, kde na nich podľa rôznych povier striehli všakovakí polodémoni.

Tí šťastnejší však počas tejto magickej noci mohli nájsť aj poklad obrovských rozmerov. A známa slovenská etnologička vám prezradí, ako sa vám to podľa ľudového rozprávania mohlo podariť.

Viac sa dozviete z priloženého video rozhovoru.

Už ste čítali?

Na Slovensku ju posielali na potrat, Švajčiari zachránili jej…

Bežné vyšetrenie spustilo lavínu zlých správ. Tehotná…

V prvej ČSR sa jazdilo vľavo, hlavným mestom mala byť Žilina…

Československo bolo hospodárskou veľmocou, bolo ďaleko pred najväčšími…

Kouč osobného rozvoja: Mladí nie sú problém. Ani štyridsiatnici…

Kouč osobnostného rozvoja Andy Winson v rozhovore odhalil množstvo zaujímavých…

Pedagogička: Dieťa z domu odchádza celý život. Treba ho nechať…

Mení sa všetko okolo nás a spôsob výchovy nie je výnimkou.…

Babička z trhoviska v Nových Zámkoch dojala celý slovenský internet.…

Pani Margit roky pomáhala cudzím ľuďom. Dnes si staručká vdova privyrába…

Malá rodinná firma z Nitry slávi historický úspech: Ako prví…

Obrovský úspech pre Slovensko priniesla jedna malá firmička z Nitry.

Obetavý otec nosí hendikepovaného syna na chrbte, aby mu ukázal…

Najväčšou záľubou rodiny Benkovcov je turistika. A nevynechávajú…

Na Liptove sa pred svetom ukrýva čarovná dolina, ktorá je ideálna…

Iba málokde nájdete na takom malom kúsku toľko zaujímavostí.…