V uzavretom kmeni vedci objavili nový jazyk. Slová ako mať, vlastniť či kradnúť nepozná
Jazyk je odrazom každej spoločnosti, ktorá ho používa. A tento kmeň by mal podľa vedcov všetkých inšpirovať, pretože je oveľa viac rodovo rovnocennejší ako ktorákoľvek západná spoločnosť.
ŠTOKHOLM 24. mája (Dobré noviny) - Hoci sme si mysleli, že v 21. storočí je naša matička Zem už úplne prebádaná, predsa len však občas odhalí ešte nejaké to tajomstvo. Najnovšie vedcov zaujal kmeň na Malajzijskom polostrove, ktorý používal doteraz neznámy jazyk. A zaujímavosťou je, že slová ako kradnúť či vlastniť v ňom nenájdete.
So zaujímavým objavom prišli lingvisti z Lundskej univerzity vo Švédsku, ktorí jazyk miestnych ľudí pomenovali Jedek. "Dokumentácia ohrozených menšinových jazykov, ako je Jedek, je dôležitá, pretože poskytuje nové poznatky o ľudskom poznaní a kultúre," hovorí doktorandka Joanne Yager, ktorá sa zúčastnila výskumu v teréne.
Ak by ste si mysleli, že jazyk Jedek používa nejaký neznámy kmeň v džungli, nie je to pravda. Jazykovedci ho objavili v dedine, ktorú už predtým študovali antropológovia, no tí si jazykovú odchýlku nevšimli.
Objavili ho náhodou
Jedek je variantom aslianskych jazykov, ktoré patria do skupiny rakúsko-azijských jazykov. Týmto novoobjaveným jazykom v praxi hovorí asi 280 ľudí, ktorí sa živia ako usadení lovci-zberci v severnej časti Malajského polostrova.
Výskumníci ho objavili počas projektu jazykovej dokumentácie Tongues of the Semang, počas ktorého navštívili niekoľko miestnych dedín, aby zhromaždili jazykové údaje rôznych skupín, ktoré hovoria aslianskými jazykmi. A Jedek náhodne objavili počas štúdia jazyka Jahai v tej istej oblasti.
"Uvedomili sme si, že veľká časť obce hovorila iným jazykom. Používali slová, fonémy a gramatické štruktúry, ktoré sa v Jahai nepoužívajú. Niektoré z týchto slov naznačujú spojenie s inými aslianskými jazykmi, hovoriacimi v iných ďalekých častiach Malajského polostrova," vysvetľuje doktorandka.
Násilie a konkurenciu nepoznajú
Komunita, ktorá hovorí jazykom Jedek, je podľa vedcov rodovo rovnocennejšia ako západné spoločnosti. Medzi týmito ľuďmi neexistuje takmer žiadne násilie, vedome povzbudzujú svoje deti, aby si navzájom nekonkurovali a neexistujú tam ani žiadne zákony či súdy. Zároveň tam neexistujú žiadne profesie, skôr každý člen kmeňa má zručnosti na to, aby túto komunitu lovcov-zberačov rozvíjal.
A ich spôsob života sa odráža aj v samotnom jazyku. Nemajú žiadne domorodé slová pre povolania alebo súdy a ani žiadne domáce slovesá na označenie vlastníctva, ako napríklad požičať, ukradnúť, kúpiť alebo predať. Zato však v ich komunite existuje bohatá zásoba slov, ktorá popisuje výmenu a zdieľanie.
Hrozí mu zánik?
"Existuje toľko spôsobov, ako byť ľudský. No príliš často sa používajú naše vlastné moderné a hlavne mestské spoločnosti ako meradlo toho, čo je všeobecne ľudské. Máme sa toľko čo učiť, a to nielen o nás samých, ale aj o prevažne nezdokumentovaných a ohrozených jazykových a kultúrnych bohatstvách, ktoré sú tam vonku," konštatuje Niclas Burenhult, docentka všeobecnej lingvistiky na univerzite.
Podľa nej však nestačí s ľuďmi iba rozprávať, ale systematické štúdium si vyžaduje aj pozorovanie a dokumentovanie jazykov. "Táto práca závisí na oddaných terénnych pracovníkoch so silným nadšením z objavovania jazykovej rozmanitosti," vysvetľuje docentka.
Odhaduje sa, že vo svete sa v súčasnosti hovorí približne 6.000 jazykmi. Asi 80 percent svetovej populácie hovorí jedným z najväčších svetových jazykov, zatiaľ čo približne 20 percent využíva jeden z 3.600 menších jazykov. Výskumníci sa domnievajú, že do 100 rokov zanikne približne polovica všetkých menších jazykov tohto sveta.
