Klimatológ: Na Slovensku si zvykajme iba na dve ročné obdobia, tornáda budú čoraz častejšie
Marián Balázs
Marián Balázs

Klimatológ: Na Slovensku si zvykajme iba na dve ročné obdobia, tornáda budú čoraz častejšie

Budeme musieť už navždy zabudnúť na štyri ročné obdobia? Ako ohrozujú klimatické zmeny našu planétu? Na tieto otázky odpovedal v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom klimatológ Jozef Pecho.

BRATISLAVA 30. mája - Klimatické zmeny, teplotné rekordy či výkyvy počasia. Na čo sa ešte máme pripraviť a čo všetko nás v blízkej budúcnosti čaká, prezradil v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom klimatológ Jozef Pecho. Odborník, ktorý sa sám zaraďuje do skupiny obávajúcej sa klimatických zmien a ich dôsledkov. „Človek z odboru, v ktorom pracujem, má dočinenia s tými surovými dátami a jednoducho z nich postupne vyliezajú dosť nepríjemné skutočnosti,“ vysvetlil svoje zaradenie Pecho.

Prečítajte si tiež: Nebola spokojná s tréningmi svojho syna, založila preto vlastnú hokejovú školu. Jej odchovanci hrajú po celom svete

Slovensko nie je v bublinke

Jozef Pecho sa zaoberá prepojením dlhodobých zmien s extremitou počasia, ako sú extrémne zrážky, extrémne vlny horúčav alebo extrémne prívalové zrážky. Okrem týchto poznatkov si uvedomuje, že klimatické zmeny majú konkrétne sociálne aj ekonomické dopady. Dôvodom je, že sa klíma v posledných rokoch razantne mení. Slováci si pritom neuvedomujú, ako sa ich tieto zmeny bytostne dotýkajú. „Ľudia na Slovensku majú dlhodobo pocit, že sme tu v akejsi bublinke, v ktorej sa nič nedeje, a že všetky tie globálne klimatické zmeny ako napríklad v Arktíde, Antarktíde alebo v Spojených štátoch sa dejú ďaleko od nich,“ zamýšľa sa Pecho.

Ilúzia a istota by aj na našom území mala ísť mierne bokom. Slovensko, slovenská ekonomika aj Slováci sú totiž konfrontovaní týmito zmenami. Dôkazom je dlhodobé sucho, ktoré na našom území je už niekoľko rokov. Táto zmena pritom už má aj svoje dopady a pácha škody, ktoré pozná každý poľnohospodár či farmár. Na druhej strane stoja ľudia, ktorí zbytočne dramatizujú a dávajú klimatickú zmenu do súvisu s vecami, ktoré s ňou vôbec nesúvisia. Výnimkou nie sú ani média. „Niekedy sa stretávate napríklad s titulkami typu: Pokým nezaprší alebo nepríde k tomu a tomu, dôjde k nejakej katastrofe. Tak takéto vyjadrenia môžu niekedy pôsobiť dosť kontraproduktívne a hlavne nie vždy sú pravdivé. Každopádne sú obavy na mieste a určite by som Slovákom odkázal, aby sa tejto problematike v súčasnosti venovali minimálne na tej úrovni sebavzdelávania a záujmu,“ vyzval ľudí klimatológ.

Slovensko je postihnuté už desaťročia

V prípade, ak ľudia nezakročia, planéta sa v priebehu nasledujúcich sto rokov dostane do termálneho stavu alebo do stavu globálnej teploty, ktorá bude pre ľudí za hranicou akejkoľvek adaptability a prispôsobovania sa. Problémom je najmä spôsob života a veľká spotreba ľahko dostupných zdrojov energie. „V súčasnosti sme stále veľmi výrazne závislí práve od fosílnych palív, ktoré predstavujú uhlie, ropa a zemný plyn, ale aj ďalšie zdroje. V podstate všetky naše energetické zdroje alebo potreby, ktoré máme a uspokojujeme, na planéte z 80% až 85% pochádzajú z fosílnych palív,“ objasnil Pecho. Prví, ktorí pocítili klimatické zmeny sú už spomínaní poľnohospodári a farmári. Práve poľnohospodárstvo sa bude veľmi rýchlo musieť vedieť vysporiadať s týmito zmenami.

Signál globálneho otepľovania sa prvýkrát začal v dátach rysovať v 40. rokoch minulého storočia. Už vtedy boli spozorované prvé prejavy najmä v tropických oblastiach a následne sa signál začal šíriť naprieč celou planétou, najmä do našej klimatickej oblasti. Na Slovenku sa tieto problémy začali prejavovať hlavne v polovici 90. rokov, a to rastúcou teplotou či rastúcim množstvom extrémnych zrážok. „V podstate 20-25 rokov, tu máme reálne dôsledky v tých klimatických dátach. A tých posledných 10 rokov už reálne pociťujeme aj tie dopady, ktoré vytvárajú nové klimatické podmienky,“ povedal.

Koniec štyroch ročných období?

Jozef Pecho prirovnal našu krajinu k stredomorským krajinám, kde obyvatelia poznajú len dve ročné obdobia. Majú tam chladnejšiu zimu, kedy sa na území koncentruje viac zrážok a vlhkosti. Toto obdobie trvá približne od októbra do februára. Následne sa na scénu dostáva dlhé, relatívne letné počasie. Tento charakter klímy sa postupne presúva na naše územie. „Miznutie štyroch ročných období súvisí s tým, že naša klíma začína mať veľmi podobné rysy ako má klíma v stredomorí. Samozrejme, nemožno povedať, žeby už v druhej polovici 21. storočia sme mali len stredomorský typ podnebia,“ upozornil Pecho. Prvou lastovičkou, ktorá naznačovala takúto klímu na našom území, bol rok 2015, kedy Slovensko zažilo extrémne teplá a sucho.

Aké bude leto 2018?

Podľa klimatológa sa nedá predpovedať presné počasie, ktoré nás v lete čaká. Nepomôžu ani poznatky z minulosti, aj keď sa mohlo podľa slov Jozefa Pecha zdať, že tento rok by mohol byť veľmi podobný rokom 2012, 2013 či 2014. Aj vtedy sme totiž na Slovensku nezaznamenali jarné počasie. „Takto jednoducho to ale v klimatických predpovediach nefunguje. Každopádne sa dá povedať, že s veľmi veľkou pravdepodobnosťou bude to leto nadnormálne teplé.“

Tornáda budú častejšie

Posledné roky, tým že máme teplejšie jarné obdobie a teplejšie letá, sa charakter klímy a počasia v strednej a západnej Európe dá prirovnať k podnebiu Spojených štátov. Európske tornáda sa bežne vyskytujú v západnej oblasti Nemecka, ktorá je relatívne zmonitorovaná. Avšak aj napriek tomu je tohtoročný výskyt búrok letného charakteru a tornád v Nemecku dosť neštandardný. „Pokiaľ takýchto situácií budeme v budúcnosti registrovať viac, tak práve aj tie fenomény, ktoré sú spojené s letnými prejavmi počasia, budú častejšie,“ vysvetlil Pecho.

Nezvyčajné javy prekvapujú aj samotných odborníkov. Napredovanie klimatických zmien v súčasnosti ide za rámec akejkoľvek prirodzenej variability. „Častokrát mnohé prejavy počasia, ktoré sme zaregistrovali povedzme v posledných dvadsiatich rokoch, boli niečim novým. Sú novou skúsenosťou aj pre nás, takže musíme nato pripraviť aj ľudí,“ prezradil klimatológ Jozef Pecho.

Viac sa dozviete z priloženého videorozhovoru.

Už ste čítali?

V malej dedinke na východe tvorí Jarka vyšívané šaty, do ktorých…

Už od malička jej podávali ruky ihly a látky. Svoj detský sen si splnila…

Uznávaná psychologička: Od mužov očakávame správanie, ktoré…

Chlapcom chýbajú mužské vzory, muži sa boja osamostatniť a najčastejšia…

Profesionálna dohadzovačka: Tragédiou dneška je, že ľudia si…

Profesionálna dohadzovačka pre Dobré noviny prezradila nielen dôvod, prečo…

Na Slovensku existuje povolanie, ktoré už v celej Európe zaniklo

Aby ste niečo takéto videli, musíte vycestovať za hranice starého kontinentu.…

Robo poprosil mamu, aby v jeho podniku varila najlepšie domáce…

V ich podniku sa budete cítiť ako doma nielen vďaka pestrej zmesi vôní…

Tento tajomný slovenský hrad mali postaviť templári. Už čoskoro…

Väčšina ľudí touto dedinkou prejde a malý nenápadný…

Saška prešla kus sveta a vrátila sa na východ. V Košiciach už…

Precestovala kus sveta a aj také krajiny, kde je plastová fľaša…

David je budúci onkológ s rakovinou, ktorý o nej na internete…

Študent medicíny David Dufek prehovoril o svojom ochorení a mýtoch,…