Saška prešla kus sveta a vrátila sa na východ. V Košiciach už zajtra otvorí prvý obchodík, v ktorom kúpite potraviny bez obalu
Precestovala kus sveta a aj také krajiny, kde je plastová fľaša v prírode taká bežná ako kameň. Lenže nie pre ňu, a preto sa teraz snaží zlepšiť aspoň svoje milované Košice.
KOŠICE 22. mája (Dobré noviny) – Vďaka práci precestovala kus sveta, no to, čo videla okolo seba, ju navždy zmenilo. Alexandra Varšová (37) sa napokon vrátila do rodných Košíc a otvára tu prvý východoslovenský bezobalový obchod Na kôpke. O svojich jedinečných zážitkoch, učiteľskom kurze jogy v Indii, o živote Zero Waste a zaujímavostiach či raritách v oblasti podnikania s bezobalovým obchodíkom porozprávala v exkluzívnom rozhovore pre Dobré noviny.
Prečo ste sa rozhodli založiť bezobalový obchodík a kedy sa vo vás zrodila táto myšlienka?
Nápad reálne otvoriť bezobalový obchod sa zrodil pred približne rokom, keď som si prečítala článok o rovnakom obchode v Bratislave. Myšlienka ekologického a vedomého života je však vo mne zakorenená od malička. Pamätám si, že som sa otca ako decko pýtala, či môžem na zem odhodiť kôstku z čerešne a on mi vysvetlil, že kôstku áno, ale papier nie. Doma sa mama snaží celý dom zekologizovať. (úsmev) Práve teraz nám montujú na strechu slnečné kolektory, sme bezplynová domácnosť, využívame studňovú a dažďovú vodu, kde sa dá, a, samozrejme, triedime. Snažím sa viesť rodičov aj k vedomejšiemu nakupovaniu - už rok mamka nakupuje do vlastných sieťok. Ak ich nezabudne doma.
A ako to vyzerá v praxi u vás, čo sa týka nakupovania? A v čom ešte vidíte svoje medzery?
Znamená to hlavne obmedzenie nákupu jednorázových plastov a obmedzenie nákupu vôbec. Aj keď napríklad jogurty a tvaroh a smotany a podobne nakupujem stále v plaste, ak nie sú v skle alebo sa nedajú nabrať za pultom do vlastnej nádoby. S oblečením mi to však ide. V tomto ohľade fungujem sama pre seba ako second-hand. Každú sezónu vytiahnem staré veci, preberiem ich a stále prídem na nové kombinácie. Vôbec mi to nevadí, skôr som rada, neznášam nakupovanie oblečenia. (úsmev) V drogérii som sa tiež odvrátila od výrobkov v plaste. Nepoužívam sprchové gély, šampón, kondicionér na vlasy už vôbec nie, nepoužívam žiadne špeciálne prípravky na telo alebo tvár. Moja kúpeľňa vyzerá veľmi prázdno. (smiech) Na všetko používam kokosový olej, prírodné mydlo slovenskej výroby a esenciálne oleje. Rada experimentujem, takže skúšam. Napríklad nedávno som zistila, že peeling z kávového odpadu je dobrý aj na celulitídu. Medzery mám však ešte obrovské. Napríklad žiletky na holenie, ešte stále nemám kovovú.
Slovensko má však v eko téme ešte stále čo dobiehať. A keďže vy ste precestovali aj kus sveta, môžete to dobre porovnať. Ako to funguje v zahraničí?
Dlhodobo sa venujem reklamnej činnosti ako externistka pre české reklamné agentúry, čo znamená nárazová práca, občasné prebdené noci a víkendovky. Neviazanosť na pracovisko mi však poskytlo možnosť s prácou cestovať a vyskúšať si život v cudzine. O bezobalovom životnom štýle som sa dozvedela asi pred troma rokmi, keď som žila v Barcelone. Tam už nakupovanie na váhu frčalo takmer v každej štvrti, ale neriešila som to ako niečo "špeci". Prišlo mi to úplne normálne, že si navážim potraviny, nevedela som, že je to novinka v nakupovaní, ale určite mi to prišlo sympatické a často som tak nakupovala.
Potom ma náhodou navštívila kamarátka, ktorú som desať rokov nevidela a tá bola ako zlatá studňa bezobalovosti. (úsmev) Od nej som sa dozvedela o tomto hnutí, viedli sme debaty o tom, kam to speje, a povedala mi aj o prvom bezobalovom obchode v Prahe. Veľmi ma to zaujalo. Spolu s ňou sme odcestovali do Indie, kde boli dôsledky plastového odpadu katastrofálne. Hromady, obrovské hory odpadkov, ktoré boli všade - u nás im hovoríme nelegálne skládky, tam boli na každom rohu. Miestni bez mihnutia oka vyhadzovali plastové fľaše do mora. V Indii som si spravila aj učiteľský kurz jogy a v rámci neho som sa zúčastnila aj akcie, keď sme s miestnymi školákmi zbierali odpadky v okolitej dedine. Deti boli nadšené, brali to ako hru, ale vôbec to nechápali. Do odpadkového vreca mi nosili aj kamene a hlinu, musela som im vysvetľovať, že toto nie je odpad, že odpad je len plast, papier, kov, celofán. Dokonca sa stalo, že jedna skupinka žiakov po naplnení celého vreca ho priniesla pred školu a vysypali ho tam - akoby si mysleli, že pointa bola naplniť vrece...
Takže na jednej strane som mala neskutočné hromady plastu všade, kam som sa pohla, na druhej strane som cestovala s babou, ktorá bola radikálna v bezobalovom fungovaní. Nemala NIČ z plastu a odmietala čokoľvek, čo bolo podávané v plaste, radšej hladovala, ak nemala vlastnú nádobku, aby si to nabrala. Vlasy, ktoré jej siahali až po zadok, si umývala sódou bikarbónou a zalievala citrónovou vodou. Jednoducho ukázala mi, ako sa to všetko dá, keď sa chce. Bol to však ten najlepší výlet, je to magická zem, iný svet, iný prístup, iné hodnoty. Jednoducho bolo to nádherné. A po návrate z Indie som odišla do Mexika a tam to vyzeralo podobne. O niečo menej špinavo, ale časti krásnej džungle boli miestami zamorené odpadkami. Po týchto skúsenostiach som už potrebovala len trošku postrčiť, aby prišiel obchodík Na kôpke.
A prečo ste mu dali takýto názov?
Názov má reflektovať spôsob predaja - teda kôpky potravín, z ktorých sa dá lopatkou naberať. Nie je to nič nové, kedysi sa takto predávalo a v južných krajinách sa takto na trhoch stále predáva. India mala napríklad prenádherné trhy, kde človek kúpil všetko. Tam som v obchoďáku ani nebola - napriek tomu je tam veľa plastu.
Prečo je podľa vás myšlienka bezobalových obchodov dôležitá?
Pretože máme len jednu planétu, ktorú si postupne zamorujeme a ničíme a pritom nemusíme. Je dôležité, aby to ďalšie generácie vedeli, že to ide aj inak. Nesmie to byť len trend. Chcem aby deti, ktoré majú dnes moje kamarátky, už vyrastali v dobe, keď sú bezobalové obchody samozrejmosťou a nakupovanie jednorázových plastov je divné. (úsmev)
Na Slovensku už niekoľko bezobalových obchodov máme, na východe taký doteraz chýbal. Myslíte, že sa niečo takéto uchytí aj v metropole východu?
Myslím si, že dnes sa už bez ohľadu na to, či sme na východe alebo západe, myšlienka šetrnosti k životnému prostrediu rozvíja. Je to aj tým, že mnohí z nás vycestovali a možno sa s tým stretli, a aj tým, že sa dopad plastového odpadu dostáva zo špecializovaných skupín ako greenpeace do mainstreamu. Napríklad televízia BBC robí propagandu proti plastu, v RTVS bol rozhovor s Priateľmi zeme o bezobalovom spôsobe života a tak ďalej. Takže dostane sa to aj k ľuďom, ktorí to doteraz neriešili. Verím, že keď niekto uvidí ten ostrov plastov v oceáne, o ktorom už počul snáď každý, tak neostane ľahostajný. Dôležité je potom vytvoriť prostredie, v ktorom môže aj jednotlivec bez veľkých obmedzení svojho pohodlia prispieť k ochrane životného prostredia. Preto sú obchody bez obalu dôležité.
Ako by ste zhodnotili východniarov v otázke Zero Waste a životného prostredia?
V Košiciach sa konajú rôzne Zero Waste prednášky, tak aj z toho súdim, že by sa bezobalový obchod mohol uchytiť. Reakcie môjho okolia sú len pozitívne a ja sa divím, že v Košiciach ešte nevznikol bezobalový obchod. Veď o čo ide? Sú to potraviny ako iné, len sa nakupujú na váhu a do papieru, textílneho vrecúška alebo vlastnej nádoby. Pre mňa je Na kôpke aj obchodík, ktorého cieľom je ponúknuť iný spôsob nákupu. Neznášam preplnené regály a obchoďáky také veľké, že v nich stratím kopec času, keď chcem niečo nájsť. U seba v obchode chcem vytvoriť atmosféru ako doma. (úsmev) Je maličký, má prirodzené svetlo, všetko je z prírodných materiálov a vonia to tam.
Čo všetko teda v obchode zákazník zakúpi? Sú výrobky z celého Slovenska alebo skôr lokálne?
Musím sa priznať, že som v tomto smere podnikania úplný začiatočník. Bolo pre mňa náročné rozhodnúť sa, čo a odkiaľ nakúpiť. Primárnym cieľom obchodíku je poskytnúť možnosť nákupu na váhu do vlastných nádob a vyhnúť sa tak plastu. Nemenej dôležitým cieľom je ponúknuť lokálny a slovenský pôvod, no to už nie je také jednoduché, ako sa zdá. Väčšina výrobkov nie je zo Slovenska. Napríklad väčšina korenín sa u nás nepestuje, kuskus, bulgur, ryža tiež nie. Ani na strukoviny nie sme silné hospodárstvo. Naviac som chcela poskytnúť aj produkty v bio kvalite, ktorých je asi polovica a tie prichádzajú zo zahraničia. Samozrejme, že chcem podporiť slovenských výrobcov čo najviac a budem po nich pátrať, ale zatiaľ máme zo Slovenska hlavne múky, cestoviny a vločky.
Do budúcnosti mám s obchodíkom veľa plánov. Čapovaná ekodrogéria, mlynček na to, aby si ľudia mohli pomlieť vlastné múky z rôznych strukovín. Mlynček na orechy, aby si človek mohol na mieste namlieť arašidové, kešu maslo alebo pastu z lieskových orieškov. Veľmi rada by som spolupracovala aj s lokálnymi pekármi a ponúkala čerstvý zdravý chlebík, rovnako tak sezónnu zeleninu z okolitých fariem. Jedna vec, na ktorú sa veľmi teším, ak vyjde, lebo už som v procese vyjednávania, je spolupráca s českou skupinkou ľudí, ktorí cestujú po Afrike a nadväzujú fair-trade spoluprácu s lokálnymi farmármi, od ktorých nakupujú exotické ovocie, koreniny, kávy a kakao. Tieto nechemické produkty potom prevážajú do Čiech v čo najkratšom čase po zbere, čím sa zaručuje čerstvosť. Bavíme sa o avokádach, papájach, mangách, banánoch či marakujách priamo z farmy na stôl. Tak pevne verím, že spolupráca dopadne dobre a aj my si budeme môcť dopriať takýto luxus. Lebo mne po cestovaní v Indii a Mexiku toto fakt chýba.
Čo všetko človek musí povybavovať, aby mohol niečo takéto založiť?
Čo sa týka vybovavania, hlavne ide o hygienu. Tá si vyžaduje nejaké dodatočné papiere, ktoré treba riešiť na príslušných úradoch. Po hygiene je nutné už len nahlásiť prevádzku na dvoch miestach a je to. Nie je toho veľa, ale trvá to, nie je to okamžité, povedzme si, a občas sú požiadavky nezmyselné. Zákon totiž nerozlišuje prevádzku veľkoobchodu od malého obchodíku, takže sú občas otázky komické – ako napríklad v mojom prípade, kde mám 24 metrov štvorcových priestoru a kde budem predávať ja sama - dumala hygiena, kde asi tak bude "denná miestnosť" pre zamestnancov... (úsmev)
Ako teda vznikalo zariadenie vášho obchodíku?
Som minimalistka. Základom obchodíku sú policové systémy, ktoré mi kamarát namontoval. Zo zrezaných dosiek, ktoré zvýšili, mi vyrobil poličky na budúcu drogériu. Nechala som si "retro" stolík, ktorý bol v priestore, keď som si ho prenajala - bude slúžiť na budúce pečivo, prípadne zeleninu a ovocie. Pult mi tiež pozbíjal kamarát. (úsmev) Všetky produkty sú v sklenených flašiach. Nakúpila som vzduchotesné a tie štvorlitrové uhorkáče som vzala od známej, ktorá pracuje v jedálni na košickom školskom internáte a kde ich mali hromadu, pretože nakupujú kyslé uhorky vo veľkom. Tri dni som drhla každú jednu ručne, aby som ich zbavila nálepok a akéhokoľvek pachu, len nové uzávery som zakúpila.
Nakupovať sa bude tak, že si zákazník povie, čo a koľko z toho chce a ja mu to navážim. Do budúcna by som chcela prejsť na samospádové nádoby, aby si zákazníci mohli naberať sami, ale zatiaľ to pôjde takto.
Keď už sme pri tých plánoch, čo všetko ešte chystáte?
Fuuf, život je nevyspytateľný a ktovie, čo bude zajtra. (úsmev) Určite by som chcela, aby sa obchodík stal komunitným priestorom, kde by sa robili prednášky, školenia, workshopy, ochutnávky, stretávky. Košice sú na toto úžasné - Tabačka, kino Úsmev či môj obľúbený Pokhoi vedú ľudí k takémuto komunitnému fungovaniu, čo sa mi veľmi páči, pretože sa tak vymieňajú nápady, informácie a ľudia si pomáhajú.
Tiež by som to rada nejako prepojila s jogou, ktorú cvičím vo voľnom čase. Ešte neviem ako, ale precvičovať jogu chcem aj naďalej, pretože aj prostredníctvom mojich videí na YouTube kanále Miesto pre Jogu sa snažím ľudí nasmerovať k tomu, aby viedli striedmy a vedomý život. Videí v slovenčine bolo na YouTube len pár, tak som chcela, aby mali aj našinci možnosť cvičiť z domu s videami, ktorým rozumejú. S kanálom je spojený aj blog, kde sa snažím písať o všetkom, čo s jogou súvisí. Veľmi ma to baví, no kvôli bezobalovému obchodíku Na kôpke mám na to teraz menej času. (úsmev)