Dobré noviny
Sociologička: Politici stále nepochopili, že najpevnejšia hrádza proti extrémizmu je nesprávať sa korupčne
Marián Balázs
Marián Balázs

Sociologička: Politici stále nepochopili, že najpevnejšia hrádza proti extrémizmu je nesprávať sa korupčne

Ľudia podľa prieskumov zväčša nevolili extrémistov preto, že by sympatizovali s extrémizmom ako takým, avšak boli vedení frustráciou z vývoja v spoločnosti.

BRATISLAVA 12. júna - V slušnej spoločnosti, ktorá má historickú pamäť a chce rozvíjať hodnoty demokracie, sa o návrhoch fašistov či extrémistov nediskutuje a nehlasuje sa s nimi. Na Slovensku je to však opäť inak. Z prostredia katolíckej cirkvi zazneli výzvy podporiť legislatívny návrh extrémistov a poniektorí poslanci sa už vyjadrili, že za návrh zahlasujú. Čo znamenajú takéto signály z hľadiska vývoja v spoločnosti? Kam môže takto spoločnosť smerovať? O týchto ale aj ďalších témach sa Marián Balázs zhováral so sociologičkou Oľgou Gyárfášovou.

Nič nové, len vypočítavosť

Oľga Gyárfášová si myslí, že návrh fašistickej Ľudovej strany Naše Slovensko zakázať interrupcie, je veľmi rafinovaný, pretože tejto strane dáva priestor na to, aby vykročila z politickej izolácie. Keď sa totiž táto strana po parlamentných voľbách v roku 2016 dostala do Národnej rady SR, vytvoril sa okolo nej takzvaný „cordon sanitaire“, teda že ju ostatné politické strany v parlamente izolovali, nehlasovali za jej návrhy a neprijímali ich k spolupráci. Toto pravidlo zaobchádzania s ĽS NS síce podľa Gyárfášovej bolo niekoľkokrát porušené, avšak tentokrát ide o precedentný prípad. „Kotlebovci sa pre túto tému rozhodli preto, že vedeli, že pre túto otázku nájdu podporu. Je to totiž otázka identity a tí poslanci, ktorí sú orientovaní ‚pro-life‘, sa musia rozhodnúť, či im je dôležitejšie nepodporiť takúto stranu alebo podporiť túto tému,“ povedala v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom Oľga Gyárfášová. „Práve s touto podporou kotlebovci počítali. Navyše sa o tejto strane teraz v médiách veľa rozpráva a môže ju to v očiach verejnosti legitimizovať,“ dodala sociologička, podľa ktorej kotlebovcom ide predovšetkým o legitimitu. Nejde totiž o novú tému, ktorú by priniesli práve oni.

Gyárfášová zároveň upozorňuje, že podobných javov je momentálne v Európe viacero. Extrémistické strany sa pokúšajú cez podobné témy priblížiť k politickému stredu a strany, ktoré predtým pôsobili v strede, sa v panike presúvajú k extrému. „Naša politická scéna a médiá sa musia naučiť, ako s fenoménom anti-systémových strán narábať,“ myslí si sociologička, avšak dopĺňa, že médiá nemôžu podobné strany izolovať, pretože exituje dostatok protisystémových médií, ktoré podobné strany propagujú. Riešenie skôr vidí v dôslednom informovaní a v osvetovej práci. „Osvetou môžeme demaskovať extrémistov a hovoriť o tom, čo sú ich pravé ciele. Dnes sa napríklad vôbec nehovorí o tom, že ĽS NS spustila petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ a NATO. Kto by dnes toto chcel? Na stole je navyše návrh na rozpustenie tejto strany, pretože je ohrozením demokracie. Ich predchodca, Slovenská pospolitosť, už raz zakázaná bola. O týchto zásadných veciach, ktoré majú vo svojej agende, treba hovoriť,“ uviedla sociologička, ktorá naráža na skutočnosť, že predchodcu ĽS NS Najvyšší súd rozpustil pre snahu Slovenskej pospolitosti zaviesť stavovský štát a obmedziť všeobecné volebné právo. Slovenská pospolitosť mala viac-menej rovnaké personálne obsadenie a vedenie, ako ĽS NS.

Pozitívny príklad z Bystrice

Oľga Gyárfášová považuje za dôležité tiež podporovať kritické myslenie u mladých ľudí v školách, aby dokázali čeliť nástrahám populistov, fašistov a extrémistov. Za dôležité však považuje aj to, aký postup zvolí zvyšok politickej scény, pričom ako pozitívny príklad uviedla regionálnu scénu v Banskej Bystrici počas vlaňajších župných volieb. „Kandidáti pochopili, čo majú urobiť, aby zabránili opätovnému zvoleniu Mariana Kotlebu za predsedu kraja. Schopnosť ustúpiť zo svojich individuálnych ambícií, dohodnúť sa a ísť jednotne je dôležité,“ povedala Gyárfášová. Tretí dôležitý pilier boja proti extrémizmu vidí Oľga Gyárfášová v dôslednom postihovaní každého prejavu, ktorý ide za hranicu zákona. Treba vraj jasne ukázať hranicu, za ktorú extrémistov spoločnosť nepustí.

Zároveň ale upozorňuje, že pre ďalšie voľby je dôležité, či mladí ľudia budú mať k dispozícii slušnú alternatívu. Mladí voliči totiž v predchádzajúcich voľbách volili vo zvýšenej miere okrem kotlebovcov aj stranu Sme rodina, ktorá je podľa Gyárfášovej taktiež blízko k extrémistickým názorom.

Hrádza proti extrémizmu? Nesprávať sa korupčne

Ľudia však podľa prieskumov zväčša nevolili extrémistov preto, že by sympatizovali s extrémizmom ako takým, avšak boli vedení frustráciou z vývoja v spoločnosti. Aj preto sa Oľga Gyárfášová nestotožňuje s hlasmi, ktoré tvrdili, že netreba debatovať nielen s extrémistami, ale dokonca ani s ich voličmi. „To by bola veľká chyba. Oni sa nestotožnili s extrémizmom. Pre mnohých to bol protestný hlas, lebo majú pocit, že ani jedna zo strán nedokázala riešiť ich problémy. Na tomto sa, žiaľ, nič nezmenilo. A tie strany stále nepochopili, že najpevnejšia hrádza proti extrémizmu je to, aby sa nesprávali korupčne, aby neriešili svoje vlastné problémy a riešili autentické problémy ľudí,“ povedala pre Dobré noviny Gyárfášová.

Gyárfášová zároveň dodáva, že z rôznych prieskumov vyplynulo, že voličmi extrémistov často neboli ľudia, ktorí sú ekonomicky frustrovaní alebo boli nevzdelaní. „ĽS NS mala nad päť percent vo všetkých krajoch Slovenska s výnimkou Bratislavského kraja. V jej elektoráte bolo výrazné percento ľudí s vysokoškolským vzdelaním. Je to o frustrácii, ktorá vyplýva z toho, ako je štát riadený a ako sa správajú politici,“ upozornila sociologička.

Viac sa dozviete z priloženého video rozhovoru.

Už ste čítali?