Rodák z Bratislavy zachránil životy miliónom ľudí, no doma o ňom takmer nikto nevie. Verí aj v porážku rakoviny
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Rodák z Bratislavy zachránil životy miliónom ľudí, no doma o ňom takmer nikto nevie. Verí aj v porážku rakoviny

Ako slovenský Žid prežil hrôzy druhej svetovej vojny. Ak by sa mu to však nepodarilo, svet by prišiel o jedného z najväčších vedcov, ktorý svojím objavom zlepšil život miliónom ľudí po celom svete.

Na archívnej snímke z 25. augusta 2016 profesor Ján Vilček, ktorému v Bratislave slávnostne udelili vedeckú hodnosť doktor biologických vied honoris causa. — Foto: TASR – Dano Veselský

BRATISLAVA/NEW YORK 26. mája (Dobré noviny/TASR) - Zachránil životy miliónom ľudí, no rodáka z Bratislavy u nás takmer nikto nepozná. Mikrobiológ a imunológ Ján Vilček (84) hovorí, že sa narodil na "šťastnej planéte", a to aj napriek tomu, že jeho životná cesta bola sčasti aj tŕnistá. Napriek nepriazni osudu však optimizmus nestratil, a verí dokonca aj v porážku rakoviny.

Narodil sa v roku 1933 do židovskej rodiny, ktorým vtedajšia doba naozaj nepriala. Vo svojich knižne vydaných pamätiach Láska a veda spomínal na to, ako jeho rodičom počas 2. svetovej vojny nacisti zhabali majetok. O osud svojho syna sa naozaj obávali, a tak ho dali do sirotinca na katolíckej škole. Neskôr sa jeho otec zapojil do povstania a malý Ján sa so svojou mamou ukrýval na vidieku, kde im pomáhali dobrí ľudia. "Stopercentne som si neuvedomoval, aká to bola vážna situácia. Na jednej strane som to vedel, na druhej strane to pre mňa bolo niečo ako hra na Indiánov," zaspomínal si pre ČTK.

Teória nad praxou

Obdobie skrývania veľmi utužilo vzťah s jeho mamou, ktorá pracovala ako očná lekárka. A práve vtedy sa zrodila aj jeho láska k medicíne. Počas štúdií na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1957 získal titul doktora medicíny, však zistil, že ho viac zaujíma teória než prax: "Ja som vždy za svoj hlavný cieľ považoval základný výskum - zistiť, ako veci fungujú." 

Po skončení štúdia pôsobil vo Virologickom ústave SAV (vtedy ČSAV), kde v roku 1962 obhájil titul CSc. v odbore virológia. V tom období sa intenzívne zaoberali kliešťovou encefalitídou a 27-ročný Vilček prišiel s novou myšlienkou. Vyskúmal totiž, že za šírenie infekcie nemôže priamo virus, ale látka, ktorú po napadnutí vyrábajú bunky. A jeho štúdia bola taká prevratná, že ju v roku 1960 dokonca publikoval prestížny časopis Nature.

Brány do sveta medicíny

Tento úspech mu otvoril brány aj do zahraničného vedeckého sveta a napokon v roku 1965 emigroval do USA spolu so svojou manželkou Maricou, ktorá dovtedy pracovala ako kurátorka Slovenskej národnej galérie. 

Univerzita Komenského (UK) v Bratislave v utorok 28. januára 2014 udelila čestný titul doctor honoris causa vedcovi, mikrobiológovi, profesorovi Newyorskej univerzity Jánovi Vilčekovi.
Univerzita Komenského (UK) v Bratislave v utorok 28. januára 2014 udelila čestný titul doctor honoris causa vedcovi, mikrobiológovi, profesorovi Newyorskej univerzity Jánovi Vilčekovi. Foto: TASR - Štefan Puškáš

Vilček získal miesto profesora americkej Newyorskej univerzity, no v 70. rokoch ho oslovila aj univerzita vo švajčiarskej Ženeve. Manželka, ktorá v tom čase pôsobila v Metropolitnom múzeu umenia, sa však sťahovať nechcela, a tak napokon v USA zostali.

Prelomový objav

A bola to správna voľba, pretože profesor dnes patrí k celosvetovo najcitovanejším imunológom, pretože jeho výskum viedol k mnohým praktickým aplikáciám v medicíne. Dnes sa v praxi využívajú najmä vo forme lieku známeho ako Remicade, ktorý slúži na liečbu Crohnovej choroby, čo je závažné zápalové ochorenie čriev, a tiež k liečbe reumatoidnej artritídy

"Vždy som dúfal, že to, čo robím, povedie aj k praktickým výsledkom, ale nebol to môj primárny cieľ. Bolo to skutočne veľmi príjemné prekvapenie a dobrý pocit, že práca, na ktorej som sa podieľal, zmenila život miliónom ľudí. Nikdy ani vo svojich najfantastickejších snoch som nemohol ani dúfať, že by sa niečo takéto stalo," uviedol Vilček po viac ako dvadsiatich rokoch výskumu lieku, za ktorým podľa neho stála aj šťastná zhoda náhod.

Pred piatimi rokmi sa liek Remicade, ktorý už pomohol viac ako trom miliónom pacientov, dostal medzi tri najpredávanejšie lieky sveta a predaj presiahol 10,1 miliardy dolárov. „Čo je však najcennejšie, za svoj život a zdravie mu vďačí obrovské množstvo ľudí na celom svete, najmä pacientov s reumatoidnou artritídou, Crohnovou chorobou, ulceróznou kolitídou, psoriázou a podobne,“ vysvetlila Zuzana Vitková z referátu pre komunikáciu a médiá SAV.

Oceňovaný filantrop

Za svoje vedecké aj spoločenské aktivity a výnimočné výsledky získal profesor Vilček množstvo významných ocenení, napríklad Národnú medailu za prínos v oblasti technológie a inovácie od prezidenta USA Baracka Obamu, Cenu Ministra zahraničných vecí SR „Goodwill Envoy" za výnimočnú reprezentáciu Slovenska v zahraničí, ceny rôznych humanitárnych a vedeckých spoločností, čestné doktoráty rôznych univerzít, vrátane Univerzity Komenského v Bratislave či Slovenskej akadémie vied: "Naozaj si to vážim a považujem to za symbolické, že mi tento titul bol odovzdaný v budove SAV a virologického ústavu, kde som začínal svoju vedeckú kariéru,“ povedal v auguste 2016 Vilček. A pred pár dňami (26.5.) získal zas čestný doktorát z lekárskych vied Univerzity Karlovej v Prahe.

Americký prezident Barack Obama (vpravo) odovzdáva slovenskému rodákovi Jánovi Vilčekovi najvyššie americké ocenenie za vedu a technológiu - Národnú medailu za technológiu a inováciu (National Medal of Technology and Innovation) počas slávnosti v Bielom dome vo Washingtone 1. februára 2013.
Americký prezident Barack Obama (vpravo) odovzdáva slovenskému rodákovi Jánovi Vilčekovi najvyššie americké ocenenie za vedu a technológiu - Národnú medailu za technológiu a inováciu (National Medal of Technology and Innovation) počas slávnosti v Bielom dome vo Washingtone 1. februára 2013. Foto: TASR/AP

Vilček je však známy aj ako filantrop. Toto poslanie realizuje prostredníctvom Nadácie Vilček, ktorej cieľom je zvýšiť povedomie verejnosti o odbornom, akademickom a umeleckom prínose imigrantov do života v USA. Vedec tiež daroval časť patentových výnosov Newyorskej univerzite. Tieto prostriedky sa využívajú na podporu výskumu a štipendiá pre študentov a mladých vedcov.

A práve tí sú pre neho dôležití. Hoci je dnes Vilček už na dôchodku, na univerzite v New Yorku má naďalej pracovňu, kde udržuje kontakt so svojimi mladšími kolegami. "S manželkou vlastne deti nemáme, ale mám mnoho mladých ľudí, ktorí prešli mojím laboratóriom. To sú moji vedeckí potomkovia," skonštatoval.

Pre portál Blesk uviedol, že verí, že časom bude možné úspešne liečiť aj množstvo nevyliečiteľných ochorení. Napríklad aj rakovinu.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BRATISLAVSKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…

Marek 13 rokov tvorí pár s Rómkou: Keď to zistili kamaráti,…

Odhovárali ich. Vraj ju chce ten „gadžo“ len využiť, a potom ju odkopne.…

Príšerná karanténa v Gabčíkove? Omyl, Košičanka tvrdí, že mala…

Barboru na slovenskej hranici s Rakúskom obarila správa, že musí podstúpiť karanténu v Gabčíkove.…

Slovák z Taiwanu o tom, ako si krajina poradila s vírusom: Ak…

Cestovateľ a fotograf Aleš Tvrdý opísal, ako sa s vírusom…

Muž, ktorý porazil koronavírus: Zachovajte pokoj. Závažné na…

Muž, ktorému ako prvému v Nemecku potvrdili nákazu koronavírusom,…

Slovenka žijúca v Singapure nakrútila video, ako krajina bojuje…

Ingrid vo videu uviedla 8 konkrétnych príkladov, ako štát bojuje…

Uznávaný český neurológ: Deti do 3 rokov by sa vôbec nemali…

Mladí ľudia, ktorí trávia viac ako dve hodiny denne na Facebooku, nevedia…

Šéfka Profesie: Ľudia po 50-tke sa nedostanú ani na pohovor.…

Hosťom relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bola Ivana Molnárová,…