Končí sa aj vaše priezvisko na tieto koncovky? Pravdepodobne máte chorvátske korene
TASR
TASR

Končí sa aj vaše priezvisko na tieto koncovky? Pravdepodobne máte chorvátske korene

Balkánske korene v ľuďoch rezonujú i v súčasnosti.

Pláž Verudela v chorvátskej Pule na polostrove Istria. — Foto: Flickr

Trnava 15. júna (TASR) – V obciach a mestách trnavského regiónu a tiež na západnom Slovensku smerom na Bratislavu žije veľa obyvateľov, ktorých priezvisko sa končí na –ič. Môže ísť vo veľkej miere o potomkov chorvátskych prisťahovalcov, ktorí Slovensko začali kolonizovať od stredného Dunaja, z poriečia Sávy a Drávy po bitke pri Moháči (1526). Obce v Trnavskom kraji ako Dlhá, Ružindol, Paderovce (časť Jaslovských Bohuníc), Dobrá Voda, Zvončín, Suchá nad Parnou, Košolná, Naháč či Dechtice vykazovali na prelome 16. a 17. storočia výraznú chorvátsku väčšinu. V nich sa i naďalej takéto priezviská zachovávajú, rovnako ako povedomie o ich pôvode.

Priezviská Fančovič, Ažaltovič, Šimončič, Krajčovič, Izakovič, Boledovič, Demovič, Hlavatovič, Benedikovič, Miklovič, Jakabovič, Kubovič, Lančarič, Lukačovič, Miklovič, Matovič, Ondrejkovič, Pavlovič, Polakovič, Šefčovič a mnohé ďalšie by mali odkazovať na migračnú vlnu z územia Chorvátska v súvislosti s nájazdmi Osmanov. Keďže chorvátsky jazyk a jazyk obyvateľov na území terajšieho Slovenska boli príbuzné, postupom relatívne krátkeho času došlo k asimilácii prišelcov. Historické zdroje uvádzajú, že tie obce v okolí Trnavy, kde žila chorvátska väčšina, sú po roku 1796 evidované ako slovenské.

V obci Ružindol pri Trnave napríklad kronika uvádza, že v roku 1598 žilo „veľa ľudí“ s chorvátskymi priezviskami. „Chorváti radi využívali daňové prázdniny, keďže ako novousadlíci aj šestnásť rokov nemuseli platiť dane. Keď táto lehota uplynula, pobrali sa ďalej a takto migrovali z jedného panstva na druhé,“ píše sa v monografii obce Ružindol z roku 2009. Na dobrovodské panstvo, patriace k hradu Dobrá Voda, prišli prví Chorváti, ako sa tiež uvádza v obecnej kronike, v roku 1548 a usadili sa v Paderovciach, Radošovciach a Naháči.

Balkánske korene v ľuďoch rezonujú i v súčasnosti. „Keď sme boli v Záhrebe, v telefónnom zozname som našiel šestnásť strán s priezviskom Šimončič,“ povedal pre TASR trnavský historik, rodák z obce Dechtice Jozef Šimončič. Po svojich predkoch pátral, "tak trochu", ako povedal, aj súčasný predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič. Zostal zatiaľ iba na začiatku hľadania, ale „predkovia sem iste neprišli v rámci prirodzenej migrácie, boli donútení okolnosťami“. Jeden z prameňov by podľa neho mohol ukazovať, že osídlenie na západe má súvis tiež s tzv. chorvátskou gardou, ktorej členovia dostali pozemky za odmenu po bojoch.

Jazykovedci však chorvátsky pôvod priezvisk s koncovkou –ič až tak jasne nevidia. Milan Majtán v publikácii Naše priezviská, ktorú vydala Slovenská akadémia vied vo svojom vydavateľstve Veda, píše, že "starobylá prípona –ovic, neskôr –ovič vyjadrovala príslušnosť k rodine ako celku. Priezviská s touto príponou sa často pokladajú za južnoslovanské. Chorvátsky pôvod ich nositeľov ale nie je jednoznačný, iba časť z takýchto priezvisk nie je slovenského pôvodu a takýto spôsob tvorenia nebol a nie je slovenčine cudzí,“ konštatoval autor. V priezviskách ako Stančič, Šimončič, Urbanič a podobne však chorvátsky pôvod možno vidieť.

Databáza priezvisk na Slovensku (autor P. Ďurčo a kolektív, Slovenská akadémia vied), ktorá popisuje stav z roku 1995, uvádza v prípade priezviska Fančovič 253 nositeľov v 62 lokalitách. Najviac v Trnave, v blízkych obciach Bučany, Naháč, Pastuchov, Bohunice, Hlohovec. Pri priezvisku Tomašovič (544 nositeľov v 128 lokalitách) vedie Trnava, pri priezvisku Viskupič (91 nositeľov v 29 lokalitách) je to Trnava a Ružindol, Izakovič (249 nositeľov v 58 lokalitách) je to opäť Trnava, Dlhá a Suchá nad Parnou. Priezvisko Šimončič sa v danom roku na Slovensku nachádzalo 407-krát v 75 lokalitách, najčastejšie zase v Trnave a takto sa dá pokračovať v desiatkach ďalších mien.

Už ste čítali?

Na Slovensku ju posielali na potrat, Švajčiari zachránili jej…

Bežné vyšetrenie spustilo lavínu zlých správ. Tehotná…

V prvej ČSR sa jazdilo vľavo, hlavným mestom mala byť Žilina…

Československo bolo hospodárskou veľmocou, bolo ďaleko pred najväčšími…

Kouč osobného rozvoja: Mladí nie sú problém. Ani štyridsiatnici…

Kouč osobnostného rozvoja Andy Winson v rozhovore odhalil množstvo zaujímavých…

Pedagogička: Dieťa z domu odchádza celý život. Treba ho nechať…

Mení sa všetko okolo nás a spôsob výchovy nie je výnimkou.…

Babička z trhoviska v Nových Zámkoch dojala celý slovenský internet.…

Pani Margit roky pomáhala cudzím ľuďom. Dnes si staručká vdova privyrába…

Malá rodinná firma z Nitry slávi historický úspech: Ako prví…

Obrovský úspech pre Slovensko priniesla jedna malá firmička z Nitry.

Obetavý otec nosí hendikepovaného syna na chrbte, aby mu ukázal…

Najväčšou záľubou rodiny Benkovcov je turistika. A nevynechávajú…

Na Liptove sa pred svetom ukrýva čarovná dolina, ktorá je ideálna…

Iba málokde nájdete na takom malom kúsku toľko zaujímavostí.…