Dobré noviny
Chodili spolu na strednej, no pre rasistické zákony sa museli rozísť. O takmer 50 rokov sa konečne vzali
Dominika Dobrocká
Dominika Dobrocká

Chodili spolu na strednej, no pre rasistické zákony sa museli rozísť. O takmer 50 rokov sa konečne vzali

— Foto: Repro foto usnews.com

Ani ťažké obdobie nezničilo silnú lásku. Stretnutie po rokoch rozhodlo o spoločnom osude páru.

COLUMBUS 11. júna - Stará láska nehrdzavie a na toho pravého niekedy musíme čakať dlhšie, ako je bežné. Dôkazom je pár, ktorý sa pred 46 rokmi rozišiel aj napriek faktu, že sa milovali. Príbeh Howarda Fostera a Myry Clarkovej sa začal písať počas ich štúdia na strednej škole. Mali však smolu a ich láska bola zakázaná. Dôvod? Rasová nevraživosť, ktorá zakazovala vzťahy a manželstvá medzi odlišnými rasami.

Pár spolu trávil čas, do skorých ranných hodín spolu hovorili po telefóne a obaja vedeli, že sú si súdení. Všetko sa však v roku 1969 zmenilo. Štúdium na West High School v Columbuse v štáte Ohio sa pre Howarda úplne zmenilo. Rasové napätie bolo veľmi silné a vtedy len tínedžer Howard musel čeliť rasizmu aj od samotných profesorov. Ako sám priznal, bol v tej dobe jediný černoch, ktorý školu navštevoval. Nikomu nezáležalo na tom, ako sa učí a aké má výsledky. Nedalo mu to a veľa o tejto hroznej situácii premýšľal. Rozhodol sa pre vážny a ťažký krok. Zavolal Myre, dohodol si s ňou stretnutie a tam ukončil ich vzťah. Ona vstala a odišla. Na opačných koncoch ulice sa obaja otočili, pozreli sa na seba a zamávali si. Myra povedala, že cíti, že sa jedného dňa opäť stretnú. „Spoločnosť nechcela, aby sme boli spolu. Bol som smutný a bolo to nespravodlivé. Myrino šťastie bolo ale najdôležitejšie,“ spomína na ťažké chvíle Howard. „Veril, že budem bez neho šťastná. A je to v poriadku,“ priznala Myra.

Stará láska nehrdzavie

Ich cesty sa za tie roky mohli skrížiť miliónkrát, keďže obaja žili v tom istom meste. Stretnutie sa však uskutočnilo až v roku 2013, kedy Myry vďaka svojmu priateľovi získala kontakt na Howarda. Dopočula sa totiž, že jej dávnu lásku pozná a poprosila ho, aby ich spojil. Stretnutie sa po desiatkach rokoch podarilo zorganizovať v parku Sharon Woods. Hneď, ako sa obaja uvideli, pochopili, že sú si súdení. Držali sa za ruku a cítili sa tak, ako keby od seba nikdy neodišli. „Bol to sen, v ktorého splnenie som ani nepomyslel. Bola tam,“ povedal Howard. Rozhodli sa stráviť spolu zbytok svojho života. Keď sa ich ľudia pýtali, prečo sa chcú v šesťdesiatich rokoch života vziať, Howard mal jasnú odpoveď. „Zoberieme sa, pretože chceme spoločne stráviť život.“ Dnes už vie, že by svoju lásku nikdy neopustil a je naozaj šťastný. „Raz som už odišiel, nemohol by som odísť opäť,“ dodal. Ani jeden z nich neľutuje, čo sa stalo. Dnes sú šťastní a každú noc sa počas zaspávania držia za ruky.

Manželstvá medzi odlišnými rasami sú „povolené“ len krátko

Už je to 51 rokov, odkedy Najvyšší súd vo Virgínii rozhodol o legálnych sobášoch medzi dvomi odlišnými rasami. Rozhodnutie bolo uskutočnené v roku 1967 po tom, čo Mildred Jeterová a Richard Loving žalovali štát Virgínia, ktorého zákony boli nasmerované proti takýmto manželstvám. Ešte niekoľko rokov však trvalo, odkedy sa rozsudok rozšíril aj do ďalších štátov USA. Od rozhodnutia Najvyššieho súdu však vzrástol počet manželstiev medzi odlišnými rasami. Ľudia konečne mohli milovať kohokoľvek bez ohľadu na rasu.

Už ste čítali?