Keď Tomáš trčal v zápche, začal si písať do mobilu. Zrazu napísal celú knihu a prečítať si ju môžete aj vy
Dominika Dobrocká
Dominika Dobrocká

Keď Tomáš trčal v zápche, začal si písať do mobilu. Zrazu napísal celú knihu a prečítať si ju môžete aj vy

To, čo iní neznášajú, on využil vo svoj prospech. Vďaka dopravným zápcham vznikla zaujímavá kniha so strhujúcim príbehom.

— Foto: Archív Tomáš Najt, Pixabay.com

BRATISLAVA 19. júna - Kníh spod pera slovenských autorov sa už asi nedá ani spočítať. Je ich veľa známych, no možno viac neznámych. Tomáš Najt sa vďaka dôvere zo strany malého vydavateľstva zaradil medzi našich spisovateľov. Jeho príbeh však nevznikol úplne klasicky. Žiadne pero a papier, stačil mu mobilný telefón a hodiny presedené v dopravných zápchach. Neuveriteľné, ale áno, je to tak. Tomášovi len tak zrazu niečo napadlo a začal ťukať do klávesnice svojho mobilu. Inšpiroval sa pritom mnohými reálnymi situáciami, ktoré sú žiaľ dennodenným prehliadaným problémom tejto spoločnosti. Vážne a niekedy hrôzostrašné okolnosti príbehu odľahčuje zábavnou formou. Všetko, samozrejme, má svoje hranice a to autor Zastaveného času vie.

Jeho hlavný hrdina Richard prežije naozaj veľmi rôzne, často až nezávideniahodné situácie. Viete si vôbec predstaviť, že sa okolo vás všetko zastaví a vy máte zrazu v rukách neuveriteľnú moc? Lákavé, avšak nebezpečné. Pre okolie a najmä pre vás samých. Žiadne slovo, žiaden pohyb ani emócia. Iba vy, vaše myšlienky, vaša chuť po odplate a samota. Tá, ktorej sa v dnešnej dobe bojí väčšina populácie. Slovenský autor Tomáš Najt prezradil pre čitateľov Dobrých novín to, čo ešte nikomu. Jeho slová a odpovede sú pútavé a chuť po informáciách narastá.

V príbehu hlavný hrdina Richard jazdí výhradne len na bicykli
V príbehu hlavný hrdina Richard jazdí výhradne len na bicykli Foto: Pixabay.com

Tomáš prezraďte nám niečo o sebe. Odkiaľ pochádzate, čomu sa venujete a prečo ste vymenili rodné Slovensko za Českú republiku?

Mojím rodiskom sú Kysuce. Podobne ako mnoho našincov, našiel som si prácu v Českej republike. Na Kysuciach je veľmi ťažké nájsť voľné pracovné miesto, ba čo je ešte zaujímavejšie, oveľa ťažšie je obsadiť voľné pracovné miesto. Získať dobrého kuchára, alebo prevádzkara do reštaurácie je prekvapivo veľký boj. Je to dané historicky, že toľko Kysučanov aj Oravákov je v Čechách. Je zábavné, že v Ostrave počuť slovenčinu z každej strany. S najväčšou pravdepodobnosťou je každý štvrtý Slovák z Čadce a okolia. Niekedy mám pocit, že každý druhý. Po pravde som v súčasnosti neustále niekde medzi Bratislavou, Českou republikou, Nitrou, či inými rôznymi miestami na Slovensku. Jednou z mojich záľub aj z poslaní je venovať sa mimo svojej oficiálnej profesie v obchode aj cestovaniu a spoznávaniu Slovenska. Je ešte čo obdivovať a objavovať. Dokonca tak nachádzam mnoho námetov na rôzne malé poviedky a príbehy.

My vieme, že ste autorom veľmi zaujímavého knižného diela. Nevznikalo však tak, ako je bežné. Vedeli by ste našim čitateľom vyrozprávať, ako vznikala vaša prvotina?

Úplne prvá prvotina bola vydaná knižne ako zbierka básní už veľmi dávno za školských čias. Dokonca ja sám nešikovnou náhodou nemám žiaden exemplár. Prvá beletria vyšla v máji 2018. Aj mne samému však pripadá zvláštne, že sa toto dielko dostalo do knižnej podoby. Pôvodne to bol totiž sen. Zvláštny, príliš nabitý rôznymi scénkami a prvkami, až nezmyslami, ktoré som si hneď ráno chcel zapísať. Spomienky naň sa pomaly rozplývali, no niečo mi hovorilo, že si to musím zaznačiť, lebo také niečo sa už nezopakuje. Po ruke bol vtedy len mobil. Stál som vo veľkej zápche v Bratislave, medzi inými cestujúcimi v natlačenom autobuse. Zapísal som si preto všetky pomaly miznúce myšlienky do mobilu.

Foto: Archív Tomáš Najt

Na druhý deň v rovnakej zápche som im opäť venoval pozornosť a prešiel si chyby. Už ani neviem, koľko rán a zápch trvalo, než som si uvedomil, že píšem celý príbeh. Pribúdali stále nové a nové prvky.  Pôvodný sen tak tvorí presne tá časť príbehu, ktorá je na začiatku. Úvod tak zostal úvodom aj naďalej. Rozumiem, že mu mnoho čitateľov nebude rozumieť, najmä ak sa práve táto časť nachádza na začiatku a vysvetlenie príde až potom, no ide o poradie, v akom samotné dielko vznikalo. Za celý čas mi nenapadlo presunúť ho tam, kde v rámci plynúceho deja patrí. Okrem toho, skúšali ste niekedy kopírovať a presúvať veľké množstvo textu cez mobil? Vždy som sa toho bál a bojím sa toho aj dnes. Neraz som tak stratil mnoho textu, lebo som niečo zle označil. V mobile nie je možnosť vrátiť zmenu späť. Alebo ak aj je, nikdy som to nezistil.

Takže väčšina diela sa napísala doslova na cestách. Nepoužívali ste pero, papier ani počítač. Všetky riadky v knižke vznikli vďaka vášmu mobilnému telefónu. K písaniu ste inklinovali už predtým alebo to bola zhoda okolností? Kedy sa vo vašej hlave objavila myšlienka, že by ste mohli napísať knihu?

Trochu sa pousmejem, keď si uvedomím, že každá jedna zápcha bola v roku 2016 naplno využívaná na to, aby som mohol písať. Bol som asi jediný, čo sa pravidelne tešil na upchaté cesty. Nie som šofér, čiže ako cestujúci odkázaný na MHD, som si vyplnil čas po svojom. Niektoré časti vznikali aj pri zápchach na slávnych spomalených úsekoch českej diaľnice medzi Brnom a Prahou, ba dokonca časť vznikla aj pri meškaní lietadla na letisku v Istanbule. Ak si dobre spomínam, v ten júnový deň alebo deň potom bol v meste tragický teroristický útok. Pôvodne to v knihe ovplyvnilo text, ktorý som však nakoniec nahradil iným. Nechal som sa príliš uniesť. Na druhý deň ma na priechode takmer zrazila telefonujúca vodička. Inšpirovala ma tak na napísanie časti príbehu z trnavského parkoviska.

Mimo „Zastaveného času“ som toho napísal viac. Príspevky pre denníky, pre rôzne médiá, PR články pre spoločnosti a firmy. Nič, čo by tvorilo živobytie. Po zastavenom čase na mobile vznikli ešte dva celkom odlišné príbehy. Jeden veľmi temný, o ktorého vydanie sa pokúšam v papierovej podobe. Žiaľ, tiež trochu inšpirovaný skutočnými ľuďmi. Ten tretí príbeh je pre mladého čitateľa a ja verím, že vydavateľstvá osloví. Pri ňom by už ale nebolo správne hovoriť, že vznikol celý na mobile. Len časť, zápisky a nejaká osnova pochádza z mobilu. Pri treťom príbehu už ani mobil nezvládol toľko písania. Problémom je, že moje prsty sú rýchlejšie, ako zvládol telefón registrovať, a tak namiesto slov vznikali náhodné skomoleniny. Ďalším dôvodom je, že som do práce začal chodiť na bicykli a v posledných mesiacoch vôbec nejazdím do Čiech. Zdržanie v zápchach sa dramaticky znížilo.

Foto: Archív Tomáš Najt

Ide teda o dielo s názvom „Zastavený čas". Už názov naznačuje, že ide o sci-fi príbeh. Vedeli by ste našim čitateľom v skratke povedať, čo ukrývajú stránky vašej knižky?

Zastavený čas nepomenúva metaforu, ani nič, čo by malo byť slovnou hračkou. Nerozmýšľal som nikdy nad názvom, jednoducho už od pracovného názvu súboru v aplikácii Notes to bol „Zastavený čas“ a len jednotlivo vznikali niektoré úseky na jeho ceste s lomítkom a číslom. V príbehu hlavný hrdina naozaj zastaví čas. On sám však netuší, že za to môže on sám. Nazdáva sa, že ho zastavil niekto tam hore. Niekto, kto má s ním záhadné plány. Jeho priateľka, podobne ako všetko, od stebiel trávy, prachu vo vzduchu, po koruny stromov, stojí bez jediného pohnutia. Pre nich neplynie žiaden čas. Richard, hlavná postava príbehu, pochopí, čo sa stalo po svojom a zároveň po dlhom presviedčaní samého seba rozhodne, že je to veľká príležitosť, ako sa vydať na cestu za pomstou a za veľkým dobrodružstvom. Podstatným sci-fi prvkom je tak pre príbeh zastavený čas a Richard je jediný, pre ktorého tento zákon neplatí. Má odrazu moc nad životom ľudí okolo seba, nikam nepríde neskoro a ani príliš skoro a nech už sa ocitne kdekoľvek, svojim spôsobom tam nikdy nebol a ani nie je.

Čas sa však zastaví na veľmi odľahlom mieste. Na mieste, kde nie je žiadna banka, ktorú by bolo možné vykradnúť, alebo na mieste, kde by mal po ruke tých, ktorí by si pomstu zaslúžili. Odľahlé a záhadné miesto na Kysuciach, ako aj svoju priateľku opúšťa a vydáva sa po vlastných na šialenú cestu od severných štátnych hraníc až do Bratislavy, aby sa chopil príležitosti, o ktorej stále ešte nevie, ako dlho bude platiť, a v ktorom momente sa čas znova spustí.

Príbeh má byť v prvom rade zábavný, má priniesť pohľad na podobu sveta, v ktorom sa nepohybuje nič, len hlavný hrdina. Podôb zastaveného času bolo vo filmoch a dielach mnoho, no ja som sa pokúsil priniesť pohľad, v ktorom sa počíta aj s podstatným prvkom - zvukom. Sfilmovať túto knihu by bolo pre zvukárov jednoduché. Richard totiž prežíva stavy ako v anechoickej komore, čo je najtichšie miesto na svete. Príbeh s čitateľom zavíta neustále na nové a nové miesta, známe aj menej známe. Zastavený čas bude pre Richarda jedinou zbraňou, s ktorou môže aspoň raz bojovať proti zlu, voči ktorému ani nedúfal, že by mohol niekedy bojovať.

Foto: Archív Tomáš Najt

Prečo práve tento žáner? Chceli ste svojimi slovami a myšlienkami vyjadriť aj vlastný názor na dnešný rýchly svet, kedy sa len málokto obzrie za seba?

Svojím spôsobom áno. Dnes sa každý niekam ponáhľa. Za svoj život by každý chcel niečo stihnúť, stretnúť priateľov. Ja sám vidím, že ak som pár dní v práci a po pár dňoch sa zhováram so svojím synom, vidím, koľko mi toho uniklo. Koľko nových slov vie a koľko nových významov chápe správne. Mám pocit, že mi uniká jeho detstvo. Rovnako mám pocit, že nikdy nedobehnem množstvo nedoriešených problémov a vecí. Nemám šancu sa vidieť s priateľmi a rodinou tak často ako by som chcel, a podobne ako mnohí, nestíham si užiť to voľno, ktoré by malo nastať po práci, alebo cez víkend. Uponáhľaná doba ale nie je niečo, čo by sme vedeli jednoducho napraviť. Kto sa neponáhľa, toho vyhodia z práce, ten má problémy, neudrží krok a jedno s druhým ruka v ruke uškodí druhému. Niekde medzi riadkami som chcel knižkou povedať aj to, aké je Slovensko zaujímavé a krásne, plné zaujímavých miest, no zároveň aj to, ako je bohaté na zlo a bezmocnosť. Takú bezmocnosť, s ktorou jednoducho nič nespravíte, pretože nemáte postavenie a silu zmeniť to. Aké by bolo mať v rukách zázrak v podobe ovládania času? Určite veľmi nebezpečné. 

Vo vašej knižke je hlavný hrdina Richard vystavený okrem iného aj samote. Ide o stav, ktorý mnohí ľudia odmietajú a boja sa ho. Prečo si myslíte, že to tak je? Bola aj táto skutočnosť inšpiráciou?

Richarda som vytvoril podľa seba. Žil som niekoľko rokov sám, nie preto, že by som to vyslovene chcel. Skôr to bolo o podmienkach nájmu. Do neho som však vložil skôr iné vlastnosti a očakávania. Samota sa stane v „Zastavenom čase“ niečo, s čím nemôže on sám spraviť vôbec nič. Je nútený opustiť priateľku a vyraziť na cestu, pretože nerozumie zmyslu toho, čo sa mu stalo. Odpovedá si sám na sebou položené otázky a tak sa rozhodne. Sám však cíti, že je na pokraji šialenstva. Veľmi skoro a aj opakovane počas príbehu. Jedným z dôvodov, prečo si neustále pospevuje a rozpráva sa so sebou, alebo s ľuďmi, ktorí ho nepočujú, nevidia a neregistrujú, je práve to, že cíti, kam sa dostáva. Ak by v knihe a jej príbehu chýbali ľudia, určite by z neho bol prípad zrelý na psychiatra. On je však obklopený ľuďmi aj životom, ktorý však plynie v celkom inom čase. Samota je to tak hlavne emocionálna. Nakoniec bude to práve ona, čo ho prinúti vrátiť sa späť.

Foto: Archív Tomáš Najt

„Zastavený čas" je už na svete. Akých odoziev ste sa doposiaľ dočkali?

Do prvého vydavateľstva som knižku poslal 23:55 v posledný deň roku 2016 a rok 2017 som chcel začať venovať viac rodine. Samozrejme, že môj čas vypĺňa hlavne práca, no po pár mesiacoch ho vyplnili aj skúsenosti s tým, aké to je vydať knihu. Tá moja nenadchla, pretože sa podobala na film. Mala netradičnú skladbu. Bolo mi odporúčané skúsiť písať scenáre k filmu. Na chvíľku som dostal pocit, že ide o pochvalu, no dostať sa k písaniu pre film je možno ešte ťažšie ako písať knihy. Mnoho vydavateľstiev však záujemcom na Slovensku vôbec neodpisuje. Nemáte tak istotu, či im rukopis prišiel. Zmenou bolo tento rok oslovenie malého vydavateľstva, ktoré nevidelo problém vo vydaní. Odozvy som získal rôzne. Veľa z nich bolo aj od ľudí, ktorí od základnej školy neprečítali žiadnu beletriu. Pozitívne aj negatívne. Ako rukopis príbeh nadchol hlavne nadšencov pre sci-fi a cestovateľov po Slovensku. Prvou bola Barbora, spolužiačka z výšky, ktorej sa príbeh páčil a zopár jej postrehov doplnilo prvú verziu posielanú do vydavateľstiev. Dostal som od niektorých aj tipy, ktoré miesta mohol môj hrdina ešte navštíviť a mal to po ceste. Žiaľ, Richard nebol vyzbrojený až takými vedomosťami a šiel viac menej naslepo. 

Na záver prezraďte čitateľom Dobrých novín, aké máte plány do budúcna? Rysuje sa vo vašej hlave námet na ďalšiu knižku?

Mimo druhý a tretí rukopis veľmi túžim napísať príbeh, ktorý by poodhalil pozadie komunity, ktorá sa na internete pohybuje a vidíme ju len zriedka. Ak sami spravia prešľap, na čo si ale dávajú veľký pozor. Nebezpeční ľudia, ktorí necítia zábrany pri lákaní fotografií, vydieraní a podobne. Dostať niečo také do podoby jediného celistvého príbehu je trochu oriešok. Rád by som sa inšpiroval udalosťami dvoch rôznych prípadov, ktoré by šlo skĺbiť do jedného, aj keď si musím pomôcť v závere s vlastnou fantáziou. Napísať knihu je však niečo, čo sa snažím držať ako vedľajší produkt vlastného bytia. Chcem skrátka aj naďalej písať tak, aby som neukrátil syna, manželku, a aj zamestnávateľa od tých hodín, ktoré očakávajú, že strávim s nimi.

Našťastie, doprava je stále viac a viac katastrofálna. Či už v Bratislave, alebo v iných mestách, kde sa pohybujem. Často som chodil aj na bicykli, no po najnovšom zákaze nosenia bicyklov do budovy, kde sa pracovne zdržiavam, sa vraciam k MHD. Už len vycvičiť nový mobil na tú úroveň automatického prepisovania slov, ako som si vycvičil mobil starý, a všetko je na najlepšej ceste pokračovať.

Už ste čítali?

Slovenský vedec Milan Kováč rozlúštil tisícky rokov staré tajomstvo…

Etnológ Milan Kováč skúmal staroveké mayské stavby v stredoamerickej…

Na Slovensku ju posielali na potrat, Švajčiari zachránili jej…

Bežné vyšetrenie spustilo lavínu zlých správ. Tehotná…

V prvej ČSR sa jazdilo vľavo, hlavným mestom mala byť Žilina…

Československo bolo hospodárskou veľmocou, bolo ďaleko pred najväčšími…

Kouč osobného rozvoja: Mladí nie sú problém. Ani štyridsiatnici…

Kouč osobnostného rozvoja Andy Winson v rozhovore odhalil množstvo zaujímavých…

Pedagogička: Dieťa z domu odchádza celý život. Treba ho nechať…

Mení sa všetko okolo nás a spôsob výchovy nie je výnimkou.…

Babička z trhoviska v Nových Zámkoch dojala celý slovenský internet.…

Pani Margit roky pomáhala cudzím ľuďom. Dnes si staručká vdova privyrába…

Malá rodinná firma z Nitry slávi historický úspech: Ako prví…

Obrovský úspech pre Slovensko priniesla jedna malá firmička z Nitry.

Obetavý otec nosí hendikepovaného syna na chrbte, aby mu ukázal…

Najväčšou záľubou rodiny Benkovcov je turistika. A nevynechávajú…