„Dovolenka“, na ktorej vás naučia tradičné remeslá aj žiť bez stresu a skromne. Do tejto slovenskej doliny by mal aspoň raz zavítať každý

PLIEŠOVCE 27. mája (Dobré noviny/TASR) - Práca, stres, dopravné zápchy, ale aj konzum. To všetko sprevádza život mnohých dnešných ľudí, predovšetkým v mestách. V srdci Slovenska však nájdete aj jedinečné miesto, kde vám nič z tohoto zhonu nehrozí a kde vám bude život v prírode taký blízky, ako nikdy predtým.

Vyraziť treba do malebnej obce Pliešovce, ktorá sa nachádza asi 15 kilometrov od Zvolena. Dedinka je obklopená viacerými lazmi a jednou jej časťou je aj Zaježová.

Galéria

Galéria

Svojráznosť Zaježovej vytvára predovšetkým jej obyvateľstvo, z nemalej časti tvorené komunitou ekologicky orientovaných ľudí. Začali sa sem postupne sťahovať v polovici 90. rokov 20. storočia. Inšpirovaní sebestačným životom predkov hľadali spôsob, ako ho spojiť s plnohodnotným existovaním v rámci modernej spoločnosti.

V súčasnosti tu žije okolo 100 aktívnych "novolazníkov", ktorí sa snažia udržateľne ťažiť z miestnych prírodných zdrojov či využívať princíp spoločného vlastníctva finančne náročnejších prostriedkov, akými sú napríklad autá či pracovná technika. Živia sa ako poľnohospodári, remeselníci a organizátori vzdelávacích kurzov. Pre deti majú škôlku a malotriednu základnú školu.

Záujem o tento tradičný spôsob života v lone prírody však narastá. Svedčí o tom to, že na toto permakultúrne miesto prichádza aj množstvo najmä mladých ľudí, a to nielen zo Slovenska. Priťahuje ich sem najmä záujem o ekologické hospodárstvo a prírodné staviteľstvo.

Nízky poplatok

Ekokomunita, ktorá žije na tajomne znejúcom laze Sekier, návštevníkov informuje o svojom alternatívnom prístupe k životu aj počas exkurzií, festivalov či vzdelávacích kurzov. A raz do mesiaca sa snažia pripraviť aj tzv. dobrovoľnícky týždeň. "Je to ideálna príležitosť na počiatočný kontakt. Účasť na tejto akcii nie je nijako obmedzovaná a poplatok za týždenný pobyt je veľmi nízky. Zúčastniť sa jej teda môže každý záujemca, ktorý je ochotný pomôcť pri pracovnom programe," hovorí Miroslav Kašiak zo združenia Pospolitosť pre harmonický život, ktoré sa okrem iného zameriava aj na rozvoj zaježovských a okolitých lazov.

Ak by mal však niekto záujem prísť aj mimo oficiálneho programu, je to tiež možné. "V tomto prípade podporujeme najmä ľudí, ktorí prídu na týždeň a dlhšie. Nechceme totiž dlhodobých obyvateľov zaťažovať tým, aby každý deň museli vysvetľovať všetko, čo treba, novým hosťom, ktorí si sem prídu oddýchnuť na víkend," vysvetľuje pre Dobré noviny Kašiak.

Pomoc privítajú najmä v čase sezónnych prác, čiže od jari do jesene. Stačí sa teda telefonicky alebo emailom ozvať a dohodnúť sa. Ľudia, ktorí prichádzajú na týždeň a viac, však tiež prispievajú malou sumou, zhruba 20 eur týždenne na spoločnú stravu. "Ale pokiaľ sa ukáže, že sú motivovaní, užitoční a ich spolupráca s európskymi dobrovoľníkmi je obojstranne prospešná, po nejakom čase im môžeme poplatok odpustiť, či ich dokonca finančne podporiť malým vreckovým, aby u nás ostali dlhšie," hovorí lektor s tým, že konkrétne podmienky závisia od mnohých okolností, a to napríklad od toho, či práve prebieha nejaký projekt, či je plný dom a podobne.

"Na dlhodobom, čiže viac ako trojmesačnom pobyte tu mávame 4 až 8 ľudí ročne. Od počiatku Ekokomunity Sekier sa v nej na dlhodobom pobyte vystriedalo približne 130 ľudí. Krátkodobých návštevníkov je, samozrejme, oveľa viac, ale nejakú štatistiku nevedieme. V lete je bežné, že máme súčasne 5 a viac hostí," objasňuje Kašiak.

Motivácie na dlhodobý pobyt sú veľmi pestré 

V princípe sa dajú zhrnúť do dvoch oblastí – sú tu ľudia, ktorí utekajú z mesta, lebo majú nejaký problém, a ľudia, ktorí sem prichádzajú, aby sa naučili niečo nové. "Veľakrát sa nám potvrdilo, že ľudia, ktorí sem prídu kvôli tomu, aby utekali pred svojimi osobnými problémami, si ich tu nevyriešia. Nesú si ich totiž so sebou a my tu nemáme nejaké terapeutické centrum či odborníkov, ktorí by im vedeli pomôcť."

Dobrovoľníci sa venujú najmä každodenným prácam okolo domu, kde sú lúky, záhrady, ale aj nejaké budovy, ktoré treba udržiavať. Aktivít je naozaj veľa a niekedy pomôžu aj konkrétnym miestnym ľuďom. "Popri práci sa môžu naučiť niečo nové, napríklad ako omietať hlinou, alebo človek, ktorému pomáhajú, recipročne urobí niečo pre nich a napríklad ich naučí nejaké remeslo," vysvetľuje, čo všetko záujemcov čaká a neminie.

Hranica medzi pracovným a voľným časom však nie je taká jasná, ako to býva pri živote v meste. "Na vidieku neplatí, že mi padla, tak večer nezatvorím sliepky alebo nepodojím kozu," hovorí s úsmevom Kašiak. "Ľudí neženieme do veľkých výkonov, ale snažíme sa, aby sa popri práci aj niečo naučili. Rutinným a menej atraktívnym prácam sa nedá úplne vyhnúť, ale aj to je súčasťou „školy života“."

Voľnočasové aktivity si dobrovoľníci pripravujú sami, ale často sa zúčastnia aj nejakých, ktoré pripravujú miestni obyvatelia. Spoločenský život v Zaježovej je pomerne intenzívny a pestrý, a tak si môžu vybrať, či pôjdu do literárnej kaviarne, na cvičenie jogy, volejbal alebo spoločnú túru.

Atraktívna lokalita

Celá Pliešovská kotlina má veľký turistický potenciál, a dokonca na kopci Halík by raz mohla vyrásť vyhliadková veža. Cez Zaježovú vedú aj turistické značky a je tu čo obdivovať. "Krajina je veľmi lahodná na pohľad a obzvlášť krásne pohľady si tu návštevník nájde v čase kvitnutia čerešní či na jeseň, keď sa ich listy pestro zafarbia. Pripravili sme aj mapku, kde sme vyznačili GPS súradnice pekných a zaujímavých miest v Zaježovej a okolí. Je to dobrá pomôcka pri príprave výletov. Netreba čakať výhľady ako v Tatrách a Slovenskom raji, ale obdivovateľ prírody si tu nájde svoje," vysvetľuje Kašiak, ktorý tu žije už 25 rokov.

Čo sa týka ubytovania, možností je viacero, no nie všetky sú úplne štandardné. Napríklad Vzdelávacie centrum Zaježová ponúka možnosť terapie tmou, čiže ľudia sa môžu nechať na týždeň zavrieť do tmavej miestnosti a zresetovať si tak hlavu. "Na Sekieri zase ponúkame ubytovanie v tradičnej drevenici, ktorú sme sem preniesli pre dvadsiatimi rokmi. Nejde o nejakú napodobeninu ako niekde na Donovaloch, je to registrovaná kultúrna pamiatka. Ľudia si v nej zažijú komfort 19. storočia, vrátanie vonkajšej „kadibúdky“ či nosenia vody z neďalekej studne a kúrenia v murovanom šporáku," opisuje Kašiak možnosti individuálnych pobytov.

Väčšina ľudí sem podľa neho prichádza kvôli tomu, aby sa niečo naučili, aby si zažili život v nezvyčajnom prostredí, aby spoznali miestnu komunitu, jednoducho, aby sa dozvedeli niečo nové o sebe aj o svete. "Počas niekoľkých mesiacov majú na to veľa príležitostí a ak ich aj využijú, odchádzajú obohatení o cenné skúsenosti. Tie potom uplatnia v budúcom živote a nemusí to nutne znamenať, že si založia farmu a budú v nej gazdovať alebo že sa presťahujú do Zaježovej. Už len fakt, že spoznajú, že sa dá žiť aj skromne, že šťastie nespočíva v naháňaní sa za materiálnymi statkami, môže byť pre ich budúci život kľúčový," uzatvára Kašiak s tým, že dúfajú, že Ekokomunita Sekier prežije aj ďalších 25 rokov a že obohatí život ešte mnohým  ľuďom.