Rasťo Piško: Médiá nemajú záujem o politickú satiru, lebo sú s politikmi zviazané
Marián Balázs
Marián Balázs

Rasťo Piško: Médiá nemajú záujem o politickú satiru, lebo sú s politikmi zviazané

Éra relácií ako Apropo či Telecvoking sa skončila a politická satira sa z médií úplne vytratila. Rasťo Piško za tým vidí viacero dôvodov, vrátane skrytých záujmov.

BRATISLAVA 2. mája - Skúsili ste už niekedy imitovať hlas niektorého známeho politika, herca alebo speváka? Ak áno, asi ste rýchlo zistili, že to vôbec nie je také jednoduché, ako sa zdá a že na to potrebujete talent a dlhý trpezlivý nácvik. Kto týmto talentom bezpochyby disponuje, je imitátor, humorista, satirik a spisovateľ Rasťo Piško, ktorý bol hosťom relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom.

Prečítajte si tiež: Štefan Skrúcaný: Od 90-tych rokov sa veľa nezmenilo. Chýba nám odvaha

Začiatky kariéry Rasťa Piška treba hľadať v jeho detstve, keď sa venoval hraniu vo vidieckom ochotníckom súbore, kde hrala aj jeho mama. Talent pre imitátorstvo však v sebe Rasťo Piško objavil o čosi neskôr, keď začal mutovať. „Vtedy bol veľmi populárny film Jáchyme, hoď ho do stroje s Luďkom Sobotom. Ten film som videl iba v televízii, nebolo možné si ho nahrať a učiť sa podľa toho. Ale nejaké vety som si opakoval, keď mi zrazu kamarát povedal, že hovorím presne ako Luděk Sobota. On bol vlastne prvý, koho som imitoval. Neskôr som mu to aj povedal, že má zásluhu na mojej imitátorskej kariére a veľmi ho to potešilo. Druhý, koho som objavil, bol herec Louis de Funès, ale v českej verzii František Filipovský. Po revolúcii už sa mohli imitovať aj politici a to bol raj pre mňa, lebo mali jazykové zvláštnosti, ktoré sa dobre parodovali,“ prezradil pre Dobré noviny Piško.

Finačné skupiny vlastnia tri štvrtiny médií

Práve po Nežnej revolúcii v novembri 1989 sa Rasťo Piško ocitol v partii ľudí, ktorí pripravovali politicko-satirické programy, vďaka čomu ho verejnosť spoznala prakticky zo dňa na deň. Podľa Piška to bola zásluha Stana Radiča, ktorý bol akýmsi „hľadačom talentov“. „Slovenský rozhlas potreboval vyrobiť silvestrovský program v roku 1991. Stano Radič, ktorý bol šéfredaktorom zábavy zistil, že nemá žiadne zábavníky, že nemá čo vysielať na Silvestra. Ten Silvester sme nahrali a bol úspešný a vtedy mi Stano Radič ponúkol spoluprácu. Chystal totiž televízne Apropo,“ spomína si Piško. Ten ale paralelne účinkoval v Dereši Olivera Andrásyho. Piško si teda musel vybrať, s kým bude spolupracovať. „Ja som si vybral Filipa, Radiča, Nogu a Skrúcaného, s ktorými sme spolupracovali viac ako desať rokov,“ spomína si na jeden z rozhodujúcich momentov svojej kariéry Piško.

Éra relácií ako Apropo či Telecvoking sa však po čase skončila a politická satira sa z médií úplne vytratila. Rasťo Piško si myslí, že je za tým viacero dôvodov, vrátane toho, že dorástla nová generácia, ktorá požaduje iný, oveľa drsnejší a často aj vulgárnejší typ humoru. „Podľa nich ten, kto je vulgárnejší, je odvážnejší, to ale ja neuznávam,“ hovorí Rasťo Piško. Čiastočne však za zánikom politickej satiry vidí aj skryté záujmy. „Médiá nemajú záujem o politickú satiru, pretože sú zviazané s tými, o ktorých politická satira má byť. V dnešné dni sa intenzívne hovorí o tom, že prsty oligarchov a politikov siahajú do médií, veď finančné skupiny vlastnia takmer tri štvrtiny médií. Tak prečo by si púšťali blchu do kožucha? Je oveľa ľahšie zavrieť ľudí do domu a sledovať, čo tam robia,“ vyjadril sa Rasťo Piško a narážal pritom na niektoré reality šou, ktoré politickú satiru nahradili.

Piško na pár minút „zomrel“ namiesto Radiča

Rasťo Piško je však nielen hercom a humoristom, ale aj spisovateľom. Je autorom knihy Hačava, ktorá obsahuje spomienky na Piškovu vojenskú službu, kde strážil takzvanú Železnú oponu. Piško však napísal aj knihu, ktorú venoval spomienkam na život Stana Radiča. V knihe sa snažil pútavo opísať život a dielo Stana Radiča, no nevyhol sa ani okolnostiam jeho smrti. „Jeho smrť bola so mnou spojená. V médiách totiž omylom na pár minút zverejnili, že som zomrel ja, keďže si nás veľmi často mýlili,“ spomína si Piško na smrť svojho kolegu a kamaráta Stana Radiča.

Piško v súčasnosti pracuje na vydaní ďalšej knihy, ktorá sa bude volať Stručné dejiny kvasenej kapusty. Vyjsť by mala na jeseň.

Viac sa o životných a pracovných križovatkách Rasťa Piška dozviete v priloženom videorozhovore. Chýbať nebudú ani ukážky imitácií bývalých aj súčasných politikov.

Už ste čítali?

Babička z trhoviska v Nových Zámkoch dojala celý slovenský internet.…

Pani Margit roky pomáhala cudzím ľuďom. Dnes si staručká vdova privyrába…

Malá rodinná firma z Nitry slávi historický úspech: Ako prví…

Obrovský úspech pre Slovensko priniesla jedna malá firmička z Nitry.

Obetavý otec nosí hendikepovaného syna na chrbte, aby mu ukázal…

Najväčšou záľubou rodiny Benkovcov je turistika. A nevynechávajú…

Na Liptove sa pred svetom ukrýva čarovná dolina, ktorá je ideálna…

Iba málokde nájdete na takom malom kúsku toľko zaujímavostí.…

Čech a Slovenka sa vzali po 15-minútovej známosti. So svadbou…

Ich život nebol jednoduchý, no osud im napokon skrížil cesty. Toto je skutočný…

Muž, ktorý dal Slovensku Horalky, ich vymyslel vďaka chybe pri…

Kultová slovenská pochúťka má už viac ako 50 rokov. Za jej…

Súrodenci z Prešova vyrábajú nádherné sukne starodávnou technikou,…

Málokto na Slovensku si môže povedať, že je jediný. A ešte k tomu…

V malej dedinke na východe tvorí Jarka vyšívané šaty, do ktorých…

Už od malička jej podávali ruky ihly a látky. Svoj detský sen si splnila…