Aktivista Juraj Smatana: Kto uverí, že svet riadia tajné spolky, nebude chcieť kontrolovať politikov
Takéto informácie majú podľa Smatanu na ľudí paralyzujúci vplyv. Aktivista tvrdí, že to bol zároveň jeho motív, prečo sa začal o túto problematiku zaujímať.
BRATISLAVA 26. apríla - Stredoškolský učiteľ a aktivista Juraj Smatana sa dlhé roky venoval najmä ekologickým témam, dnes mapuje prostredie konšpiračných a dezinformačných webov. V tejto téme zaujal doma aj v zahraničí, keď v apríli 2016 zostavil zoznam asi štyroch desiatok slovenských a českých webov, ktoré šíria konšpiračné teórie, neseriózne, klamlivé či podvodné informácie a propagandu. Od zverejnenia zoznamu nedávno uplynuli dva roky a počet webov na zozname medzitým narástol asi trojnásobne.
Juraj Smatana však upozorňuje, že z vysokého počtu takýchto webov netreba byť znepokojený. „Väčšina tých webov je neaktívna. Niekto ich založil, my sme si ich všimli, zaevidovali sme ich a odvtedy neškodia. Je to znakom toho, že sa vždy objaví niekto, kto by sa na tej vlne chcel zviesť, čoskoro zistí, že to nie je také jednoduché a ďalej nepokračuje,“ objasnil pre Dobré noviny situáciu na dezinformačnej scéne Smatana. Zároveň ale upozorňuje, že na tejto scéne sa vyprofilovalo niekoľko dominantných hráčov. Na Slovensku ide o Hlavné správy, v Českej republike dominujú Parlamentní listy či portál AC24, pričom spomedzi dezinformačných webov majú tieto stránky najväčší dosah, ktorý je porovnateľný s dosahmi menších slovenských médií. „Napríklad najväčší dezinformačný web na Slovensku, Hlavné správy, má o niečo menšiu sledovanosť, než Denník N, ktorý je povedzme mienkotvorný, ale nepatrí medzi top médiá ako Dobré noviny, Topky či Pluska,“ uviedol v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom Juraj Smatana.
Obyčajný biznis
Podľa Smatanu je hlavným motívom pre existenciu takýchto webov finančný zisk. Dezinformačné webstránky potrebujú vytvárať škandalózne, avšak často iba vymyslené správy, aby prilákali pozornosť. Čitateľom, ktorých stránka takto priláka, sa popri správe zobrazujú reklamy a ak na tieto reklamy niektorý z čitateľov klikne, pár centov sa ako odmena dostane prevádzkovateľovi takejto stránky. Typickým príkladom poburujúcej, avšak úplne vymyslenej správy je prípad, keď jeden z webov zverejnil informáciu o tom, že v USA z knižníc odstránia Biblie, pričom Korán sa v nich zachová. Pobúrení ľudia na takúto správu kliknú, avšak skutočným účelom prevádzkovateľa webu nie je čitateľa pravdivo informovať, ale zobraziť mu reklamu. „Samozrejme, existuje aj možnosť, že niekto tieto weby financuje kvôli politickým cieľom, ale s týmito informáciami nepracujem,“ povedal Smatana.
Smatana objasnil, že odborná komisia okolo portálu Konspiratori.sk posudzuje dezinformačné weby a rozhoduje o ich zaradení na zoznam škodlivých stránok na základe prísnych kritérií. Rozhodne podľa neho nie je možné web označiť za problémový len na základe toho, že má iné politické názory. Weby navyše posudzuje komisia zložená z odborníkov na rôzne oblasti, jej členmi sú napríklad historici, vysokoškolskí učitelia, odborníci z prostredia médií či reklamy.
Podstatou činnosti portálu Konspiratori.sk je umožniť zadávateľom internetovej reklamy vylúčiť problémové stránky zo zoznamu webov, na ktorých inzerujú. Preventívne tak môžu ochrániť svoju značku pred tým, aby bola spájaná so šírením dezinformácií či nenávisti. „Mnohí dotknutí nám vyčítali, že ide o modernú cenzúru či inkvizíciu, lenže v skutočnosti je to výraz slobody prejavu. Pretože tak, ako autori tých nezmyslov majú právo písať čo považujú za vhodné, aj inzerent má právo neumiestniť na takýto web svoju reklamu,“ upozornil Smatana.
Bludy, o ktorých by nepísal ani bulvár
Medzi najčastejšie témy dezinformačných webov podľa Smatanu patria informácie, ktorým sa vyhýba dokonca aj klasický bulvár. „Takto prirodzene vznikla určitá diera na trhu. Pretože je tu veľa ľudí, ktorí snívajú o komunizme, neznášajú západné hodnoty, idealizujú si Východ alebo niektoré extrémne idey. A keďže medzi týmito ľuďmi dezinformačné weby nemajú konkurenciu, stali sa z nich úspešné komerčné projekty,“ vysvetľuje Smatana.
Takéto informácie majú podľa Smatanu na ľudí paralyzujúci vplyv. Aktivista tvrdí, že to bol zároveň jeho motív, prečo sa začal o túto problematiku zaujímať. „Zistil som, že to priamo znechucuje ľudí, aby využili svoj čas na zlepšenie pomerov na Slovensku. Akonáhle človek uverí, že všetko riadia tajné spoločnosti, tak ho nepresvedčíte, aby šiel na rokovanie mestského zastupiteľstva kontrolovať rozpočet. Ten človek si myslí, že keď si prečítal Zem a vek a vypočul si Slobodný vysielač, tak nahliadol za oponu a vie, že všetko riadi šesť židovských rodín a je to pre neho psychologicky pohodlné, lebo stačí zdieľať články na internete a nemusí urobiť nič viac,“ zamýšľa sa Smatana.
Šírenie dezinformácií môže mať veľmi nebezpečný vplyv aj na národnú bezpečnosť a demokraciu. „Keď niekto systematicky vypúšťa len negatívne správy o Európskej únii a len pozitívne správy o Rusku, tak hrubo manipuluje verejnú mienku. Výsledok je ten, že typický konzument takejto webovej stránky nadobudne dojem, že musíme okamžite vystúpiť z EÚ a NATO, lebo všetky správy, ktoré sa o nich dozvedá, sú iba zlé - idú nás zaplaviť moslimami, všetko sa zbytočne reguluje, ide iba o zavlečenie Slovenska do vojny s Ruskom a podobne. Takéto weby cielene nabúravajú aj posledné zvyšky dôvery ľudí voči inštitúciám, ale aj voči sebe navzájom,“ vysvetľuje Smatana a upozorňuje, že nejde o žiaden nový postup. Už Štátna bezpečnosť (komunistická tajná polícia, pozn. red.) podľa učiteľa dejepisu Smatanu používala techniku, pomocou ktorej sa medzi disidentmi snažila nastoliť stav rozvratu, čo je finálne štádium narušenia dôvery. V tejto technike ide o dosiahnutie okamihu, kedy si ľudia medzi sebou prestávajú dôverovať. „Keď už nikto nikomu neverí, tak nie je možná vzájomná spolupráca. A to sa dosahuje práve tým, že sa medzi ľudí púšťajú dezinformácie či klebety,“ uviedol Smatana.
Prečo nik nečítal Sputnik
Zaujímavým javom na dezinformačnej scéne je podľa Smatanu fakt, že sa postupne sama izoluje od sveta. „Keď chcú stále nových čitateľov či poslucháčov, musia svoje publikum neustále hecovať, aby na správy klikali a šírili ich ďalej. Vždy nájdu nejakého nového nepriateľa - raz sú to homosexuáli, inokedy prisťahovalci... Ale tým pádom sa uzatvárajú do informačnej bubliny. Každým šírením nenávisti sa síce stmeľuje jadro, ale zároveň sa aj zmenšuje,“ uviedol Smatana, ktorý tvrdí, že táto scéna je vlastne uzavretý svet.
Podľa Smatanu však napriek tomu spoločnosť potrebuje vybudovať akýsi imunitný systém, ktorý sa bude vedieť proti pôsobeniu dezinformačných médií brániť. Prekvapivo však učiteľ vidí riešenie v kvalitnejšom školstve iba čiastočne. Oveľa viac apeluje na každého človeka individuálne. „Tak, ako si človek dáva pozor na stravu, ktorú je, tak by si mal dať pozor aj na správy, ktorými sa obklopuje,“ hovorí Smatana, podľa ktorého by sme sa mali vyhýbať konzumovaniu ale aj šíreniu dezinformácií. Ako príklad uviedol škandinávske krajiny. Vo Fínsku podľa neho proruská dezinformačná agentúra Sputnik zavrela kancelárie a odišla z trhu, pretože ich produkty nikto nečítal. Keď sa neskôr analyzovalo, prečo sa tak stalo, zistilo sa, že podstatné nebolo vyvracanie jedného nezmyslu po druhom, ale to, že ľudia v týchto krajinách majú silnú dôveru k inštitúciám. Fínsko sa navyše pravidelne umiestňuje na najvyšších priečkach v rebríčkoch kvality vzdelávania.
Smatana aj vďaka príkladu v škandinávskych krajinách verí, že z tejto situácie vyjdeme posilnení.
Viac sa dozviete z priloženého video rozhovoru.
