Uznávaní historici Duchoňovci: Jánošík okrádal skôr chudobných. Mýty o ňom šírili jeho dievčatá

BRATISLAVA 28. apríla (Dobré noviny) – V Anglicku majú Robina Hooda, my máme legendárneho Jura Jánošíka. Bol však naozaj taký, ako ňom hovoria povesti, že bohatým bral a chudobným dával? Mýty a fakty o našom národnom hrdinovi objasnili historici Diana a Michal Duchoňovci, z Historického ústavu SAV a Archívu mesta Bratislavy, ktorí sa venujú dejinám kriminality na Slovensku.

To, kedy Jánošík zomrel, je známe vďaka dochovaným súdnym spisom. Rúškom tajomstva však zostáva zahalené jeho narodenie. Hoci sa udáva dátum jeho krstu na deň 25. januára 1688, manželia Duchoňovci poukazujú na fakt, že v tom období sa vo varínskej matrike objavuje viacero chlapcov, ktorí prišli na svet s menom Juro Jánošík. Kto boli teda jeho skutoční rodičia a ako sa volali jeho súrodenci?

Otázkou zostáva aj to, prečo sa Jánošík vybral na zbojnícke chodníčky. Kľúčovým momentom má byť jeho stretnutie so zbojníckym veliteľom Tomášom Uhorčíkom na Bytčianskom zámku. Traduje sa totiž, že Juro mu jeho miesto "vyfúkol". Podľa historičky to skôr „vyzerá tak, že tam nebola  medzi nimi rivalita, že by ho Jánošík vytlačil, ale dobrovoľne opustil svoje miesto a mu ho prenechal“.

Infiltrovaní agenti

Jánošíkovská tradícia nám zanechala stopy na mnohých miestach, ktoré dodnes nesú jeho meno. Avšak množstvo „mýtov“ vniesla do ľudového povedomia, paradoxne, najmä lacná „braková“ literatúra vychádzajúca v 19. storočí, ktorá bola podľa Duchoňa určená pre širokú verejnosť. Pre Jánošíka sa stalo osudným „okradnutie manželky cisárskeho dôstojníka, ktorá prechádzala kočom v tej oblasti, kde bol akurát Jánošík. Vybral si zlú obeť, a to spustilo lavínu nevôle a väčšej snahy chytiť ho,“ ozrejmuje Duchoňová.

Keďže vrchnosť v stoliciach dlhodobo neriešila otázku zbojníctva a prakticky neprinášala výsledky z vyšetrovaní, panovník Leopold I. sa snažil medzi zbojníkov infiltrovať „agentov“. „Vidíme to aj pri Jánošíkovi a pri iných zbojníkoch, že tam bola spolupráca s vrchnosťou,“ tvrdí historička. Jej manžel ju však dopĺňa, že ten „agent nebol ako James Bond, ale nejaký sedliak, ktorý sa dostal do skupiny. O tých ľuďoch niečo vedel a mohol skutočne povedať, že nájdete ich tam a tam“.

Na výstrahu ostatným

Ako je dobre známe, Jánošíka skutočne lapili, no nepotrestali ho bežným spôsobom ako iných zbojníkov (lámaním na kolese). Zavesili ho totiž na hák. A práve v tom možno „badať koreň neskoršej mytologizácie jeho osoby“, vysvetľuje Duchoň a podotýka, že tento trest nebol v našom prostredí typický a vyskytoval sa skutočne ojedinele. Na Liptov sa dostal tento drastický spôsob popravy pravdepodobne z Poľska. Zavesenie na hák znamenalo veľmi pomalú a krutú smrť, a pretože sa popráv zúčastňovalo množstvo bežných ľudí, mnohí si túto popravu zapamätali. A odtiaľ už nemuselo byť ďaleko k vzniku legiend o mladom zbojníkovi, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“.

So smrťou Jánošíka však zbojníčenie na severnom Slovensku nevymrelo. Samotná Terchová patrila k lokalitám, kde sa napomáhalo zbojníkom, ukrývali sa, veď na popravisku skončil aj Jánošíkov brat Ján: „Ešte aj v 18. storočí sa oblasti okolo Terchovej a Kysúc spomínali ako zbojnícke regióny, kde chlapi boli na vážkach, či sa budú živiť normálnou prácou alebo pôjdu niečo ukradnúť.“

Viac sa dozviete z priloženého videorozhovoru.