Hitom internetu z hodiny na hodinu: Toto je ten najkrajší opis depresie, aký ste kedy čítali

BRATISLAVA 17. júna - Ľudí trpiacich depresiou je veľa. O mnohých nik ani len netuší, no oni bojujú sami so sebou, aby dokázali ťažké stavy prežiť. Lepšie dni striedajú horšie a tie zas úplne najhoršie. Žiaľ, toto tiché ochorenie si berie obrovskú daň, niektorí to totiž nezvládnu a siahnu si na život. Zdraví ľudia to nepochopia, pretože si nedokážu ani z 1 % predstaviť, čo sa deje vo svete človeka trpiaceho depresiami. Na sociálnej sieti Facebooku sa objavil príspevok od anonyma, ktorý sa snažil veľmi zjednodušene vysvetliť túto vážnu a komplikovanú diagnózu. Neprešli ani hodiny a okamžite sa stal virálnym.

„Keď máte depresiu, je to ako keď padá každý deň sneh. V niektoré dni ide len o pár centimetrov. Bolí to, no treba ísť do práce či obchodu. Samozrejme, dá sa vynechať návšteva posilňovne alebo narodeninová oslava vášho priateľa, ale stále sneží, a kto vie, aké zlé to môže byť v noci. Asi bude najlepšie vrátiť sa späť domov. Váš kamarát si všimne, že sa niečo deje, no myslí si iba to, že ste padavka.

V iné dni ale nasneží viac. Strávite hodinu odhadzovaním snehu z vlastnej príjazdovej cesty a do práce prichádzate neskoro. Bolí vás chrbát aj ruky. Odchádzate domov skôr, pretože to je stále horšie. Váš šéf si to všíma. V niektoré dni prichádza poriadna kalamita. Sneh je vo výške jedného metra a odhadzujete ho celé dopoludnie. Nie ste schopní ísť do práce ani nikam inam. Ste ubolení a unavení, tak sa vrátite do postele. Keď sa zobudíte, všetky vaše lopaty na odhadzovanie sú plné snehu. Zdá sa, že vám zvoní telefón a ľudia sa pýtajú, kde ste. Nemáte pocit, že by ste im mali volať späť. Ste príliš unavení. Navyše oni nemajú vo svojich domoch toľko snehu, takže nechápu, prečo ste stále zatvorení doma. Myslia si, že ste leniví alebo slabí, avšak len zriedkakedy prídu a rozprávajú sa.

V niektoré týždne zase silno fúka. Keď otvoríte vchodové dvere, pred vami stojí stena zo snehu. Svetlo zabliká a zrazu prestane svietiť. Je príliš chladno na to, aby ste zostali sedieť v obývačke, takže sa vrátite do postele vo všetkom oblečení, čo máte na sebe. Sporák a mikrovlnná rúra nebudú fungovať, takže budete jesť studené jedlo, na večeru si niečo objednáte. Za tri dni ste sa nepohli, ale ako by sa to v tomto stave dalo? Ste príliš uzimení na to, aby ste robili niečo iné okrem spánku.

Niekedy ľudia zostávajú zasypaní snehom. Chlad preniká dovnútra. Jedlo sa minie. Čo sa dá robiť, máte si do kopy snehu vyhrabať tunel holými rukami? Ako ďaleko je pomoc? Dokážete sa tam dostať? Ak áno, budú vám vedieť pomôcť? Možno to znamená istú smrť, keď zostanete vnútri, ale istú smrť to znamená aj vtedy, keď pôjdete von. Keď sneží po celý čas, vy klesáte k zemi. Ste unavení z toho, že je zima. Ste unavení z odhadzovania snehu, ale viete, že ak to robiť nebudete vtedy, keď ho napadne málo, bude to časom len horšie a bude sa kopiť. Potom nastane nezvládnuteľná situácia. Vy sneh neznášate, ale jemu je to jedno, je to reakcia prírody. Bude pokračovať a nezaujíma ho, či zasype len vás alebo celý svet.

Sneh sa nakopí aj na miestach, ktoré nemôžete odhádzať. Niekedy aj na miestach, kde ho ani nedokážete vidieť. Možno je na streche. Možno v horách za domom. Občas sa spustí lavína, ktorá vás vezme so sebou. Je to skutočná Božia vôľa, nič sa s tým nedá robiť. Susedia tvrdia, že je to veľká škoda. Nedokážu to pochopiť, veď ste tak poriadne odhadzovali sneh...“

Anonym

Depresia je tiché a zákerné ochorenie. Nikto nevie, ako hlboko sa až dostane a prerastie. Je skutočne taká ako počasie, nevyspytateľná. Zabudnime na odsudzovanie a hodnotenie, je potrebné pochopiť a pokúsiť sa pomôcť. Keď sa totiž dostane až príliš hlboko, človeka zničí a, žiaľ, môže aj zabiť. Každý jedinec trpiaci depresiou sa snaží bojovať a „svoju lopatu“ držať pevne v rukách. Odhadzuje sneh, koľko vládze. Nechce, aby ho zavalila lavína alebo, aby zmrzol. Keď však stratí všetky sily, ona vyhrá. Potom nastane už len ticho a tma.