Otec infozákona a pamäti národa
Ján Langoš nikdy nepatril medzi elitných politikov typu Mečiar, Dzurinda alebo Fico. Napriek tomu sa do histórie zapísal ako autor najvýznamnejších zákonov v ére demokratického Slovenska.
Ján Langoš sa narodil 2. augusta 1946 v Banskej Bystrici. Vyštudoval priemyslovku spojovej techniky v Banskej Bystrici (1964) a neskôr Elektrotechnickú fakultu SVŠT, odbor fyzika tuhých látok (1971). Po štúdiách pracoval ako experimentálny fyzik v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied.
K politike mal blízko už v časoch komunistickej diktatúry. Bol členom disentu, vydával samizdat Bratislavské listy, na ktorom spolupracoval s Jánom Čarnogurským. Podieľal sa aj na tvorbe časopisov Kontakt a Altamira.
Po novembrovej revolúcii sa v roku 1990 stal podpredsedom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia. V rokoch 1990-1992 bol ministrom vnútra ČSFR. V roku 1992 zriadil v Prahe úrad, ktorý sa začal venovať zločinom bývalej Štátnej bezpečnosti. A práve tam sa započalo dielo Jána Langoša, ktoré významne ovplyvnilo politickú budúcnosť krajiny.
Po rozdelení Československa v rokoch 1994-2002 bol poslancom NR SR. V roku 1994 sa do nej dostal na kandidátke KDH, no v rokoch 1995-2000 zastával funkciu predsedu Demokratickej strany.
Práve počas svojho pôsobenia v NR SR sa Ján Langoš defintívne zaradil medzi najvýznamnejšie postavy ponovembrového obdobia, keď predložil viacero zákonov a právnych noriem, ktoré sú základnou súčasťou demokratického systému až dodnes.
Bol autorom zákona o slobodnom prístupe k informáciám, bez ktorého by občania iba ťažko získavali informácie od úradníkov a verejných inštitúcií, novinári by len ťažko mohli plniť svoju úlohu strážneho psa demokracie a verejnosť by sa nikdy nedozvedela o dôležitých kauzách, ktoré ovplyvňujú naše životy. Verejný život sa tak stal transparentnejším a slobodnejším.
Ján Langoš bol tiež predkladateľom zákona o založení Ústavu pamäti národa, ktorý dodnes plní významnú úlohu v tvorbe národného povedomia. Analyzuje a hodnotí doby neslobody, príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich. ÚPN je dôležitou inštitúciou, ktorej úlohou je neustále pripomínať súčasnej aj budúcim generáciám nebezpečenstvo totalitných režimov.
Ján Langoš sa v máji 2003 stal nielen zakladateľom ÚPN, ale do svojej smrti pôsobil aj ako predseda jeho Správnej rady.
Presne pred siedmimi rokmi, 15. júna 2006, tragicky zahynul pri autonehode medzi obcami Turňa nad Bodvou a Drienovec, keď vo vysokej rýchlosti narazil do vozidla Multicar plne naloženého štrkom.

Zdroj fotografií: ÚPN
