Dobré noviny
Ján sa stal pekárom v 46 rokoch: S pekárčinou to ide dolu vodou, dnes by som už ako pekár nikdy nezačal a neradím to nikomu
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Ján sa stal pekárom v 46 rokoch: S pekárčinou to ide dolu vodou, dnes by som už ako pekár nikdy nezačal a neradím to nikomu

Ján Baran sa živí chlebom, rozbehol Pekáreň Hôrka.
Ján Baran sa živí chlebom, rozbehol Pekáreň Hôrka. — Foto: archív Ján Baran/Max Pixel

Na chlebík si zarobili chlebíkom. Rozhodnutie venovať sa mu však spravili v naozaj turbulentnom období Slovenska. Poctivá ručná práca sa im napokon vyplatila. Bola to však poriadna drina.

HÔRKA 10. júna (Dobré noviny) – Bez práce nie sú koláče. Povedal si to aj Ján Baran (72) z Hôrky v Popradskom okrese, ktorý sa v turbulentnom období pred štvrťstoročím rozhodol pre pekárčinu. Vo veku 46 rokov spolu s manželkou prerobili hospodársku budovu, naučili sa piecť chleba a dnes patria medzi najväčšie pekárenské prevádzky. O tom, aká je situácia v tomto odvetví, aké praktiky používajú veľké obchodné reťazce a či by šiel do tohto podnikania ešte raz, porozprával v exkluzívnom rozhovore pre Dobré noviny. A prezradil aj to, ako dosiahnete, aby bol váš domáci chlebík ako od babičky.

Píše sa rok 1992 a vy ste sa spolu s manželkou rozhodli vo svojom rodisku založiť pekáreň. Čo vás vo veku 46 rokov motivovalo k tomu, aby ste opustili svoje staré zamestnanie a skúsili niečo iné?

Svoje pôvodné zamestnanie som opustil z dôvodu politickej turbulencie v rokoch 1989 - 1992. V tejto dobe som mal značnú hospodársku funkciu a bol som dvanásť rokov predsedom ZO KSS v závode, na čo som patrične hrdý. Bola to doba, s ktorou sa tá dnešná nedá ani zďaleka porovnávať. Pracovná istota, sociálne podmienky, školstvo, zdravotníctvo a iné vymoženosti pre všetkých, nie ako dnes, iba pre vyvolených. My obyčajní ľudia to môžeme najlepšie posúdiť.

Galéria

Galéria

Pekáreň som vybudoval zo starej hospodárskej budovy. Úver z banky nebolo možné vybaviť, musel som zobrať celú technológiu na leasing s 32 % úrokom. Začínali sme sami, celá rodina, postupne, ako sa zvyšovala výroba, sme prijímali nových zamestnancov. K dnešnému dňu u nás pracuje 21 pracovníkov. Ja som momentálne na starobnom dôchodku. Pekáreň Hôrka však doteraz funguje pod vedením syna a dcéry a spolu s nimi som stále činný vo firme ako konateľ.

Ako ste sa tomuto remeslu priučili a odkiaľ ste mali recept na pravý chrumkavý chlebík?

Pekárstvo v našej rodine nemalo žiadnu tradíciu. Začínali sme od piky sami, za spolupráce známeho pekára po dobu dvoch týždňov. Ďalej sme už pokračovali sami. Postupne sme vylepšovali receptúry v kombinácii techniky a poctivej ručnej práce, čo je pre dosiahnutie kvality podstatné. Samozrejme, že kvalita surovín dodáva výrobkom zvýšenú kvalitu a predajnosť výrobkov.

Hospodársky dom slúžil aj ako okresný súd, dnes je z neho pekáreň.
Hospodársky dom slúžil aj ako okresný súd, dnes je z neho pekáreň. Foto: archív Ján Baran

Čo všetko dnes teda zákazník u vás kúpi?

Momentálne vyrábame šesťdesiat druhov výrobkov, ktoré dodávame približne do osemdesiatich prevádzok. Pri trojsmernej prevádzke si môžu zákazníci zakúpiť výrobky priamo z pece.

Ako sa hovorí, bez práce nie sú koláče. Kam ste sa za viac ako 25 rokov existencie pohli a ako sa to odrazilo v množstve výroby a odberateľov?

Keď sme začínali, bolo na trhu dvanásť pekárenských prevádzok podobných tej našej. Dnes sme na trhu ostali traja. Žiaľ, musím konštatovať, že s pekárčinou to ide pomaly, ale isto dole vodou. Veľké pekárenské celky vytláčajú menšie pekárne, i keď vyrábajú nie tak kvalitne, no lacnejšie. Momentálne je najväčší problém s pracovnou silou, a to nielen v našom odvetví.

Rodinná pekáreň v obci Hôrka.
Rodinná pekáreň v obci Hôrka. Foto: pekarenhorka.sk

Ako teda vnímate súčasnú situáciu v tomto odvetví? V čom vidíte pozitíva a čo by mal štát naopak zlepšiť, čo sa týka podnikateľského prostredia, aby sa vám lepšie dýchalo?

Poľnohospodárstvo je skorumpované tými najvyššími. Nečudujme sa, že ľudia sú opäť v uliciach. Pekárenské remeslo bežní ľudia vedia oceniť, hoci páni nie. Napriek tomu, že Slováci sú pracovitý národ. Táto spoločnosť z nich vyrába lajdákov, ktorým sa nechce pracovať. Ja a obyčajní ľudia vieme, čo je treba urobiť, aby sme boli i naďalej kultúrny, pracovitý a hrdý národ akceptovateľný vo svete.

a
Foto: pekarenhorka.sk

Keby začínate s podnikaním, rozhodli by ste sa pre chlebík aj v roku 2018?

Keby som mal dnes začínať s pekárčinou, musím povedať, že: nikdy. Aspoň na Slovensku nie. Možno v inom štáte, v inej krajine. Slovensko je krajinou, kde žijú ľudia pracovití a napriek tomu utekajú za prácou inde. Hanbia sa za to, že sú Slováci, za neustále handrkovanie sa vo vláde, za nefunkčné zákony a legislatívu, ktorá nieže nepomáha, ale sťažuje život a hlavne podnikanie. Mám dojem, že nám vládnu ľudia, ktorí nevedia viesť túto krajinu. Chýba im kultúra, charakter a morálka. Nenávisť, honba za mocou, rozkrádanie, korupcia, vraždy tých, ktorí majú snahu niečo odhaliť a riešiť, to sú výsledky smerovania našej krajiny. Priemysel a výroba slabne.

Napriek tomu, keby sa dnes niekto rozhodol pre toto remeslo, čo by ste odporučili začínajúcim pekárom?

Začínajúcim pekárom by som odkázal, aj keď si nemyslím, že by po dôkladnom prieskume trhu niekto chcel v tejto dobe začínať s pekárčinou - za tejto chaotickej situácie a nejasného potravinárskeho smerovania na Slovensku – NEPEČTE! Zničíte tým seba aj svoju rodinu.

a
Foto: pekarenhorka.sk

Dnes človek na trhu kúpi kadečo. Podľa čoho sa zákazník zorientuje v záplave pečiva a zistí, že toto je to správne? A hlavne, ako sa pozeráte na výrobky, ktoré sú dostupné napríklad vo veľkých supermarketoch?

V supermarketoch nájdete všetko možné, najmä zo zahraničia. V rámci Európskej únie sa všetko to, čo sa nepredá vo vyspelých štátoch, dováža na Slovensko a do štátov nám podobných. Väčšinou sú to druhoradé potraviny . Z tohto dôvodu je problém vybrať si správnych dodávateľov pekárenských surovín, aby sa nenarušila kvalita výrobkov. Našťastie, už za tých 26 rokov, čo sme na trhu, si vieme vyselektovať to najlepšie a vonkoncom nie je pravda, že to najlepšie je zo zahraničia. Aj Slováci vedia robiť dobre a kvalitne. Ale niekto by to musel akceptovať a nie slepo počúvať, čo nám EÚ nariaďuje. Polia sú neobrobené, lúky nepokosené, farmári bez práce. To je diktát a nie demokracia. A tak by sme chceli piecť slovenský chlieb, zo slovenskej pšenice!

a
Foto: pekarenhorka.sk

V čom vidíte tajomstvo úspechu a rastu vašej spoločnosti? A aké sú vaše plány do budúcnosti?

Úspech a rast našej firmy tkvie v tvrdej práci mojej rodiny. Človek má v živote svoje sny a plány... V konečnom dôsledku to niekedy nezáleží od vás, ale od tých, ktorí rozhodujú za vás. Do budúcnosti máme spolu s rodinou ešte svoje plány, pretože už nie je jednoduché vyskočiť z rozbehnutého vlaku. Či sa nám to podarí, závisí predovšetkým od vodcov tejto krajiny. Určite nepôjdeme za prácou za hranice, aby sme tam robili sluhov tým, ktorí si nevážia nás, našu prácu ani našu krajinu.

Viem, že každý si svoj recept stráži ako oko v hlave. Predsa len, neprezradili by ste našim čitateľom, čo rozhodne nesmie chýbať v ich domácom chlebíku, aby bol taký ako od babičky?

Recept na chlebík od babičky je jednoduchý: Stroj nedokáže vyrobiť chlebík, ktorý by sa mohol vyrovnať rukám babičky. Ja s humorom hovorím, že chlieb je dobrý každý, ak je na ňom šunka. Ale úprimne poviem, že dobrý je každý, ktorý sa dá zjesť aj bez tej šunky.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z PREŠOVSKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?