Pred 170 rokmi sa narodil priekopník modernej maľby Paul Gauguin
Osud Paula Gauguina inšpiroval aj viacerých filmových režisérov, usilujúcich sa zachytiť životný príbeh vášnivého umelca.
Paríž/Bratislava 7. júna (TASR) – Od narodenia francúzskeho maliara, grafika a rezbára Paula Gauguina, známeho nielen výnimočnými obrazmi inšpirovanými ostrovom Tahiti, ale aj nekonvenčným, typicky bohémskym životom, uplynie vo štvrtok 7. júna 170 rokov.
Osud Paula Gauguina inšpiroval aj viacerých filmových režisérov, usilujúcich sa zachytiť životný príbeh vášnivého umelca, ktorý umeniu obetoval nielen finančne výhodné miesto burzového makléra, ale aj pohodlie rodinného života. Naposledy v roku 2017 režisér Edouard Deluc nakrútil film Gauguin, ktorý mapujeme tahitské obdobie nekompromisného umelca. Maliarskeho vizionára vo filme stvárnil svetoznámy francúzsky herec Vincent Cassel.
Paul Gauguin sa narodil 7. júna 1848 v Paríži. Z matkinej strany pochádzal zo španielskej dôstojníckej rodiny, ktorej členovia slúžili v juhoamerickom Peru. Otec Clovis Gauguin pochádzal z Orleáns. Už ako trojročný v roku 1851 sa budúci maliar Paul Gauguin plavil s rodinou do Peru. Počas cesty zomrel jeho otec a zvyšok rodiny strávil juhoamerickej krajine sedem rokov. V roku 1958 sa Paul Gauguin s matkou a sestrou vrátil do Francúzska. Cesta cez oceán mala na malého Gauguina pravdepodobne veľký vplyv, lebo sa túžil stať námorníkom. Detské túžba sa mu naplnila v roku 1868, keď vstúpil do služieb vojenského námorníctva. Počas nej navštívil Dánsko či Švédsko.
Po námornom dobrodružstve začal Gauguin pracovať ako burzový maklér a nadobudol značný majetok. Žil v blahobyte, zbieral obrazy impresionistov a aj sám maľoval. V roku 1873 sa oženil s Dánkou Sophiou Gadovou, s ktorou mal päť detí. Svoje prvé diela, impresionistické krajinky, vystavoval na parížskom Salóne v roku 1876.
Gauguinov záujem o maliarstvo aj pod vplyvom maliara Camilla Pissarra postupne prerástol do neuhasiteľnej vášne. Osudové rozhodnutie v živote umelca sa viaže s rokom 1883. Opustil nielen lukratívnu prácu burzového makléra, ale aj rodinu. Od toho roku sa venoval výlučne maľovaniu, presťahoval sa do Bretónska a z tohto obdobia sú známe obrazy ako Olivová hora, Žltý Kristus, Bonjour Monsieur Gauguin, ktoré už nesú znaky originálneho a novátorského maliarskeho štýlu.
Nepokojného Gauguinovho ducha neuspokojoval malomeštiacky spôsob života vo Francúzsku. Túžil aj po oveľa väčšej slobode, ako poskytovali ulice nočného Paríža. V roku 1891 preto usporiadal dražbu svojich obrazov, aby získal peniaze na cestu na Tahiti.
Na ostrove v Tichom oceáne našiel Gauguin ideálne prostredie na realizáciu svojich umeleckých predstáv a plánov. Na obrazoch zachytil miestne ženy a prírodu s charakteristickou farebnosťou a modernistickým poňatím. Po vyčerpaní finančných prostriedkov sa však v roku 1893 musel vrátiť do Paríža.
Druhý pobyt na Tahiti začal Paul Gauguin v roku 1895. Vytvoril si aj domácnosť s miestnou mladou dievčinou Pahurou, ktorá mu porodila syna. Jeho život na ostrove však nebol ideálny. Zomrel chorý (údajne mal syfilis), bez finančných prostriedkov 8. mája 1903. Dožil sa 54 rokov a pochovaný je na svojom vysnívanom ostrove.
S Paulom Gauguinom, priekopníkom modernej maľby, sa spája aj osud ďalšieho génia postimpresionistickej maľby. Niektorí životopisci sa totiž domnievajú, že Gauguin nesie podiel viny na tom, ako Vincent van Gogh prišiel o časť ľavého ucha. Udalosť sa datuje na večer 24. decembra 1888, keď medzi oboma geniálnymi maliarmi prepukla ostrá hádka, po tom ako Gauguin oznámil, že odchádza z juhofrancúzskeho Arles, kde sa van Gogh snažil vytvoriť umeleckú komunitu.
Jednu z nových teórií predstavila v roku 2001 nemecká historička umenia Rita Wildegansová. Upozornila na viaceré nejasnosti v súdobom vyšetrovaní prípadu, ktoré spochybnili všeobecne prijímanú teóriu o van Goghovom sebazohavení v záchvate šialenstva. Všetko, čo sa vie o udalostiach z inkriminovaného večera, sa vie totiž len z rozprávania Gauguina, a ten bol podľa Wildegansovej nenapraviteľný klamár a zároveň výborný šermiar.
Dielo Paula Gauguina ovplyvnilo najmä príslušníkov pontavenskej školy či skupiny Nabis. V jeho dnes slávnych tahitských obrazoch ako napríklad Deň bohov, Nevermore, Arearea či Odkiaľ prichádzame? Kto sme? Kam ideme? našli inšpiráciu aj predstavitelia secesie.
