Akí ockovia sú Kliman, Bičan či Kramár?

Nedávny Oreo prieskum slovenských otcov potvrdil, že až 70% slovenských mužov je presvedčených, že by zvládli starať sa o dieťa na materskej dovolenke namiesto svojej partnerky. Odvaha im nechýba, ale mamičky na to majú trochu iný názor. Len takmer polovica z nich pripúšťa, že by to muži zvládli, dokonca tretina z nich túto možnosť kategoricky odmieta. Ak sa však spýtate detí, nezaváhajú – s ockom je vždy lepšia zábava. Ockovia sú super kamaráti a parťáci na všemožné nezbiedky a hry. Vymýšľajú deťom skvelý program na spoločný čas a okrem povinného rozvozu detí sa vedia postarať aj o raňajky, či nákupy.

Nás však zaujímalo, akí ockovia sú naše celebrity? Ako spolu trávia čas, čo zakázané dovolia deťom a čo pre nich vlastne znamená byť otcom. Pýtali sme sa Maroša Kramára (herec a moderátor), Andreja Bičana (moderátor) a Šymona Klimana (fotograf).

Máte s deťmi obľúbené spoločné rituály?

Šymon Kliman: Rituálov nie je až tak veľa, skôr sa snažím deťom vytvárať najkrajšie detstvo na svete, lebo ho majú ho len raz.

Maroš Kramár: V sobotu chodím s deťmi na tenis. To je náš rituál. Je to čas, ktorý venujem len deťom. Žiaľ často som preč a nemôžem ísť s nimi, ale keď som doma, ideme spolu.

Andrej Bičan: Naše deti športujú, preto trávime dosť času v aute a to je len náš čas. Hráme spolu televíznu súťaž, najobľúbenejšia je písmenková súťaž, alebo súťaž na jednoduché otázky. Zdá sa to jednoduché, ale naše deti majú 4,5 roka, 7 a 15 a aby to každého bavilo, otázky kladiem v troch obtiažnostiach. Na udržanie pozornosti používam aj zvukové efekty, napríklad časomieru, gradovanie napätia. Ďalším našim obľúbeným rituálom je sobota, celé doobedie prespíme. Teda my rodičia. Deti majú sobotu rozprávkovú, pozerajú rozprávky a my dospelí si potom môžeme pokojne pospať. Veľmi veľa času trávime spolu aj na bicykloch, celá rodina sme aktívni cyklisti.

Čo pre vás znamená byť otcom?

Šymon Kliman: Je to pre mňa zmyslel života, nič na svete človeku nevytvorí rebríček hodnôt lepšie ako deti a rodina. U nás v rodine sa hovorí: Rodina je víťazstvom života.

Andrej Bičan: Na začiatku je to veľká energia a výzva. Človek je nadšený, až dojatý. Dnes sa dobrovoľne priznám, že z toho začínam byť unavený. Mám tri deti od 4,5 do 15 rokov a som šťastný, že ich mám. Každý rodič pozná dni, keď už o deviatej ráno odpovedá na 99.otázku „tatí?“,keď sa nedajú zastaviť a vy už nevládzete. Úžasná na deťoch je tá energia - deti sú ako baterky. Koľko do nich nabijete energie, koľko im dáte, toľko energie vám dajú naspäť. Jednoducho treba sa navzájom stále nabíjať a treba byť poslušný nabíjač bateriek.

Ktorú najdôležitejšiu vec ste sa od detí naučil vy?

Šymon Kliman: To, že oni už všetko vedia a my sme tu len preto, aby sme im to pripomenuli.

Keď ste s deťmi sám dovolíte im aj veci, ktoré majú od maminy zakázané?

Maroš Kramár: Keď som doma, občas pozeráme s Timurkom televízor. Mama sa spolieha na mňa, že ho pošlem včas spať, ale ja pri telke zaspím a on to využíva. Pozerá dovtedy, dokým ho mama nenájde pri telke a potom sa vyhovára na mňa, že som ho neposlal spať. Nie že by som mu to dovolil, ale stáva sa .

Ste prísny otec alebo ste skôr kamarát?

Maroš Kramár: Ja som radšej kamarát. Nebývam často doma, ale keď som, tak sa snažím byť kamoš. Je pravda, že som benevolentnejší ako mamička, tá ich vychováva viac ako ja. Mama je prísnejšia a ja sa snažím nepodrývať jej autoritu. Mama to má ťažšie ako ja, musí byť prísna, robí s nimi úlohy, učia sa spolu.

Zvyknete s deťmi niekedy variť?

Andrej Bičan: Nie. My nevaríme, my sme mimo variaceho cyklu. Mňa sa varenie týka maximálne tým, že nakúpim, alebo ešte radšej vezmem rodinu na jedlo do reštaurácie. To je môj prínos do gastronómie. Pri mojom vyťažení jednoducho nie som schopný vareniu venovať čas.

Maroš Kramár: Od detstva mám najradšej kapustné fliačky na sladko, viem ich dokonca aj urobiť. Deti ich majú tiež veľmi radi. Viem pripraviť aj flambovaný banán, ale to im moc nechutí, lebo ho polievam rumom. Celá rodina máme radi sladkosti, doma máme taký špeciálny šuflík na sladkosti, kam si ich odkladáme. Najradšej tam chodí malý Marko. Ten sa sám aj obslúži - vytiahne si na čo má chuť, veľmi často odtiaľ vyťahuje Oreo. Oreo máme radi všetci, objavil som ich v Amerike, keď tu ešte neboli a vždy ma poteší, keď ho nájdem v našom šuplíku.

Viete si predstaviť, že by ste nastúpili na materskú dovolenku namiesto vašej partnerky?

Šymon Kliman: Určite si to viem predstaviť! Len sa bojím, že by som vydržal asi 3 dni…. Toto je jedna z vecí, prečo ženy veľmi obdivujem -  ich nekonečnú výdrž.

Andrej Bičan: Viem, dokonca som si to predstavoval a reálne sa nad tým zamýšľal, lebo moja manželka začala týždeň po pôrode podnikať. Dnes spätne vidím, že sme si vlastne tú materskú rozdelil a boli to krásne časy. Našťastie moje povolanie mi to umožňuje, lebo v dnešnom svete sa dieťa stáva privilégiom, ktoré si dovolia mnohí až keď na to „majú“.

Maroš Kramár: Ja som si materskú dovolenku s Timurkom zažil a bolo to super. Doma som robiť veľa nemusel – pomáhali nám babky a dedkovia, bez nich by som to určite nezvládol. Varili, prali piekli. Ostatné som zvládol a bolo to skvelé. Dnes nieje problém pre chlapa postarať sa o dieťa – máme jednorázové plienky, kvalitné detské jedlá. Keby som vedel aké je to fajn, ostal by som na materskej už s Tamarkou. Bol to krásny čas.

Chceli by ste, aby bol v kalendári Deň otcov? Oslavovali by ste ho? Ako?

Šymon Kliman: Áno určite, veď matka dáva život a otec sa o rodinu stará. A práve rodina je ten poklad, ktorý treba oslavovať.

Andrej Bičan: Nie. Mne sa viac páči byť mučeníkom 

Maroš Kramár: Určite by mal byť v kalendári, veď aj my si zaslúžime svoj deň. Otcovia, ktorí sú často doma s deťmi by ho mali oslavovať tak, že by mali voľno. Mohli by ísť niekam bez detí a užívať si ten deň. Ja však bývam málo doma, ja by som ho oslávil výletom s deťmi. Ja by som bol s nimi, lebo sme spolu málo. A každý ako si želá.