Dobré noviny
Keď došéfoval slovenským colníkom, odišiel do Kambodže za vlastné stavať domy pre opustené deti
Marián Balázs
Marián Balázs

Keď došéfoval slovenským colníkom, odišiel do Kambodže za vlastné stavať domy pre opustené deti

Hoci Peter Cvik dlhé roky pôsobil vo vysokých funkciách štátnej správy, zarobené peniaze neminul na jachty či drahé motorky, ale využil ich na dobrú vec.

BRATISLAVA 22. apríla - Peter Cvik je bývalý námestník riaditeľa colnej správy, no jedného dňa sa vybral do Kambodže pomáhať tamojším chudobným, opusteným a chorým deťom.

Peter Cvik aktívne pôsobil v štátnej správe viac ako dvadsať rokov, no podľa vlastných slov už vtedy pomáhal ľuďom, ktorí to potrebovali. „Začalo to počas vojny na Balkáne, keď som poimáhal deťom, ktoré prevážali zranené do krajín, ktoré im udeľovali azyl. Tam som sa začal aktívne zapájať do pomoci ľuďom v núdzi,“ spomína na svoje filantropické začiatky Cvik, ktorý napriek svojmu vysokému postaveniu v štátnej správe o svojej dobročinnosti nikomu nehovoril a to dokonca ani doma. Núdznym ľuďom pomáhal hmotne, ale aj nehmotne, napríklad organizačne. Cvik v súčasnosti pomáha v Kambodži, ale dúfa, že tam svoje pôsobenie ukončí.

K deťom ho priviedla túžba po rezni

Do Kambodže sa Cvik po prvýkrát dostal pred piatimi rokmi, kam šiel ako turista. Jeho cieľom bolo navštíviť pamiatky, no deň pred odchodom mu istý kamarát dal kontakt na Slováka, ktorý už v Kambodži pôsobil. Kamarát sa volá Pavol Petro a v Kambodži prevádzkuje malú reštauráciu. Práve v tejto reštaurácii Petro Cvikovi varil európske jedlo, po ktorom sa Cvikovi zacnelo. Podľa vlastných slov totiž nedokáže existovať bez rezňa, preto mu Petro jeden pripravil.

Pri tomto obede sa Cvik priamo v reštaurácii zoznámil s pani Zuzanou Dudovou, ktorá pracuje v detskom domove, ktorý v Kambodži zriadil profesor Vladimír Krčméry z Vysokej školy sv. Alžbety v Bratislave. Peter Cvik prijal Zuzanino pozvanie do detského domova. „Asi som ten rezeň ani nedojedol, lebo som bol zvedavý na deti. Šli sme tam a keď som tie deti videl, pochopil som, že pre ne musím niečo urobiť. Ešte v ten večer som všetkých 64 detí zobral do cukrárne na zmrzlinu, zarezervoval som pre ne kolotoče na asi dve hodiny, pričom povoziť sa mohli aj iné deti, ktoré neboli z domova,“ spomína si Cvik na okamihy, kedy sa začalo jeho súcitenie s tamojšími deťmi. Takmer všetky deti zo spomínaného domova sú buď sirotami alebo polosirotami a navyše asi 70 percent z nich sa podľa Cvika narodilo s vírusom HIV. Toto bremeno podľa neho deti zvládajú vďaka pomoci Slovákov, ktorých organizuje profesor Krčméry.

Foto: apc

Žiadne jachty ani motorky, podstatné je šťastie detí

Čoskoro si však Peter Cvik uvedomil, že vziať deti na zmrzlinu je fajn, ale je to bezobsažné. Kúpiť im bicykle či počítače je pekné, ale aj tie sa časom pokazia. Preto Cvik premýšľal, ako pre tieto deti urobiť niečo trvácnejšie. „A vtedy tam bol jeden Slovák - Lukáš Holeša - a on so svojou manželkou a ďalšou Slovenkou Martinou Kollárovou mi vnúkli myšlienku kúpiť nejaký pozemok a niečo na ňom postaviť. Boli s tým spojené komplikácie, lebo kupovať pozemok ako cudzinec v zahraničí je vždy zložité, no napokon sa to podarilo dotiahnuť do konca a začali sme stavať prvý dom,“ popisuje svoje pôsobenie Cvik.

Práve on financoval výstavbu detského domova zo svojich vlastných úspor. Hoci Peter Cvik dlhé roky pôsobil vo vysokých funkciách štátnej správy, narozdiel od bežných slovenských pomerov zarobené peniaze neminul na jachty či drahé motorky, ale využil ich na dobrú vec. „Neviem, čím to je, ale ja som nikdy v živote takúto potrebu nepociťoval,“ vysvetľuje dôvod, prečo peniaze neminul na hlúposti. Cvik dúfa, že do roka alebo roka a pol vyrastie ešte jeden podobný dom.

Foto: apc

Pri pohľade na kambodžskú históriu pretkanú politickými zmenami občianskymi vojnami či totalitným komunistickým režimom sa ponúka otázka, či sa Peter Cvik nebojí o svoje investície. Vybudovať to, čo sa podarilo Petrovi Cvikovi je totiž dlhoročnou prácou jeho a mnohých ďalších ľudí. Petra Cvika však zaujíma niečo iné. „Toto neriešim. Pretože ak by sme sa mali v živote zaoberať každým detailom, ktorý môže prísť, asi by sme sa nikam nepohli. Pre mňa je podstatné, že sú tie deti šťastné a že sa dobre učia. To je aj vždy moja prvá otázka, keď tam prídem - aké sú výsledky v škole,“ vysvetlil pre Dobré noviny Cvik, ktorý sa môže pochváliť napríklad aj prvým „odchovaným“ vysokoškolákom, ktorý študuje učiteľstvo angličtiny a sociológie.

Viac o úctyhodnej práci Petra Cvika sa dozviete v priloženom video rozhovore.

Už ste čítali?