NASA ohlásila najväčší objav za posledné roky: Sonda Curiosity objavila na Marse niečo prevratné

WASHINGTON 8. júna (Dobré noviny) - Sme alebo nie sme vo vesmíre sami? To je otázka, ktorá už celé tisícročia trápi ľudstvo. A hoci sa neraz objavili informácie o mimozemských bytostiach a ich kontakte s našou civilizáciou, isté zatiaľ nebolo nič. Až doteraz. Vedci totiž zistili, že na Marse sa objavil prvý relevantný signál, že by tam mohol byť život.

Potvrdila to sonda Curiosity, ktorá našla na tejto "červenej" planéte zachovanú komplexnú organickú hmotu. Tá sa nachádzala pod povrchom v starých sedimentoch, ktoré tvorili na Marse obrovské jazero pred viac ako troma miliardami rokov.

Tento objav je najpresvedčivejším dôkazom toho, že ešte dlho predtým, než sa táto "červená" planéta stala vyprahnutým svetom, boli jazerá plné zlúčenín na báze uhlíka, ktoré, ako vieme, sú nevyhnutné pre život.

Kľúčová otázka je otvorená

Výskumníci zatiaľ nedokážu presne povedať, ako sa formoval tento organický materiál. Kľúčová otázka tak zostáva otvorená: Pochádzajú zbytky zlúčenín zo starých organizmov? Ide o produkt chemických reakcií s horninami? Alebo sa dostali na Mars vďaka kométam či iným vesmírnym telesám, ktoré sa dostali na povrch planéty? Vykonané testy ukazujú, že všetky tieto možnosti vyzerajú rovnako pravdepodobne.

"Zatiaľ čo nepoznáme zdroj materiálu, úžasná dôslednosť výsledkov ma núti domnievať sa, že na Marse máme signál pre organické látky," uviedla biogeochemička NASA Jennifer Eigenbrodeová s tým, že práve tie sú veľkým zdrojom pre mikróby, pretože sa nimi živia. "Nehovorí nám to síce, že život tam je, ale hovorí to toľko, že všetky organizmy potrebujú žiť v takomto prostredí."

Prvé výsledky spochybnili

Vozidlo americkej NASA určené na prieskum povrchu Marsu strávilo skoro šesť rokov v kráteri menom Gale, kde prešlo už takmer 20 kilometrov. Medzitým z prastarého jazierkového lôžka vyvŕtalo množstvo organických molekúl, ktoré sa nachádzali v kusoch hornín. Curiosity vzorky následne vyhrieval vo svojej palubnej rúre a keď dosiahli 500 až 820 stupňov Celzia, prístroje v nich našli množstvo takzvaných aromatických, alifatických a tiofénových pár. Vedecký tím je preto presvedčený, že ide o produkty rozpadu ešte väčších organických molekúl podobné tým, ktoré sa na Marse už v minulosti našli.

"Pre mňa je úžasné, že môžeme preukázať, že v týchto skalách sa zachovala organická hmota stará už viac ako tri miliardy rokov," uviedol planetárny geológ Kirsten Siebach, ktorý sa však na výskume nepodieľa. "Tieto molekuly by mohli byť súčasťou života, ale mohli by byť aj životom. Vedomie, že voda je naozaj plná organických molekúl, naozaj otvára rôzne cesty toho, ako by mohol existovať život na Marse."

Vozidlo NASA prvé organické signály našlo už v roku 2015. V horninách Marsu boli organické látky s obsahom chlóru, ale objavili sa určité obavy z kontaminácie, a dokonca aj tvrdenia o poškodení prístrojov. Dosiahnuté výsledky vtedy preto všetkých vedcov nepresvedčili.

Presvedčivejšie dôkazy

Najnovšie zistenia, publikované v časopise Science, sú však už oveľa presvedčivejšie. Podľa geologičky Inge Loesovej z holandskej univerzity v Utrechte "výsledky presvedčivo ukazujú dlho očakávanú detekciu organických zlúčenín na Marse".

Objav organických látok v skalách iba pár centimetrov pod povrchom Marsu vyvolal nádej, že sa podarí nájsť bohatšie ložiská zlúčenín, no oveľa hlbšie. Takých ložísk, ktoré môžu skrývať príznaky života samotného, ​​hovoria vedci. "Ak sa podarí nájsť také niečo ako mastné kyseliny, boli by to prvé potenciálne náznaky života," dodala biogeochemička Eigenbrodeová.

Trpezlivosť ruže prináša

Problematickým zostáva aj vplyv metánu na "život" na Marse. Vedci už predtým, než započala misia Curiosity, zistili, že z času na čas sa tu objavia kvapky tohto plynu. A predpokladali, že práve metán je príčinou nehostinného prostredia na planéte.

Najnovšie sa však v kalifornskom laboratóriu prišlo na to, že koncentrácia metánu sa mení, a to v závislosti od ročného obdobia. S prechodom zimy na leto sa jeho množstvo dokonca strojnásobí. 

Zásobárne sa nachádzajú hlboko pod povrchom Marsu a "mohli by pochádzať z dávneho metánu, ktorý uviazol v podzemí, alebo z metánu, ktorý sa dnes formuje. Tak či onak by to mohlo byť produkované chémiou alebo mikrobiálnou aktivitou. Určite v tejto fáze nemôžeme vylúčiť biologický zdroj," uviedol vedúci tímu vedcov Christopher Webster.

Je dôležité však poznamenať, že ročné obdobia na Marse sú iné ako tie u nás. "Červená" planéta má totiž väčšiu obežnú dráhu okolo Slnka, a rok na Marse sa rovná dvom rokom na Zemi. Takže na určení sezónneho vplyvu na metán museli vedci pracovať až štyri pozemské roky. "Preto to trvalo tak dlho," povedal Webster a fanúšikom vesmírnej vedy odkázal, aby "boli trpezliví."