David je budúci onkológ s rakovinou, ktorý o nej na internete vyvracia mýty. Pre všetkých ľudí má dôležitý odkaz

BRNO 13. mája - David Dufek je cieľavedomý a silný muž. Už v mladom veku bol postavený pred verdikt, na ktorý nie je pripravený nikto z nás. Študent medicíny sa už v druhom ročníku na vysokej škole rozhodol pre odbor klinická onkológia. Je preto až paradoxom, že po tomto rozhodnutí si práve on „podal ruku s rakovinou“. Spozorované príznaky potvrdila hrčka na krku a vyšetrenia zasa potvrdili to, čoho sa všetci bojíme. Davidova diagnóza - Hodgkinov lymfóm. Tak, ako to býva, aj medik si musel prejsť liečbou, ktorá obsahovala chemoterapie a rádioterapie. Pri čítaní riadkov, v ktorých David opisuje celý svoj príbeh, človek nevie, či sa má usmievať alebo dovoliť slze, aby stiekla po líci.

Isté však je to, že David Dufek je bojovník, ktorý rozpráva. Nahlas hovorí o svojej chorobe, snaží sa zvýšiť povedomie a odhaliť „tabu“ tému, ktorá je aj v dnešnom svete zahalená rúškom tajomstva. Ale prečo? Rakovina je, žiaľ, tu a je reálna tak ako iné ochorenia. Netreba o nej mlčať a treba ľudí informovať, čo sa David aj rozhodol robiť. Tak ako iní, ani on si ju nevybral dobrovoľne. Prišla a preto sa snaží nahlas povedať to, čo mnohí zahmlievajú. Robí tak na svojom Instagrame či blogu. V rozhovore pre Dobré noviny tomu takisto nebolo inak a David nám rozpovedal celý svoj príbeh, vyvrátil mýty a odkázal ľuďom jednu dôležitú vec.

David, ste študent medicíny. Kedy ste sa rozhodli, že sa chcete venovať tomuto smeru a akou cestou by ste sa chceli ďalej uberať?

Ľudské telo ma zaujímalo už od ranného detstva (tvrdí moja mamina). Nejako som ale na začiatku nepremýšľal, že by som sa mohol stať lekárom. V rodine žiadneho nemáme, a tak nejako som sa na gymnáziu profiloval skôr do odborov, ako je biochémia, nanotechnológie, prípadne vo všeobecnosti povedané „life sciences“. A pretože som študoval program vo francúzštine, tak som aj premýšľal odísť za titulom do cudziny (Francúzsko, Švajčiarsko). To sa mojej mamine ale nepáčilo, a preto sa ma snažila rôznymi spôsobmi udržať v Českej republike. Podarilo sa jej to a ja som už piaty rok na medicíne v Brne. Priznávam, že to nemohlo dopadnúť lepšie. Čo sa týka môjho ďalšieho zamerania, rád by som sa v budúcnosti venoval klinickej onkológii. Tento smer ma láka už od druhého ročníka.

Vo vašom živote sa však objavilo onkologické ochorenie. Vedeli by ste nám rozpovedať, ako ste na to prišli, akým druhom rakoviny trpíte a čo všetko sa vo vašom živote zmenilo?

Pomerne často počúvam názor, že budúci správny doktor by si svoj odbor mal vyskúšať dopredu, aby vedel do čoho ide. Vzal som to teda od piky a ochorel rakovinou lymfatických uzlín, presnejšie Hodgkinovým lymfómom, lokalizovaného štádia. Na toto som „prišiel“ niekedy na začiatku decembra, keď som si omylom nahmatal hrčku na krku. Zaspomínal som si na šialené nočné potenie počas jesene v priebehu stáže v Oxforde, a pridal aj zvyšujúcu sa únavu, ktorá bola najľahšie spozorovateľná pri crossfite. Počkal som si 3 týždne na to, čo sa s hrčkou/uzlinou bude diať. Keďže pomaly rástla, zašiel som za svojou obvodnou lekárkou, ktorá ma poslala na vyšetrenie na ORL. A to to všetko začalo.

21. decembra som vlastne vedel, že mám lymfóm a skôr sme riešil,i aký. Bolo to učebnicové, a tak som to musel pred Štedrým dňom povedať rodičom, pretože som nebol príliš fyzicky schopný pripravovať Vianoce. Musíte uznať, že ponožky a pyžamo sú podstatne krajší darček ako informácia, že má vaše dieťa pravdepodobne rakovinu. A čo sa v mojom živote rakovinou zmenilo? Zatiaľ to veľmi nehodnotím, pretože žijem v kolobehu vyšetrení, liečby a školy. Tieto myšlienky asi najskôr prídu v kúpeľoch. Za pol roka… Kto vie?

Ako ste na tom dnes? Čo všetko už máte za sebou a čo všetko ešte pred sebou, čo sa liečby týka?

Liečbu už mám za sebou. Teraz čakám na kontroly a potvrdenia, či všetko, čo malo zomrieť a zmiznúť, zomrelo a zmizlo. Do začiatku júna snáď bude všetko jasné. Štyri aplikácie chemoterapie a desať dní ožarovania nie sú žiadna hrôza, ale táto exkurzia by mi asi stačila. (smiech)

Každý jeden jedinec sa pochopiteľne bojí tohto zistenia. Vy o svojom ochorení hovoríte nahlas. Prečo ste sa rozhodli s ľudmi s vaším príbehom podeliť? A akým spôsobom šírite medzi ľudí vaše skúsenosti?

K zdieľaniu celého procesu som sa rozhodol hneď z niekoľkých dôvodov. Som medik a nadšenec do svojho (snáď) budúceho odboru. Chcel som teda ľuďom ukázať, ako to vlastne všetko funguje a pokračovať so svojimi občasnými príspevkami o svete lekárov a medikov.

Ďalej som chcel trošku vylepšiť meno zdravotníckeho personálu v tomto odbore, pretože som sa na sociálnych sieťach a ďalších platformách dozvedel skôr o „úspechoch“ alternatívnej medicíny, šialenom hyenizme samostatných podnikateľov na utrpenie chorých (nielen onkologických) a tiež o tom, že lekári ľuďom vlastne ordinujú chemoterapiou smrť. Tieto kontexty ma veľmi trápili a chcel som ukázať prácu celého zdravotníckeho personálu aj na tom, že človek môže aj ďalej a aj s rakovinou žiť dobrý život a bol by som tiež rád, keby sa toto lekárom podarilo pri čo najväčšom počte pacientov. Je pravda, že nie vždy to ide. Rakovina ale nie je prechladnutie. Na ňu sa jednoducho zomiera a my stále presne nevieme, čo s ňou. To je jednoducho fakt.

Posledným dôvodom bolo to, že okolo tohto ochorenia je obrovská hmla a väčšinou ľudia počujú iba informácie o tom, kto na rakovinu zomrel alebo komu bola diagnostikovaná. Nič viac, nič menej. Práve to by som chcel zmeniť. Nemali by sme sa rakoviny toľko báť. Rešpekt je rozhodne potrebný, ale strach človeku skoro nikdy nepomohol. Preto je môj Instagram sem-tam zahltený informáciami o liečbe a princípoch ochorenia.

Je pravda, že človek, ktorý trpí rakovinou, musí byť zatvorený doma a vyhýbať sa priestorom, kde sa pohybuje veľká skupina ľudí? Aké sú podľa vás najväčšie mýty, ktoré sa šíria o rakovine?

Táto informácia sa, samozrejme, sčasti zakladá na pravde. V priebehu ochorenia a predovšetkým liečby, často dochádza k vymiznutiu bielych krviniek a teda podstatnému zníženiu obranyschopnosti človeka voči akejkoľvek infekčnej chorobe. Nie je to tak ale vždy. Pacientom sa pravidelne kontrolu krvný obraz a celkový stav. Podľa toho sa potom doporučuje používanie ochranných masiek, vyhýbanie sa veľkým skupinám ľudí a podobne. Ide o závažné komplikácie nádorového ochorenia a liečby. Aj to sa ale dá pomerne pekne vyriešiť.

Ďalším veľkým mýtom je absolútna fyzická vyčerpanosť. Opäť ide o polovičatú informáciu. Pacienti s rakovinou a v priebehu liečby môžu byť unavení, ale tiež nemusia. Napríklad v mojom prípade som bol schopný pekne a pomerne intenzívne cvičiť. Fyzická aktivita totiž pomerne významne prispieva k dobrej znášanlivosti ochorenia a liečby. Nič sa ale nemôže preháňať. Vždy je potrebné sa poradiť s lekárom.

Asi najsilnejším mýtom bude pôvod rakoviny. Množstvo alternatívcov (tým nemyslím užívateľov tradičnej čínskej medicíny a ajurvedy) si stojí za názorom, že rakovina je spôsobená mikróbmi. Pomocou tohto naprosto šialeného konceptu sú potom schopní predávať zbytočné a často i veľmi nebezpečné a drahé liečebné metódy. Stačí sa pozastaviť už len nad tým, že nikde nie sú spomenuté tie špecifické mikróby, ktoré za rakovinu teda môžu. Jediná korelácia existuje medzi infekciou žalúdka baktériou Helicobacter pylori, ktorá spôsobuje chronický zápal sliznice žalúdka, na ktorého základe potom môže s určitou malou pravdepodobnosťou vzniknúť miesto malígneho rastu buniek. To je všetko.

Máte nejaké hlavné posolstvo, ktoré by ste chceli či už zdravým ľuďom alebo ľuďom trpiacim onkologickým ochorením odovzdať?

Mojim hlavným posolstvom sú dve veci: Starajte sa, prosím, o svoje telo v akomkoľvek veku a neberte svoje zdravie na ľahkú váhu. To je to, čo vás sprevádza celý život. A verte svojmu onkológovi v prípade, že vás postretne rakovina. Ak sa vám to nezdá, vždy sa snažíme vám pomôcť. Preto študujeme celý život, a preto sme tu.